Slniečko a látky, ktoré ho neľúbia

Prírodná kozmetika obvykle vonia veľmi príjemne. Už samotný názov "prírodná" napovedá tomu, že v nej nájdete prevažne prírodu, teda prírodné arómy, tzv. silice. Sú pravda aj také značky, kde sa nejaká tá syntetika nájde, avšak tieto parfémy musia zodpovedať normám na hypoalergenitu a podliehajú prísnej kontrole. Je pravda, že prírodné vonné látky vyvolávajú alergie?

Dnes je taká móda, kedy sa človek v liečbe chorôb i kozmetike začína ohliadať do ďalekej minulosti. Aj tí najväčší pochybovači už pochopili, že kde moderná medicína a bežná kozmetika nestačia, tam nastupuje príroda.. V prírode nájdeme vysoko účinné látky, ktoré naše telo prijíma ďaleko lepšie a majú ďaleko menej nežiaducich účinkov. Lenže sú isté účinky, o ktorých by ste mali vedieť.

V článku o surovinách používaných na výrobu kozmetiky som napísala jednu vetu éterických olejoch, ktorá vás mohla tak trošku znepokojiť. "Sú to všetko aromatické látky, ktoré vám buď podráždia pokožku, alebo spravia pigmentové škvrny, ktorých sa už nezbavíte." Ako som to myslela? Nuž myslela som to vážne, silice sú fototoxické a za istých okolností môžu vyvolávať nepekné kožné reakcie. V najlepšom sú to len škvrny, v horšom prípade mokvajúce rany. Tieto reakcie ešte donedávna neboli poznané, pretože sa v žiadnej starej literatúre nespomínali, no časom veda začala nachádzať isté súvislosti.

Bylinky i zelenina začali byť podozrivé v momente, ako do módy prišla opálená pokožka. Dermatológovia zaznamenali zvýšený výskyt škaredých ekzémov hlavne u ľudí, ktorí zjedli "nejaký šalát" či vypili "nejaký čaj" a potom zašli do solária, alebo si ľahli na slniečko. Skonzumovali ste šalát s obsahom zeleru, alebo ste vypili čaj z ľubovníka bodkovaného a skončili ste až na mastičkách a krémoch s obsahom kortikoidov, také to bolo zlé. Niektorých látok sa stačilo dotknúť v záhradke a o problémy ste mali postarané. Väčšinou to boli bylinky (napríklad taká archangelika lekárska alebo ruta voňavá). A potom to ľudstvu konečne docvaklo. Rastlinstvo z určitých čeľadí, alebo všeobecne rastliny s obsahom vonných látok si nerozumejú so slniečkom. Na vine sú obsiahnuté furokumaríny (inak nazývané názvom PSORALEN).

V prvom rade medzi rizikové rastliny patria tie z čeľade mrkvovité (latinsky daucaceae), čiže koreňová zelenina ako mrkva, petržlen, zeler, paštrnák. Ďalej sú to rastliny používané ako korenie s tvrdými, no zato olejnatými a aromatickými semenami ako je fenikel, rasca, aníz a koriander. O kôpri sa síce nič nepísalo, no stavila by som sa, že aj ten má podobné účinky. Druhá skupina je z čeľade rutovité (latinsky rutaceae). Tam nájdeme všetko citrusové ovocie (citrón, pomaranč, bergamot). Pozor, aj figy obsahujú furokumaríny. Ďalšie látky, ktoré sú schopné vyvolať presun pigmentov a tým spôsobiť pigmentové škvrny sú levanduľa, škorica, borovica, už spomínaný ľubovník, mäta, eukalyptus, oregáno ... proste aromatické olejíčky. Bez viny nie sp ani liečivá získavané z rastlín (rezorcín, gáfor, mentol) spomínané v článku. Prírodná kozmetika zvykne obsahovať väčšinu z týchto vecí, pretože krásne voňajú a tiež pomáhajú.

Nuž tí sa predovšetkým nemali čas zaoberať estetickými vadami. Na krásu sa nekládol až taký dôraz a pokiaľ aj existovalo nejaké riziko, zažehnalo ho oblečenie. V tom čase sa ľudia si ľudia neodhaľovali pupky (s výnimkou mládendov z Detvy) ani ramená, pretože to nepovažovali za morálne vhodné a tak sa pri zbere niektorých plodín ich koža nedostala do styku s týmito látkami. K práci na roli sa prinášal iný druh proviantu. Národ sa pri práci "nezabával" so zeleninovými prílohami. Ak aj niekto schrúmal cez deň mrkvu, určite sa nerozvalil na záhradu a nešiel sa opekať na slniečko. Na takéto taľafatky nemali čas. Isteže, aj naše prebabičky a pradedkovia papali zdravé veci (mrkvu, petržlen) a pili čajíčky, ale konzumované boli prevažne večer, kedy sa bežná slovenská rodina usádzala spoločne k stolu. Vedelo sa aj o blahodárnom vplyve zeleru na potenciu, ani po ňom však ľudia nechodili vonku. Namiesto toho zaliezli do postele, kde sa diali veci...

Ja hovorím, že áno. Stále tvrdím, že prírodná kozmetika je to najlepšie, čo môžeme našej pokožke dopriať. Pozor by ste si mali dávať jedine vtedy, ak máte nejaký druh alergie (napríklad alergia na citrusy) a mimoriadne citlivú pokožku. Inak si ju môžete dopriať každý deň a celý deň, ak...

Silice sú vonné látky, ktoré nevydržia teplotu vyššiu ako 34 stupňov, čiže dosť veľká časť sa odparí, no do pokožky sa v určitej miere vstrebávajú. To znamená, že na jej povrchu ostanú síce len pár minút a už o chvíľku ich možno ani neucítite (alebo si na ne váš nos zvykne, ako na bežné parfémy), no ešte stále pôsobia. Je v pohode, ak ich obsahuje vaše mydlo, šampón, prípravok proti celulitíde, nočný krém, balzam na pery (pery sú teplejšie než zvyšok tela a navyše si ich aj tak stále oblizujeme), pleťová maska. Nemusíte sa vôbec báť, ak ich použijete vtedy, keď nejdete von. Stačí sa riadiť rozumom a pripomínať si vetu "Čo vonia, s tým na slnko nejdem".

Keď už som skončila pri éterických olejoch, vedeli ste, že veľmi zlé reakcie môžu spôsobovať aj niektoré bežne užívané lieky? Na prvom mieste spomeniem deriváty tretinoínu, ktoré som v minulom článku označila ako dobré, avšak mala som ich zaradiť aj do posledného zoznamu. Tretinoín, obzvlášť Isotretinoín - užívaný v liekoch proti akné - je totiž skvelou antibakteriálnou látkou, no slniečko rozhodne neľúbi.

Veľmi nebezpečné sú aj bežné používané antibiotiká. Takmer všetky do jedného sú fototoxické. Rovnako na tom sú aj látky užívané pri depresiách a iných psychických ochoreniach, lieky na srdiečko a obličky. S čím sa vám gynekológ určite nepochválil je to, že ani ženské hormóny (estrogény a gestagény) užívané substitučne nemusia byť úplne bez problémov. A ešte vás prekvapím ďalšou správou. Lieky užívané proti bolesti (nesteroidné antiflogistiká ako lieky končiace slovom "profen" a väčšina liekov od bolesti chrbtice) a dokonca aj niektoré sacharínové a cyklamátové umelé sladivá sú tiež vhodnými adeptami na spôsobenie zápalov.

Ak si nechcete vyrobiť priamo alergiu najhoršieho stupňa, nech vás ani len nenapadne vyliezť na slnko po tom, ako si vydenzifikujete ranu nejakým farebným dezinfekčným prípravkom, ošetríte natiahnuté šľachy či bolestivé koleno gélmi proti zápalu (Ketoprofen, Veral, Ibuprofen, Diclofenac, Volaren, Indobene...) alebo sa nastriekate parfémom.

Toť moje rady. Tak dúfam, že som vás podaktorých zachránila pred istým problémom. Pigmentová škvrna nie je pekná vec a verte, že človek sa jej ozaj ťažko zbavuje. A ani rosacea (tiež dôsledok nedobrej liečby) nie je bohviečo, ale to už hádam viete.

Tiež sa vám môže páčiť