Tipy pre profesionálne líčenie (4.časť - očné tiene a linky)

Či už používate jeden, dva alebo tri a viac očných tieňov, je tu jedno pravidlo. Vždy pri skrášľovaní zohľadňujte tvar oka a rešpektujte to, ako sú vaše oči posadené. Že ste o tomto nikdy nepočuli a neviete, aké oči máte? Potom určite venujte pozornosť tomuto článku, v ktorom prikladám aj zopár obrázkov, ktoré vám možno pomôžu.

Pozrite sa do zrkadla a všímajte si svoje viečka i vzdialenosť medzi vnútornými kútikmi vašich očí. Vmestilo by sa do tohto priestoru ešte jedno vaše očko, je tam nejaká vôľa alebo naopak, nie je tam toľko miesta? Pre lepšiu predstavu sa pozrite na môj obrázok. Hneď náčrt druhých očí v poradí ukazuje, ako som to myslela. Presne tieto druhé očká sú od seba ideálne vzialené a ich majiteľky si môžu dovoliť v postate akékoľvek líčenie... Žiaľ, takto posadené oči sú skôr raritou, i keď veľa žien k dokonalosti nemá ďaleko.

Pre blízko posadené oči platí, že viac farby alebo farba s najvyššou intenzitou patrí do vonkajšieho kútika. Presne tak, ako to vidíte na obrázku. Takéto oči má (podľa môjho názoru vychádzajúceho z pozorovania) väčšina z nás, pretože slovanské typy nemávajú príliš široké nosy a teda nám ich nemá od seba čo oddiaľovať. Ja som tiež tento prípad, preto si do vnútorného kútika nikdy nedávam príliš tmavú a príliš výraznú farbu. Obvykle je to strieborná, svetlá hnedá, svetlá modrá alebo biela farba. Od svetlého kútika intenzita graduje a celé líčenie končí tmavý odtieň. Buď tmavý modrý, šedý alebo zelenkavý - odtiene si vyberám presne podľa farebnej typológie.

Pri ďaleko posadených očiach farby volíme presne opačne. Vizážisti takéto očká niekedy zámerne líčia len do troch štvrtín a zvyšok smerom k vonkajšiemu kútiku ponechávajú len tak. Avšak to sú profesionáli so svojimi ostrieľanými trikmi, ktoré si asi netrúfne každá z nás napodobiť. Vy sa k ideálu môžete priblížiť aj tak, že do vonkajšieho kútika nanesiete svetlý bronzer alebo hnedý tieň blížiaci sa prirodzenej farbe vašej pokožky a na prechode s tmavšou plochou ho dobre rozotriete, aby tieto dve vrstvy dobre splynuli a aby prechod nebol poznať. Toto docielite buď štetcom, aplikátorom alebo aj prstami.

Úplne posledné očká na obrázku sú hlboko posadené oči. Tie poznáte podľa toho, že vyzerajú tmavo a priehlbinu nadočnicového oblúka i obrysy viečok vidíte jasne a zreteľne. Väčšinou sa u žien objavujú s pribúdajúcimi rokmi. Dobre to vidieť na speváčke Cher. Pleť ma mladistvú a dobre povypínanú, avšak podľa očí ľahko spoznáte, že aj na tento žene sa jej vek podpísal. Aby sa tieto spomínané priehlbiny zosvetlili a oči opticky "vytiahli" smerom von, profesionáli nedajú dopustiť na prevažne svetlé a žiariace farby s perlovým alebo saténovým odleskom. Na prípadné opuchy pod očami nikdy nezabudnú aplikovať korektor s pigmentami. Tieto trblietavé čiastočky pôsobia ako zrkadlo. Zachytia a odrazia svetlo, čím vyvolajú dojem žiarivej a úplne zdravej pleti.

Už som tu veľa krát omieľala, že len pekne vytieňované očká pôsobia prirodzene a za tým si stojím. Nie je to žiadna veda a niečo také by mala každá parádnica vedieť. Niekto toto nepraktikuje z nedostatku času, niekto z nevedomosti, no v oboch prípadoch si svoju krásu kazíme úplne zbytočne. Nie je nič horšie, než jedna súvislá vrstva na celom viečku. Však si len predstavte, čo takéto líčenie spraví s ďaleko posadenými očami? Než si na štetec naberiete farbu a prvý krát sa ňou dotknete očného viečka, uvedomte si jedno. Prvý dotyk vždy nanesie najviac farby. Nič neobvyklé a prekvapujúce než obyčajný fyzikálny zákon za tým nehľadajte, ale radšej nechajte fyziku pracovať vo váš prospech. Prvý dotyk nasmerujte na miesto, kam potrebujete dostať najviac farby a ruku veďte smerom k bodu, kam má prísť menej farby. Ak treba, celý postup zopakujte a naneste ďalšiu vrstvu očného tieňa, ktorú rovnakým spôsobom rozotriete. Pokiaľ pracujete s veľmi intenzívnymi a zle sa rozotierajúcimi farbičkami, môže sa vám stať, že sa nebudú dať dobre zakryť prechody. Nevadí, keď si na viečko predkreslíte hotové farebné mapy, ak vo finálnej fáze ich okraje zjemníte. Pomôcť si môžete trebárs aj navlhčenou vatovou tyčinkou, alebo nejakým neutrálnym tieňom, ktorý príde navrch a ktorého okraje rozotriete oboma smermi. Trošku odvahy do toho a kombinujte farbičky. Celý život sa učíme, nuž tak prečo by sme to nemohli pár krát natrénovať?

Linky sú v móde stále, akurát majú zakaždým inú šírku, inú farebnosť a iný štýl. Nechcem zbytočne rozpisovať každý jeden typ a preto napíšem len to podstatné.

Základom mojej náúky o perfektnej očnej linke je jej farba. Ak máte malé očká a nejdete na ples za upírku, určite nič nepokazíte svetlou očnom linkou. Ako vnútornú spodnú očnú linku používam mäkkú bielu pastelku. Pastelky sú mäkšie a preto i vhodnejšie na tento účel. Pozor na trblietavé ceruzky. Trblietky sa zvyknú olupovať a môžu vám dráždiť oči. Vonkajšia linka už môže byť prakticky akákoľvek. Blondínkam s bledou pleťou by som možno odporúčala skôr menej kontrastné farby (nie veľmi intenzívnu čiernu), no v zásade platí, že s farbičkami sa dá hrať. Vrchná môže byť čierna, spodná modrá, dokonca sa dajú čiastočne prekryť aj očným tienikom.

Dôležitý je i tvar linky. Je fajn, keď sa linka vo vonkajšom kútiku oka stáča smerom nahor a keď nejde cez celé viečko. Očko to opticky otvorí. Pekne to môžete vidieť na obrázku. Ak by ste očko orámovali až do konca, zbytočne si ho zmenšujete a k tomu vyvoláte aj dojem poklesnutého viečka. Spomínané stočenie by malo rešpektovať tvar očka a dĺžka linky by mohla byť zhruba taká, ako je široká hranica naočnicového oblúka. Na obrázku si určite môžete všimnúť, že linka sa môže pokojne stáčať aj zhruba v bode, kde končí ťažisko obočia (t.j. bod, kde sa spodná línia obočia láme). Na začiatok môžete skúsiť rovnako širokú linku na celom očku. Až sa naučíte tento jednoduchý tvar linky, môžete začať experimentovať a miestami linku rozširovať.

Pani Natália Lackovičová má pre neskúsené žienky dobré triky. S ich pomocou sa vám linka určite podarí. Nuž teda poďme k veci. Keď kreslíte linku, začnite od stredu viečka a potiahnite ruku pozdĺž línie oka smerom k vonkajšiemu kútiku systémom krátkych čiaročiek. Urobte čiarku, potom sa kúsok vráťte a od toho bodu urobte ďalšiu takú čiarku. Robte krátke ťahy, akoby ste niečo prišívali. Až sa dostanete k bodu, kde sa má linka zvažovať smerom na hor, je možné, že už nebudete mať na štetčeku dosť farby. Pokojne ho namočte a urobte ešte jednu čiarku v protismere. Začnite bodom, kde má linka končiť. Až budete mať jednu polovicu oka takto olinkovanú, rovnakým spôsobom sa dostanete od stredu do vnútorného kútika oka. Prípadný chybný ťah pomôže zmazať namáčaná vatová tyčinka.

Ak si na tekutú linku netrúfate, skúste si to nacvičiť ceruzkovou linkou. Veľmi zaujímavá je aj široká linka rozotretá na spôsob smokey eyes. Kedysi boli všetky ceruzky tvrdé a niečo takéto nehrozilo, no dnes už zoženiete aj mäkké ceruzky, ktoré majú na opačných koncoch aj špeciálnu penovú násadku, ktorou presne toto docielíte. Moje najobľúbenejšie ceruzky sú ScandalEyes od Rimmelu. Tie síce násadku nemajú, no zato kreslia tak intenzívne ako tekuté či gélové linky linky a gartantujem vám výdrž na očkách po celý deň. Keď som pred týždňom stretla večer na schodoch susedu, pýtala sa, či som zasa trénovala nejaké nové líčenia. Ona totiž o tejto mojej záľube v blogovaní vie. Na môj začudovaný výraz tváre reagovala otázkou, kedy som sa maľovala. Mojej odpovedi, že ráno (čo bolo pred 12 hodinami) sprvu nechcela veriť, no keď som jej jednu ceruzku podarovala, dala mi za pravdu. Aj fotky v článku, na ktorý som o pár riadkov vyššie nechala odkaz, hovoria za všetko.

Touto časťou seriálu o líčení však nekončíme. V ďalšej časti sa budeme zaoberať obočím a riasami.

Tiež sa vám môže páčiť