Moja misia


Byť farmaceutická laborantka je pekné povolanie. Sú laborantky, ktoré každý deň chodia do roboty iba preto, aby mali z čoho žiť. Ja som ale svoje bývalé povolanie už od začiatku brala ako poslanie a stále ním žijem. Píšem pre vás blog, analyzujem na ňom všetko, čo by vás mohlo zaujímať a pri tom sa vás občas snažím pobaviť. Niekedy sa smejem na reklamách, niekedy aj na sebe. 

Kto naozaj chce, ten pomôže alebo si nechá pomôcť

Dlhé roky som bola laborantka v lekárni a bavilo ma to. Fakt. Iným mojim kolegom možno nezáležalo vždy na tom, po ktoré nosné kvapky, ktoré kvapky od kašľu alebo po ktorú kĺbovú výživu sa natiahnu do police. Ponúkli to, čo mali bližšie, aby sa nenabehali. Alebo čo bolo drahšie, čo im nejaký farmaceutický reprezentant alebo nadriadený nanútil ponúkať, alebo čoho mali skladom viac.

Mne na tom záležalo. Počas svojej niekoľkoročnej praxe som mala (a aj stále mám) produkty vždy jasne kategorizované a zhodnotené ich plusy aj mínusy. Mňa zaujímal životný štýl pacienta, s čím má problémy a čo by bolo preňho v aktuálnom stave najlepšie. I cenovo prijateľné. A nutné pre jeho celkové vyliečenie. 

Nechať odísť nachladnutého pacienta z lekárne s nosnými kvapkami a liekom proti horúčke? Nemysliteľné! Každý dostal rady, ako sa má liečiť a čo môže pre uzdravenie urobiť. Väčšina si kúpila aj bylinkový čaj alebo si skočila do obchodu aspoň po ovocie plné vitamínov. Tí, čo sa chceli naozaj liečiť a nie chorobu prechodiť, počúvali. A radi. Aj mi za to prišli neraz poďakovať. Naozaj je príjemné počuť človeka, ako vám hovorí: "Skvelé, že ste tu. Idem rovno k Vám, lebo ste mi minule veľmi pomohli."

Nie je pacient ako pacient

Dnes sa ale niektorí ľudia nechcú liečiť, lebo presne podľa slov istej reklamy ani nemajú čas byť chorí. Aj keď sa laborantka musí celú svoju prax neustále vzdelávať, zaujímať o nové lieky, jej slovo už pre niektorých ľudí nie je dôležité. Je to obyčajná baba ako hociktorá pokladníčka v supermarkete, ku ktorej sa môžu správať milo, ústretovo, ale aj neľútostne, arogantne a opovržlivo. Záleží, akú majú náladu a či im vo všetkom prikývne. 

Ako vo svojich rozpravách o právach zákazníka básnila Eva Černá, pacienti ako zákazníci majú vždy pravdu. A keď ju nemajú, platí prvá veta. Už len to potrebovala slovenská "vrchnosť" počuť z telky. A že je laborantka trestnoprávne zodpovedná za chyby tých, ktorí nechajú ordinovať doktora Google a nechcú počúvať inštrukcie? Kto by sa tým zaoberal, že?

Zákazník je stredom vesmíru, okolo ktorého musí všetko krúžiť a každý tomu musí prispôsobiť i dráhu, aby nekolidovala s jeho slovami, myšlienkami alebo činmi. A beda, ak má niekto iný vlastný vesmír a vlastný systém práce. Alebo je niekto z tohto denného styku so zákazníkmi aj nútenou súčasťou vesmíru niekoho iného, od koho dostáva úlohy. 

Keď vám príde do lekárne 15 vesmírov naraz a všetci chcú nakúpiť rýchlo, je to celkom výzva ostať dobrým - vyhovieť každému, každého expresne rýchlo obslúžiť, všetko mať skladom, vyjsť každému v ústrety a zároveň poslúchnuť rozkazy nadriadeného, ktorý káže predávať určité produkty. Aby sa aj vlk nažral a aj koza ostala celá.

"Pokladníčka" s vysokou školou


Študovať farmáciu som nechcela aj z tohto dôvodu. Mala som šancu vyskúšať si prácu v lekárni ešte pred podaním prihlášky. Byť magistrou farmácie by na stálo veľa času a ešte viac úsilia. Znamenalo by to naplniť si hlavu vedomosťami, ktoré sa mi zídu. Ale aj tými, ktoré až tak nepotrebujem.

Zodpovednosť za pacienta mi ostane, ostanem aj hromozvodom hnevu pacientov naštvaných na zdravotnú poisťovňu, ktorá plne nehradí mnohé lieky a kadečo si vypočujem. Iba budem za všetko poberať vyšší plat a vlastniť vysokoškolský titul. Takže nie, študovať som šla čosi iné - ako ste si mohli prečítať v článku "Kto je laborantka?".

Keď už chce ale niekto študovať farmáciu, mal by tam ísť podľa mňa zo strednej zdravotníckej školy, nie z gymnázia. Žiadna vysoká škola nepripraví farmaceutov na lekárenskú realitu tak dobre ako stredná zdravotnícka škola. Máme o čosi viac praxe, vieme hodne o bylinkách, hotových liečivých prípravkoch aj o povahe surovín, s ktorými pracujeme. 

Vyrobiť prípravok nie je žiadny problém. Toto už dobre ovládame. Magistri farmácie bez potrebného vedomostného základu (nič proti kolegom, ja si ich vážim) sú viac machrami v laboratóriu. Ovládajú výborne chémiu aj farmakológiu. Veľa farmaceutov sa dostane do výskumu, kde sú prospešní celému ľudstvu. Pri príprave liečivých prípravkov sú však spravidla málo použiteľní, lebo tak dobre nepoznajú ingrediencie ani postupy ich spracovania. 

Väčšina magistrov pozná mnoho účinných látok liekov aj mechanizmy ich účinkov a správne dávkovanie, ale neuznáva bylinky, homeopatiu ani rôzne alternatívne spôsoby liečby. Farmaceutické koncerny sa už postarajú o to, aby budúcim magistrom vštepili odpor voči všetkému, čo (okrem konvenčnej medicíny) ľuďom tiež pomáha. Nemám odpor voči liekom. Iba neznášam, ak ich niekto pchá do pacienta za každú cenu a nepripustí aj iné možnosti.

Poznala som našťastie aj takých magistrov, ktorí sa v lekárni obrátili, všetko doučili a dobehli zameškané. Alebo magistrov, ktorí boli predtým farmaceutickí laboranti, mali svoj vlastný názor a vedeli pomôcť v každej situácii. Ale aj takých, ktorým bolo všetko jedno. 

Niektorí moji kolegovia a kolegyne vitamíny ani čajovú zmes pacientovi nikdy nepredali a ak by ste sa spýtali na rozdiel medzi dennými krémami rôznych značiek, odpoveďou by vás nepoctili. Jednoducho ich takéto veci nezaujímali. Títo ľudia sú naozaj iba "pokladníci s titulom". Nachystajú lieky na recept, povedia naučené formulky, naskenujú ho, vytlačia účtenku a dovidenia. Ale nehovorím, že len oni sú takí. Takéto vedia byť aj laborantky. Bez záujmu.

Pozadie celého problému s farmáciou = peniaze


Prečo si vôbec niekto dáva tú námahu, aby iných štval proti prírode a tí potom nebudú chcieť liečiť? Ja si myslím, že je to "na objednávku". Slovenský štát nepotrebuje zvyšovať priemerný vek. Preň je lepšie, keď si človek na dôchodku pobudne maximálne dva roky. Alebo sa dôchodku ani nedožije. Prečo by sa malo starým ľuďom za prežitých dvadsať rokov na dôchodku len tak vyplatiť 80 - 100 tisíc eur v mesačných intervaloch, keď môžu peniaze po ich zbytočne predčasnej smrti prepadnúť v prospech štátu?

„Inteligentní ľudia vedia, že sa dá veriť len polovici toho, čo počujú, veľmi inteligentní vedia, ktorej polovici.“ —  George Bernard Shaw

Slovensko nepotrebuje ľudí liečiť. Nech len pracujú a prinášajú do štátneho rozpočtu peniaze. A nech nedostanú nič späť. Pacientom sú predpisované lieky, ktoré neriešia príčinu. Iba potláčajú prejavy chorôb. V televízii, v časopisoch i na internete sú zverejňované reklamy, za ktorých text nepôjde nikto sedieť. A mal by. Minimálne za reklamy na lieky by som tvorcov zatvárala bez mihnutia oka. Napíšu tým najmenším písmom na koniec odporúčanie, aby sa pacient poradil v lekárni s farmaceutom. 

Celou svojou podstatou sú prostredníctvom reklamy zákazníkom vštepované zlé návyky. Ak ľudí na staré kolená nezmôže bežná civilizačná choroba, tak ich dostane obyčajná prechodená infekčná choroba, ktorá im pre ich ľahkovážnosť a zvyklosť osvojenú AJ z reklamy poškodí orgány. Presne takto dopadol kamarátov otec. (Ne)liečené choroby mu poškodili srdcovú chlopňu, pretože nemal čas byť chorý a po vypití "zázračných nápojov" a zjedení "zázračných tabletiek" z reklamy šiel makať. 

Reklamy na kozmetiku sú zasa založené na chvále účinkov zložiek, ktorých je v produktoch stopové množstvo, propagujú ich dokonalí ľudia po plastikách či modelky a najlepšie sa predávajú knihy i časopisy, ktoré ľudí strašia. Nesmiete mať v kozmetike toto, nesmiete jesť ani robiť tamto... Takmer nikde nehovoria celú pravdu.

Všetko je vec svedomia a osobného nastavenia daného človeka


Mňa rožkami nikto opíjať nebude.
Nikto ma nebude štvať proti prírode, vnucovať mi svoje názory, nikto ma nebude nútiť predávať iba určité prípravky. Veriť budem tomu, čo mi dáva logiku a čo som sa naučila praxou alebo v škole. Verím vede založenej na jasných a transparentných dôkazoch. Nie tomu, kto viac zaplatí alebo kto viac straší chorobami. Alebo čo si nejaký výrobca napíše na obal. Ako sa hovorí, papier znesie veľa.

Nebudem cvičenou opičkou. Nerobí mi problém urobiť si žarty z klamlivých kampaní a uviesť ich na správnu mieru. Podobne ako George Bernard Shaw (ktorého životná filozofia je mi veľmi blízka), aj ja vtipkujem tak, že hovorím pravdu. 


Moja misia a odkaz blogu Laborantka.sk

Som laborantka a laborantka analyzuje. Na tomto blogu píšem články prevažne o produktoch kozmetiky, doplnkoch, ale aj o rôznych vplyvoch na zdravie a krásu. Recenzované produkty študujem, používam (ako každý iný človek), pozorne sledujem ich účinok a na koniec napíšem svoj názor. Ale aj pri samotnom výbere produktov dlho rozmýšľam. Správna laborantka nenakupuje produkty podľa pestrosti obalov alebo chválospevu na nich. Mala by vedieť, čo obsahujú a ako jednotlivé zložky pôsobia.

Nespravím blog a nezbúcham recenziu za pol hodiny ako niektoré blogerky, ktoré publikujú články ako na páse. Pigmentácia, vôňa, výdrž, obal... to všetko je iba časť pravdy o produkte. Ale stačí vám na blogu takáto informácia? Mne nie. Nie je to nič, čo by ste sa nedozvedeli na výjazde do kamennej predajne, kde vám podajú tester alebo vzorku. Ja chcem pre vás niečo viac a nemám rada zavádzajúce reklamy ako i povrchnosť

Mojou misiou je robiť všetko pre zdravie, krásu, prinášať pravdu a kašľať na to, čo si o tom výrobcovia budú myslieť. Ak som presvedčená o tom, že nejaký hydratačný krém nie je dostatočne hydratačný, tak to napíšem a uvediem aj dôvod. Konám vždy podľa vlastného svedomia a s najlepším úmyslom pomôcť.

Affiliate a iné odkazy v článkoch


Prečo vkladám do článkov odkazy a používam affiliate odkazy? Keď si produkt kúpim alebo ho aj dostanem (ako darček, v rámci spolupráce, bonus k nákupu iných produktov, v obchode na prezentácii...) väčšinou ma zaujíma jeho cena i predajca. Tak, ako by som nešla nakupovať do pochybného alebo neovereného obchodu ja, tak by som doňho neposlala ani vás. Odkazujem preto iba na také obchody a takých online predajcov, ktorých mám odskúšaných, ktorí majú dobrú ponuku a ktorí podľa mňa svoje produkty naceňujú normálne. A u ktorých sama nakupujem.

Affiliate odkazy slúžia obchodom k zisteniu, kto privádza ich zákazníkov na ich web. Nie všetky obchody sa o toto zaujímajú, ale proces funguje takto. Pokiaľ vás môj odkaz zavedie do nejakého môjho obľúbeného e-shopu, ten používa affiliate a vy uskutočníte nákup, v danom obchode vedia, že som vás odporúčala ja. Z každého nákupu zrealizovaného na moje odporúčanie môžem získať určitú províziu. Aby ste si nemysleli, že je to extra zárobková činnosť, výšky provízií sa pohybujú v desatinách percent a len ojedinele prekročia hranicu 5 % z ceny nákupu bez DPH a bez poštovného.

Affiliate nie je zázrakom, ktorý by ma mal ísť od zajtra živiť. Aj ja mám normálne zamestnanie ako každý z vás. Affiliate mi iba z maličkej časti vynahradí čas a úsilie vložené do písania každého článku a to ja považujem za férové. Veď nie v každom článku je affiliate odkaz a článkom nevenujem ani päť minút ani hodinu, ale ďaleko viac. 

Svoje recenzie nepíšem tak, aby si produkt kúpil každý, ale iba ten, kto ho naozaj chce a potrebuje. Ak si neželáte, aby som získala pár centov, nemusíte klikať na odkazy a pokojne si zapnite AdBlock. Nie je problém hodiť si názov produktu do Google alebo porovnávača cien. Neprikazujem nikomu, kde si má produkt kúpiť. Iba dávam tipy a je iba na vás, ako s nimi naložíte.
ZDIEĽAJTE:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za to, že ste si našli čas, prečítali článok a zanechali komentár k tejto téme. Vážim si to. ♥ Ostatných poprosím, aby mi sem nevkladali odkazy na Giveaway ani odkazy do e-shopov. Reklamy tu nechcem. Ďakujem.

Design: OddThemes | Nájdete na: Blogger Themes