Po strednej škole ma nohy zaviedli priamo do prvej lekárne, v ktorej bola žiadaná nová laborantka. Ale že by to bola práca snov? Nemôžem povedať. Život mi udelil zopár lekcií a toto sú najdôležitejšie z nich.
Laborantka v zajatí biznisu i ľudí
V mojej prvej práci ma do pazúrov dostala taká šéfka, pre ktorú mala laborantka hodnotu iba vtedy, ak donášala na kolegyne. Kto odmietol, ten dostával iba takú robotu, ktorá mu zo zdravotného hľadiska vyhovovala najmenej. Napríklad ten, čo nemal mať sedavú robotu, dostal na starosti počítač. Koho zrádzalo koleno, musel celý deň chodiť a obsluhovať pacientov. Kto bol malý a mal problémy s chrbticou, toho poslali do laboratória, kde sa musel celý deň naťahovať za liekovkami na vysokých regáloch a prakticky si ani nesadol.
Šéfka každého ponižovala. Keď ma poslala spláchnuť po nej toaletu (lekáreň sa prerábala a odstavili vodu), mala som sto chutí jej to vedro podať a povedať, aby šla a spláchla aj seba. Ale svoju kreativitu som pri všetkej slušnosti radšej zužitkovala pri písaní výpovede podanej v skúšobnej dobe.
Za schopnosti mojej druhej šéfky (tentokrát súkromníčky) by sa nemuseli hanbiť ani v KGB. Vedela o všetkom a zhabala všetko, čo sa v lekárni ocitlo. Aj také perá ako reklamné predmety, ktorých vám dá každá firma zadarmo po milú Jarmilu... Odovzdávala ich zamestnancom po jednom ako sviatosť oltárnu. A beda, ak ste prirýchlo vypísali náplň...
Za schopnosti mojej druhej šéfky (tentokrát súkromníčky) by sa nemuseli hanbiť ani v KGB. Vedela o všetkom a zhabala všetko, čo sa v lekárni ocitlo. Aj také perá ako reklamné predmety, ktorých vám dá každá firma zadarmo po milú Jarmilu... Odovzdávala ich zamestnancom po jednom ako sviatosť oltárnu. A beda, ak ste prirýchlo vypísali náplň...
Moje ďalšie kroky ma viedli k práci pre lekárenské siete. Bola to vlastne napokon len jedna sieť, tri pracoviská, všetky v jednom meste v ČR (prehadzovali si nás občas), len menili majiteľov. Tam to už bolo viac o ľudskej dôstojnosti. Tam ste nemuseli žobroniť o pero a aj pracovné oblečenie mi dali automaticky. Bez toho, aby som zaň musela platiť.
Plat bol tiež lepší, len za akú cenu... Práca na zmeny, od pondelka do nedele. Niekedy 6 hodín, inokedy 13 a potom nejaké voľno na spamätanie. Spamätanie z toho, ako vám firma diktuje, čo máte najviac predávať a čo musí byť vystavené vo výške očí. Z toho, že dookola prekladáte tovar z police na policu (a nie podľa rozumu, aby ste aj trošku šetrili nohy) a popri tom máte obsluhovať pri pulte, pripravovať liečivé prípravky na recept, naskladňovať tovar... Ako posiela "tajných" na nákup a kontrolu, či pravidlá dodržiavate, či sú vyvesené správne cenovky, vystavený a doložený správny tovar. Aj si všetko potajomky fotili.
Úprimne, človek sa ani nedivil, keď odrazu mala šéfka na stole jeho podobizeň a za ním na fotke skrinku, čo vyzerala ako vymlátené zuby. Toto prirovnanie vymyslel kolega. Šlo o regál, z ktorého ste čosi vzali, ale ďalší tovar ste neposunuli dopredu na miesto tej predanej veci. Tato "strašná chyba krásy skrinky" zamestnanca napokon stála celé prémie. Prirátajme k tomuto všetkému čoraz nepríjemnejších zákazníkov a už tušíte, prečo som chcela odísť.
Čert ako diabol...
Laborantka teda zavesila svoje povolanie na klinec a chcela byť na opačnej strane. Byť medicínska reprezentantka. Veď prečo nie? Vedomosti zo sveta liekov a kozmetiky mám, šoférovať auto mi problémy nerobí, predávať aj argumentovať viem. Moja šéfka zvykla hovoriť, že by som presvedčila aj stopercentný džús, že nie je stopercentný a že som schopná predať eskimákom ľad.
Lenže chyba lávky. Vedeli ste, že medicínska reprezentantka musí byť modelka? Ja nie, ale bolo mi na pracovnom pohovore priamo naznačené, že moja postava nie je reprezentatívna (v preklade: som tučná). Takže napokon neľutujem, že ma nevzali. Ak musí reprezentantka mať adekvátne iba prednosti a zadnosti, nestojím o takúto prácu. Asi ani tie produkty až za toľko nestáli, keď ich má predávať krása.
Nuž nohy na ramená a rýchlo preč. Prestala som veriť tomuto biznisu a hovorila, že nech ma zožerie Godzilla, ak sa ešte niekedy vrátim k zdravotníctvu. Čo nie je skorumpované, to je ovládané nejakými tabuľkami, predsudkami, ideálmi krásy a bohviečím. Česť výnimkám.
Skúšala som šťastie aj pri pohovoroch na úplne iné zamestnania. Dopadlo to však rovnako. Kvôli príliš veľkým zadnostiam a predsudkom, že taká laborantka asi neovláda nič iné než robotu v lekárni, mi nikto nechcel dať žiadnu šancu ukázať, čo viem. Ani po dokončení bakalára z angličtiny.
Byť na voľnej nohe nie je vždy výhrou
Skúšala som šťastie aj pri pohovoroch na úplne iné zamestnania. Dopadlo to však rovnako. Kvôli príliš veľkým zadnostiam a predsudkom, že taká laborantka asi neovláda nič iné než robotu v lekárni, mi nikto nechcel dať žiadnu šancu ukázať, čo viem. Ani po dokončení bakalára z angličtiny.
Nuž čo mi teda ostalo? Chvíľku som sa pretĺkala ako skladníčka vo veľkosklade liekov a zdravotníckych potrieb. S kolegami sme liezli po regáloch ako opice a makali za smiešne peniaze. Každý v domnienke, že je to iba na krátku dobu a po zaškolení ho čaká lepšie platená iná robota. Ale majiteľ len potreboval lacné pracovné sily.
V skutočnosti bolo toto sľubované lukratívne pracovné miesto v nedohľadne. Hoci na tejto pozícii nebola takmer žiadna fluktuácia, majiteľ ju na pohovore sľúbil úplne každému. Ľudia mu potom ochotne dreli ako mulice. Ale iba dovtedy, kým niekto neotvoril ústa a nepovedal, čo mu bolo sľúbené. Nasledovala konfrontácia so šéfom, hromadný odchod ľudí a prijatie nových síl, ktorým šéfko sľúbil to isté. 😂
Potom som navrhovala dizajny webov a písala články ako externá redaktorka online magazínu. Na voľnej nohe. Občas som poslala nejaký ten "čitateľský článok" aj do tlačených magazínov. Niekde dali peniažky, inde nejakú vec od sponzora, ale všetko sa ráta, keď sa chce človek uživiť a nikde mu nechcú dať riadnu prácu.
Poviem vám, že na mojom sebavedomí sa všetko podpísalo dosť negatívne. Zdalo sa mi, akoby bolo v živote dôležité iba to, ako človek vyzerá, čo študoval a čo doposiaľ robil. Nie jeho schopnosti ani zručnosti. Ak chce mať prácu, tak len takú, kde ho zákazníci nevidia, lebo nezapadá do nejakého priemeru, ktorý určuje, kto je krásny a kto nie. Ale to je dnešný svet a povrchnosť v ňom. Najlepšie to vyjadrila istá autorka:
Nikdy sa nič nedeje zbytočne. Ak sa máte niečím zaoberať a bude to pre vás niečo nové, nešomrite. Príde deň, keď sa budete tešiť, že ste niečomu venovali čas i námahu.
Každý môže robiť to, čo ho baví. Aj keď možno nie to, o čom sníval, ale vždy sa dá nájsť čosi podobné. Alebo lepšie. Stačí chcieť a pripraviť sa aj na tú možnosť, že vás budú odsudzovať pre vzhľad, nejaké predsudky o vzdelaní / praxi či akúkoľvek inú blbosť. Lebo ľudia sú žiaľ podaktorí v sprostí a povrchní. Ako roboti posadnutí svojimi tabuľkami s parametrami a ovládaní vlastnými presvedčeniami. Neoriginálni ignoranti. Ale zlomiť sa nimi nenechajte. Razte si svoju cestu dopredu, lebo:
Potom som navrhovala dizajny webov a písala články ako externá redaktorka online magazínu. Na voľnej nohe. Občas som poslala nejaký ten "čitateľský článok" aj do tlačených magazínov. Niekde dali peniažky, inde nejakú vec od sponzora, ale všetko sa ráta, keď sa chce človek uživiť a nikde mu nechcú dať riadnu prácu.
Poviem vám, že na mojom sebavedomí sa všetko podpísalo dosť negatívne. Zdalo sa mi, akoby bolo v živote dôležité iba to, ako človek vyzerá, čo študoval a čo doposiaľ robil. Nie jeho schopnosti ani zručnosti. Ak chce mať prácu, tak len takú, kde ho zákazníci nevidia, lebo nezapadá do nejakého priemeru, ktorý určuje, kto je krásny a kto nie. Ale to je dnešný svet a povrchnosť v ňom. Najlepšie to vyjadrila istá autorka:
"Existujú ľudia, ktorí sú tuctoví. Dávajú tuctové odozvy a od iných očakávajú tuctové odpovede. Žijú vo vnútri škatule a myslia si, že ľudia, ktorí do nej nezapadnú, sú divní. Ale čosi vám poviem. Tuctoví ľudia sú divní ľudia. Sú ako geneticky upravené rastliny pestované vo vnútri laboratória, ako nerozoznateľné tváre, ako roboti. Ako ignorancia."
— C. JoyBell C.
Keď rozhoduje krása a nie si dokonalá, schovaj sa za techniku
Nakoniec mi dala šancu spoločnosť, ktorá vlastnila sieť herní, stávkových kancelárií a toto všetko prevadzkovala aj online. Výzor pri počítači bez webovej kamery nebol podstatný. Potrebovali angličtinu, počítačovú zdatnosť, flexibilitu a odolnosť voči stresu, lebo na infolinku volajú kadejakí čerti, pri ktorých prasknú nervy aj najväčšiemu flegmatikovi.
Mne pri tejto práci pomáhal fakt, že ma za telefónom a monitorom nemohli vidieť. Mohla som popri komunikácii robiť ksichty, trieskať po stole aj rozhadzovať papiere, čo by mi v lekárni pri osobnom styku so zákazníkom neprešlo (smiech). Tu áno a uľavilo mi to. Takže žiadny problém.
Ukázala som vedeniu svoje schopnosti a kariérne rástla. Najskôr bola táto práca iba brigádou - zástup kolegýň počas čerpania letných dovoleniek. Potom trvalá pozícia ako pracovníčka novo zriadenej online podpory (technická, finančná, herná, čo prišlo) s občasnou výpomocou na infolinke (telefóny, maily). Potom ma nechali viesť tím, ktorý mal na starosti bezhotovostné platby. Keď firma založila online platobnú spoločnosť, dali mi na zodpovednosť aj bezpečnosť platieb a komunikáciu s NBS i orgánmi činnými v trestnom konaní (ak sa vyskytol nejaký podvodník).
Naučiť sa zákony nebol pre mňa problém, ale začalo to už byť až priveľa o číslach. A ako o mne viete, neznášam prepočty, vzorce a kódy. Na pamäť čísel fakt nemám hlavu. Navyše som si našla aj vzťah, na ktorý mi popri robote neostával žiadny čas a nemala som žiadny súkromný život. Preto prišiel čas na zmenu. Ďalší odchod a rekvalifikáciu.
Blogovanie ma vždy bavilo a vždy, keď mi na blog neostával čas, začínal mi chýbať. Bol založený už po odchode zo zdravotníctva. Človek predsa nechce pozabúdať všetky tie užitočné informácie o zdraví, kozmetike a živote, ktorý prežil.
K blogu sa človek môže vrátiť vždy
Blogovanie ma vždy bavilo a vždy, keď mi na blog neostával čas, začínal mi chýbať. Bol založený už po odchode zo zdravotníctva. Človek predsa nechce pozabúdať všetky tie užitočné informácie o zdraví, kozmetike a živote, ktorý prežil.
Lekáreň mi chýbala, to je jasné. Laborantka je vždy laborantka. A vzdelávať sa treba. Aj keď už nerobím v lekárni, nič mi predsa nebráni využívať vedomosti a pomáhať ľuďom aspoň online. Svojim spôsobom, svojim vlastným jazykom, bez ovplyvňovania tretími stranami, lebo môj blog = moje pravidlá.
Zišla sa aj angličtina. Odborné štúdie, knihy a články sú väčšinou po anglicky. Takže opäť som sa tomu začala venovať naplno. Rozbehla som aj ďalší blog, ktorý teraz čítate a moja láska k voňavkám sa prejavila. Prišli prvé recenzie parfumov. Opäť som sa raz začala cítiť dobre a moju kreativitu nikto neobmedzoval. Blog mi priniesol spolupráce a nikoho nezaujímalo, či som modelka.
A tak som sa aj vďaka blogu ocitla v mojej ďalšej práci. V online parfumérii. Cap sa záhradníkom stal a do kapusty ho pustili. 🙂 Vzhľad opäť raz nebol dôležitý. Šlo o moje vedomosti a skúsenosti. Možno sa zasmejete nad mojou trúfalosťou, no poslala som tímu parfumérie email, v ktorom som skritizovala systém kategorizácie tovaru i spôsob, akým produkty prezentujú. Spýtali sa, či by som to vedela urobiť lepšie a nech sa teda predvediem. Zrejme ich moje nápady presvedčili. Dovolili mi pracovať z domu, moja náplň práce bola pestrá, práca ma bavila a tých 7 rokov a 7 mesiacov ubehlo ako voda.
A tak som sa aj vďaka blogu ocitla v mojej ďalšej práci. V online parfumérii. Cap sa záhradníkom stal a do kapusty ho pustili. 🙂 Vzhľad opäť raz nebol dôležitý. Šlo o moje vedomosti a skúsenosti. Možno sa zasmejete nad mojou trúfalosťou, no poslala som tímu parfumérie email, v ktorom som skritizovala systém kategorizácie tovaru i spôsob, akým produkty prezentujú. Spýtali sa, či by som to vedela urobiť lepšie a nech sa teda predvediem. Zrejme ich moje nápady presvedčili. Dovolili mi pracovať z domu, moja náplň práce bola pestrá, práca ma bavila a tých 7 rokov a 7 mesiacov ubehlo ako voda.
Starala som sa najmä o obsahový marketing (blog, texty na webe) a propagovala to, čo najviac zbožňujem i poznám - parfumy a kozmetiku. Využité boli všetky moje pracovné skúsenosti i vzdelanie. Anglický jazyk sa mi hodil každý deň na komunikáciu so zahraničnými kolegami a pedagogika bola zasa užitočná pri školení nových kolegov. Minimálne desať som ich určite zaškolila. Ak nie viac. Farmaceutické vzdelanie bolo prospešné pri podávaní informácií o produktoch v ponuke a propagácii. Skúsenosti z oblasti financií, infolinky a technické zručnosti pri práci so zákazníkmi, ktorí so mnou komunikovali cez sociálne siete.
Zožratá Godzillou - laborantka je opäť v zdravotníctve
Príde na psa mráz. Odriekaného chleba najväčší krajec. Oboje v mojom prípade platí. Získať pracovné skúsenosti je krásna vec. No nie keď vaše zdravie pri tom utrpí riadny debakel. Zdravie ma donútilo prácu zanechať, prehodnotiť svoje priority, dať si na čas pauzu a liečiť, čo sa liečiť malo. Ale čo je pre mňa typické, dlho sa mi odpočívať nechcelo. Minimálne moja hlava sa už chcela zasa venovať oblasti zdravia a onedlho prišla ponuka, aká sa neodmieta.
Môžem opäť pomáhať ľuďom. Môžem ich učiť, ako sa starať o svoje zdravie a vysvetľovať, prečo je to dôležité. Síce dostávam zoznamy produktov, ktoré mám pacientom a potenciálnym zákazníkom predstaviť ako prvé (novinky, produkty v akcii a podobne). Nikto ma však nenúti na zákazníkov vyvíjať tlak a predávať im konkrétne produkty. Rozhodnutie, čo si kúpia, je iba na nich.
Svojmu publiku môžem podávať rôzne informácie o liekoch, výživových doplnkoch, zdravej výžive, zdravotníckych pomôckach, veterinárnych produktoch, kozmetike i drogérii. Sú to informácie o tom, ako dané produkty fungujú, na aký účel slúžia, pre koho sú určené, ako ich správne používať, ako chrániť svoje zdravie a čomu sa vyvarovať, čiže veľmi dôležité informácie. Pracujem pre známu slovenskú online lekáreň, kde píšem produktové popisy.
Nikto ma nepotrebuje vidieť ani ja nepotrebujem s nikým byť (na prácu potrebujem úplný kľud) a predsa sa cítim užitočná. Mám svoje publikum, dokonca väčšie než na blogu, no nie som v priamom kontakte so zákazníkmi. Maximálne pomôžem kolegynkám na infolinke odpovedať na otázky, ktoré od nich dostávajú. Keď im nevedia poradiť, obrátia sa na mňa. Práca opäť ako stvorená pre mňa.
Aké ponaučenie z toho vyplýva?
Nikdy sa nič nedeje zbytočne. Ak sa máte niečím zaoberať a bude to pre vás niečo nové, nešomrite. Príde deň, keď sa budete tešiť, že ste niečomu venovali čas i námahu.
Každý môže robiť to, čo ho baví. Aj keď možno nie to, o čom sníval, ale vždy sa dá nájsť čosi podobné. Alebo lepšie. Stačí chcieť a pripraviť sa aj na tú možnosť, že vás budú odsudzovať pre vzhľad, nejaké predsudky o vzdelaní / praxi či akúkoľvek inú blbosť. Lebo ľudia sú žiaľ podaktorí v sprostí a povrchní. Ako roboti posadnutí svojimi tabuľkami s parametrami a ovládaní vlastnými presvedčeniami. Neoriginálni ignoranti. Ale zlomiť sa nimi nenechajte. Razte si svoju cestu dopredu, lebo:
- Nič nemusí byť ľahké. Stačí, aby to bolo aspoň trochu možné.
- Šťastie nie je cieľ, do ktorého ste došli. Šťastím môže byť už samotný proces. Cesta, na ktorej sa rozvíjate a dozvedáte, že vás niečo naozaj baví a napĺňa.
Zverejnenie komentára
Ďakujem za to, že ste si našli čas, prečítali článok a zanechali komentár k tejto téme. Vážim si to. ♥ Ostatných poprosím, aby mi sem nevkladali odkazy na Giveaway ani odkazy do e-shopov. Reklamy tu nechcem. Ďakujem.