Opaľovanie na vlastné riziko

Do práce ani na nákupy sa dopravnými prostriedkami nevozím, mám rada pohyb na čerstvom vzduchu. Vonku sa teda slniečku nevyhnem a ani sa o to nesnažím. Počas mojich ciest a pobytu v záhradke je úplne prirodzené, že nejakú dávku slnečného žiarenia schytať musím. No niekto chodí a lúče chytá zámerne ako mucholapka muchy.


A na dôvažok z úst viacerých ľudí počúvam tieto frázy:

"Ja nemám rád mlieka, chcem tento olej. Čo tam po SPF?"
"Načo opaľovací krém? Indulona stačí."
"Nemáte niečo na opaľovanie? Ale chcem to najlacnejšie."
"Nejdem sa natierať krémom s > SPF30, lebo potom sa vôbec neopálim."
"Do Egypta/Grécka/Tunisu mi stačí aj SPF20."
"Však vo vode a v tieni ma neopáli."
"Ja som už stará / hnedá, nemusím sa natierať, aby som bola ešte viac opálená."
"Veď som sa natrela ráno."
"Však nech si moje dieťa pobehá vonku na slniečku. Aspoň sa opáli."
"Ideme na rodinnú dovolenku k moru. A jasné, že berieme aj naše dieťatko."

Aký názor na to všetko mám? Nuž čítajte, ak vás to zaujíma.

"Ja nemám rád mlieka, chcem tento olej. No a čo, že je to SPF5?"

Ľudia ani v dnešnej dobe nerozlišujú medzi formami, zemepisnou polohou miesta výletu / dovolenky a ani použitím. Proste si vezmú do hlavy, že chcú olej alebo krém a žiadnu inú možnosť nepripustia. Najviac ma desia, keď si kupujú lacné oleje na opaľovanie. Majú strašne nízky ochranný faktor, ak vôbec nejaký. Keby títo tvrdohlavci pobehali obchody a pozreli sortiment viacerých značiek, som si istá, že by našli tú svoju želanú formu a dostatočne vysoký SPF. Ale či by chceli do toho aj investovať, to je ďalšia vec. V zásade však platí, že krémy a emulzie sú určené na tvár, mlieka a oleje na celé telo, lebo sú tekuté a lepšie sa rozotierajú na veľkú plochu. Koniec koncov, keď mám suchú pokožku na nohách a rukách, nikde nie je povedané, že mlieko by mi neulahodilo a musím mať jedine olej. Sú aj mlieka pre mastnú či suchú pokožku. Stačí pohľadať a poradiť sa. Nie sa rovno natrieť prvým, na čom vidím nápis prezradzajúci formu, či nápis "Akcia" a jemu podobné lákadlá.

"Načo opaľovací krém? Indulona stačí."

Hej, stačí. Ak sa okrem nej natriete ešte iným opaľovákom, alebo ak použijete tú rakytníkovú (s faktorom 7 proti UVB lúčom), zaleziete pod slnečník a nevyleziete spod neho na dlhšie ako 20 - 30 minút. Inak samozrejme proti tomuto kvalitnému výrobku nemám absolútne nič. Na to, na čo ho máme používať, naozaj stačí.


"Nemáte niečo na opaľovanie? Ale chcem to najlacnejšie."

Som sklamaná z toho, že niekto celý rok šetrí, aby mal peniaze na dovolenku, no na dobrý opaľovací prostriedok sa mu už míňať nechce. Ak si vezmem to najlacnejšie a najobyčajnejšie, čo má drogéria v ponuke, potom je to šetrenie na nesprávnych miestach. Nehovorím, že musí každý kúpiť niečo predražené, no hrať sa na chytráka a nenechať si poradiť je hlúpe. Rovnaký názor mám na ľudí, čo musia mať vždy tie najlepšie mobilné telefóny a počítače, no pritom väčšinu funkcií nepoužívajú a ani používať nechcú/nevedia. Je to istý znak obmedzenosti. Hrám sa na niečo, čo nie som.

"Nejdem sa natierať krémom s SPF30, lebo potom sa vôbec neopálim."

Teraz ma už nenájdete v roli predávajúcej, leda ak v úlohe tej všetečnej baby rozdávajúcej rady počujúcej všetko. Debatu kolegýň, nechtiac zachytenú konverzáciu neznámych ľudí pri regále v obchode či niekde na výlete. Bolo pár situácií, kedy som mala na jazyku ironickú poznámku (ani radšej nechcite vedieť, akú), ale som si ju radšej odpustila, aby som nebola voči ľuďom príliš drzá. Nie je práve slušné počúvať rozhovor iných, no ja mám asi ten reflex a la Pavlov, keď začujem pojmy ako "SPF", "slnko", "opaľovanie", "opaľovák". Aj keby som bola na opačnej strane mesta, určite dofrčím. Inak som hluchá ako peň. :-) Môj slušný komentár k tomuto? K tomu dodám len toľko, že takéto fámy kolovali v deväťdesiatych rokoch a dnes je rok 2013. Haló! Počujeme sa? Budíček, vstávame. Zobuďte sa!

"Do Egypta/Grécka/Tunisu mi stačí aj SPF20 a doma mi stačí aj menej."

Dvadsiatka už tunajším ľuďom nestačí pomaly ani doma na Slovensku, nieto v Egypte. Že prečo ju tam predávajú? Neviem. Asi sa ňou natierajú domorodci. Alebo hlúpi Slováci, tak čo by to tie obchody nepredávali a nebohatli na na hlúposti... Televízne noviny, magazíny, papierové denníky, týždenníky, všade sa hovorí a píše o tom, že natierať sa musí každý a že najlepšie prípravky majú vysoký ochranný faktor. Kto z nás už nepočul, že sa medzi 11:00 a 15:00 nemáme zdržiavať na slniečku a že do zahraničia si máme brať výhradne prípravky s vysokým ochranným faktorom? No napriek tomu sa ľudia správajú presne opačne. V hoteli drichmú do jedenástej a potom sa idú vyvaliť na pláž ako teľatá. A ešte sa pokojne natrú dákym olejom za dve eurá z Tesca... Ak patríte do tejto skupiny tvrdohlavcov, mám pre vás skvelý tip. Zamiešajte do toho oleja/mlieka ešte lyžičku horčice, dve polievkové lyžice kečupu a koreniny. Alebo med. Dostanete okrem "prasiatkovského" ružového (spáleného) nádychu aj chrumkavú kôrku.

"Však vo vode a v tieni ma neopáli."

Presne tak. Neopáli. Ale jedine za toho predpokladu, že sa chodíte kúpať v neopréne, alebo sa nababušíte ako cibuľa viacerými vrstvami oblečenia. Opaľuje všade. Aj vo vode a v tieni. Nedostanete plnú dávku slnečných lúčov, no takých 40% určite schytáte.

"Ja som už stará / hnedá, nemusím sa natierať, aby som bola ešte viac opálená."

Starí ľudia a dokonca aj mladí a hnedí ľudia sa odmietajú natierať (neraz som toho bola svedkom). Myslia si, že keď prídu z dovolenky a nebudú sťa čokoláda, všetci ich vysmejú a tak budú radšej riskovať spálenie. Alebo sú toho názoru, že sú voči slnku odolní. Lenže odolnosť neexistuje a slnečné lúče NIE SÚ zdravé. Ani pre starých ľudí a už tobôž nie pre deti. Rýchle hnednutie nie je prejav dobrej imunity, ale presne naopak. Pokožka sa bráni. A kto by mi chcel hovoriť, že to robí kvôli dostatku vitamínu D, toho vysmejem. Dennú dávku vitamínu D pokryje váš prechod od hotela k pláži a naspäť, ak ste od pláže vzdialení na 10 minút cesty. Alebo si dajte 20 minútový pochod do práce peši a je to vybavené.

"Veď som sa natrela ráno (a pohľad na hodinky ukazuje, že odvtedy ubehli už 4 hodiny)."

Tak s tým u mňa pochodíte rovnako, ako s tvrdením, že cez deň nemusíte chodiť cikať, lebo aj to ste predsa urobili už ráno. Ak to, na vašom ksichtíku a tele, nebola polcentimetrová vrstva malty, ktorú vám niekto čerstvo namiešal vo fúriku a odvtedy ste staticky prikovaná k pláži, potom ste pre seba a svoju ochranu urobili viete čo... Keď sa opaľujeme, alebo dokonca aj pohybujeme (čo drvivá väčšina z nás robí), potom sa máme aj natierať. A natieranie sa neriadi len časom, ale aj zemepisnou polohou, výškou SPF, druhom vykonávanej činnosti (čvachtanie sa vo vode, športovanie, prezeranie atrakcií), telesnými danosťami (potenie, mastenie pleti, prirodzená pigmentácia kože). Nie je to až také prosté, no stačí si prečítať informácie uvedené na obale výrobku. Alebo sa opýtať.

"Však nech si moje dieťa pobehá vonku na slniečku. Aspoň sa opáli." /
"Ideme na rodinnú dovolenku k moru. A jasné, že berieme aj naše dieťatko."

To je aká móda brať bábätko k moru či niekde k vode, kde sa idete škvariť celé doobedie či popoludnie? Vedeli ste, že dieťa do 10 rokov by sa nemalo vôbec opaľovať? Nie? Tak čo teraz hovoríte na mladé páry, ktoré si k moru pokojne zoberú bábätko? Alebo čo si myslíte, keď sa pozeráte na rodinné fotografie v albumoch mladých mamičiek, na ktorých im dieťa, evidentne mladšie ako 7 rokov, behá po pláži nahé? Ja mám chuť na nich volať sociálku a políciu. Nech sa škvaria na slnku ony, hlúpe kozy (s prepáčením za výraz), keď im to slnko spálilo mozgové bunky a túžba po hnedej pokožke vytesnila normálne zmýšľanie. A deti nech z toho vynechajú. Tie majú ostať v hoteli, krytom aquaparku, alebo aj doma s babkou či dedkom. Vystavovať dieťa slnku a ničiť mu zdravie je trestuhodné. Nech si dieťa pobehá po vonku, ale riadne chránené oblečením, kvalitným opaľovacím prípravkom a obmedzenú dobu. A určite mimo kritickej doby. Pamätám si, ako ma môj starý otec vždy varoval, aby som po jedenástej nechodila na slniečko. Neexistovalo, aby som ostala na vonku dlhšie, ako mi povedali. A tiež si spomínam, ako mi mama na každý výlet nabalila kvalitné bavlnené oblečenie, klobúk či šiltovku na hlavu a k tomu kopec príkazov, aby som sa pravidelne natierala, nebola na slnku pridlho,... Toto sa už dnes tak často nevidí. Česť mamičkám, ktoré toto neberú na ľahkú váhu a riadne sa starajú o svoje deti.

Mohlo by mi to byť všetko jedno, no keď sa tak dívam na kozmetiku, ktorú majú ľudia so sebou na svojich výletoch a keď sledujem vonku sa naháňajúce deti v čase obeda, cítim ľútosť. Pri pohľade na rodičov tých detí alebo počúvaní vyššie uvedených fráz ľútosť strieda znechutenie až zlosť. Úprimne povedané, lezie mi to na nervy a vytáča ma to rovnako ako pohľad na háremové nohavice a sandále gladiátorky (:-P), ako ma vytáčajú niektoré pracovné úlohy a arogantní ľudia a štve ma to rovnako ako ľudia podceňujúci môj úsudok a dedukujúci, že sú takí chytrí ako ja hlúpa. Som zdesená z toho, že žijeme v storočí, v ktorom má prístup k internetu a informáciam všeobecne každý človek, no napriek tomu nevenujeme pozornosť koži, ktorá je najväčší orgán. A dokonca aj jeden z najháklivenších.

Prečítali ste si moje názory a je vám jedno, že si škodíte? OK. Robte to ďalej, ale na vlastné riziko. A keby vás náhodou napadla tá spásonosná myšlienka naučiť svojim "opaľovacím zručnostiam" aj niekoho ďalšieho, nechajte si zájsť chuť. Kým budem na tomto svete a kým ma niekto pre moje názory nenapichne na vidly alebo neupáli, ja budem stále oponovať takýmto rečiam. Taká som a iná už nebudem.
ZDIEĽAJTE:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za to, že ste si našli čas, prečítali článok a zanechali komentár k tejto téme. Vážim si to. ♥ Ostatných poprosím, aby mi sem nevkladali odkazy na Giveaway ani odkazy do e-shopov. Reklamy tu nechcem. Ďakujem.

Design: OddThemes | Nájdete na: Blogger Themes