Ako sa vo svojej práci nezničiť I. Odhad terénu

Netvrdím, že som do svojej práce nedala všetko, ale dnes si uvedomujem, že som to v niektorých ohľadoch dosť preháňala. Dávať sa dá aj inak. Rozumne, pozvoľna, správnym ľuďom, v správny čas. Dávať do práce srdce je správne. Ide len o to, aké prevedenie zvolíte. Mala by som pre vás zopár tipov, aby ste aj vy nedospeli do štádia, keď budete musieť robiť závažné rozhodnutia.

Kedy som si uvedomila, že je niečo zle? Stalo sa tak vo chvíli, keď som bola počas jedného rozhovoru s hocikým schopná aj trikrát odvrátiť pozornosť od toho, čo mi hovorí. Stačilo, aby v tej konverzácii zaznelo nejaké slovné heslo a to ma okamžite prinútilo prestať počúvať a v duchu sa na chvíľku preniesť inam. K svojej práci, lebo len tá má zaujímala, tá ma trápila. Ešte aj vo sne som riešila pracovné záležitosti. Absolútne som nevnímala, čo sa mi dotyčný snaží povedať. Zdá sa vám to zlé? Ale áno. Bolo to odo mňa drzé, neférové a sebecké, po citovej stránke chladné, zbavené akéhokoľvek zmyslu a navyše úplne nekorektné vo vzťahu akéhokoľvek človeka k inému človeku. To ani nehovorím o tom, ako trápne som sa cítila v momentoch opakovaných pristihnutí. Až sa tieto situácie opakovali pravidelne a s viacerými blízkymi osobami, až mi docvaklo, že to nebol monotónny hlas ľudí, ktorý ma nútil takto konať, prišlo poznanie. Rúcajú sa mi vzťahy s inými ľuďmi a nie pre nejakú sebeckosť. Veď ja som vždy každému ochotne pomohla. Všetko sa deje len preto, lebo som nešťastná. Časť tej veľkej viny niesla práca. Tá mi pohltila väčšinu voľného času, lebo sa odo mňa stále niečo žiadalo. Lenže za to si môžem aj sama. Každý si k vám dovolí toľko, koľko mu vy dovolíte. Váš život nie je len práca. Nedovoľte, aby vám len tak pretekal pomedzi prsty. Správajte sa v práci tak, ako je žiadúce, no nie na úkor seba a svojich blízkych.

Spísala som pre vás všetko, čo mi k tejto téme napadlo. Čo som spravila, čo som mala spraviť a ako sa nabudúce zachovám. Chcem ešte dodať, že nie všetky skúseností sú z posledného zamestnania a tiež som si dovolila pridať aj zopár postrehov o tom, aké chyby robili moji kolegovia a kamaráti. Nebude to jeden článok, ale séria, lebo mám veľa čo povedať. Pokiaľ sa v tejto sérii článkov nájdete, zbystrite pozornosť a skúste sa venovať riešeniam situácií skôr, než bude neskoro na budovanie nových vzťahov a upevňovanie tých starých. Koniec koncov nie každý most sa dá vystavať do pôvodného stavu, keď je naštrbená kvalita brehov, ktoré má ten most spájať. Pozor na to.

Kto sa pýta, ten sa často dozvie a komu nepovedia, ten si to môže zistiť aj sám. Stačí chcieť. Ale poďme pekne po poriadku. Rozmením to na drobné.

Firemná politika je dôležitá vec. Netýka sa len vzťahov firmy k zákazníkom, ale k ľuďom ako takým. Pozorujte, čo vaša firma hovorí zákazníkom, partnerom, čo zamestnancom. Informujte sa, čo máte hovoriť vy, keď sa niekto opýta vás. Nie je nič horšie, ako keď musíte pri komunikácii improvizovať. Potrebujete okamžite vyvodiť nejaký záver a netušíte, čo máte alebo dokonca smiete vysloviť. Máte byť neomlomná, alebo máte v každom prípade vychádzať v ústrety zákazníkovi? Máte ho chlácholiť a dávať sľuby? Aké informácie sa k nemu vôbec smú dostať? Ktoré informácie majú ostať len medzi múrmi vašej firmy, ktoré nesmú prekročiť ani len dvere vašej kancelárie či oddelenia a ktoré naopak môžu ísť hocikam? Ako ich máte podávať? Všetko si zistite.

Hneď pri vstupe do novej práce si všímajte všetky písané i nepísané pravidlá. O čom sa hovorí? Ako sa ľudia k sebe správajú, čo si obliekajú, aká atmosféra vládne na vašom pracovisku? Sú témy, ktoré bývajú v niektorých zamestnaniach tabu a názory, ktoré v žiadnom prípade nesmiete prezentovať (napríklad náboženské presvedčenie, prikláňanie sa k niektorým politickým stranám). Všetko odhalíte jedine pozorovaním. Prvé týždne si určite zahrýznite do jazyka, odpusťte si teatrálne prejavy i prehnanú úslužnosť, len aby ste zaujali a aby vás mali ľudia radi. Viac počúvajte, o čom sa bavia. Na kamarátsko-kolegiálne vzťahy máte more času.

Niektoré zamestnania sú také, že hneď po prijatí absolvujete kompletné školenia, niekto vám ukáže, čo máte robiť a vysvetlí všetky modelové situácie i riešenia. A máme aj také práce, kde vám na materskú dovolenku či do inej firmy odchádzajúca bývalá kolegyňa v skratke vysvetlí nejaké veci, niečo povie vedúci a zvyšok sa doučíte sama. Niekde ste takou samostatnou jednotkou. Musíte si vystačiť so svojimi vedomosťami a prípadné otázky smerujete na vedenie. Či už je to tak, či onak, všímajte si, PÍŠTE SI a čo vám nie je jasné, na to sa opýtajte.

1. Týmto konaním poznávate hlavne svoju prácu a učíte sa vytvárať si určité postupy, ktoré vám neskôr uľahčia život. Keď totiž konáte v rozpore s pravidlami, hoci i nepísanými, vy i vaši kolegovia budete vyzerať ako banda amatérov. Radšej sa teda na všetko dopredu opýtam, než by som potom mala sedieť u riaditeľa na koberčeku a vysvetľovať, prečo som povedala či napísala to a tamto...

2. Otázky vám odhaľujú charakter kolegov a zisťujete i to, ako vážne berú svoju prácu. Niektorí robia povrchne a keď na to prídete, nabudúce si môžete ušetriť námahu. Otázku položíte tomu, kto to myslí seriózne (ako vy) a dá vám správnu odpoveď hneď na prvý krát. Veď keď si v hlave zafixujete nesprávny postup, zlých pracovných návykov sa oveľa ťažšie zbavíte. Lepšie je osvojiť si hneď tie správne.

Nepýtajte sa kolegov, ktorí nepoznajú všetky pravidlá, chodia do práce vždy OD-DO, poriešujú (a neriešia) problémy a vždy vidia len to, čo majú priamo pod nosom. To nie je efektívne. Nepovedia vám celý postup, lebo ho sami nevedia. Začnú niečo riešiť a neukončia to, ako treba.

Aj to písanie nových informácii som zdôraznila schválne. Sú ľudia, ktorí zásadne nechcú znižovať svoju zatiaľ neexistujúcu autoritu o nosenie zošita s poznámkami. Hlavne tí, čo prichádzajú na vedúce pozície. Majú pocit, že oni si nemusia nič zapisovať a všetko majú v hlave. Ale pozor! Nikto nevlastní patent na rozum a nech prídete do akejkoľvek zabehnutej či nezabehnutej firmy, ten nával nových informácií bude taký, že nemáte šancu vstrebať všetko naraz. Nie je hanba priznať, že váš harddisk v hlave nemá neobmedzenú kapacitu. Hanba je nič si nepoznačiť, zabúdať a chodiť sa stále vypytovať na to isté ako hlupák.

Prečo je dôležité odhaliť neznalosť, to vám je jasné. Nechcete sa učiť od tých nesprávnych ľudí. No vy ich nechcete ani zhadzovať pred ostatnými. Každý je v niečom dobrý a v niečom nie. Kladením otázok môžete v niekom vyvolať túžbu po zdokonaľovaní, ale môžete ho priviesť aj do rozpakov. A možno aj pravý opak alebo nič, lebo tá osoba vás môže mať na saláme. Pravda, môžeme sa každý deň učiť a byť lepšími, ale hlavou múr neprerazíte. Naučte sa identifikovať ľudí v kolektíve. Nie každý má na učenie vlohy a nie každý chce. Nepoznáte, kto za tým človekom vo firme stojí, preto ak ten človek priamo neohrozuje chod firmy ani vašu existenciu v nej, potom držte jazyk za zubami a robte si svoje.

1. Tichom nebudete vyzerať ako bonzák a ani neupriamíte otázkami pozornosť na chyby iných. Budete mať menej nepriateľov.

Ukazovať na niekoho prstom alebo ho staviať do ostrého svetla hoci i nepriamej kritiky, kde si ho každý všimne, to sa dnes nevypláca. Hlavne v ženských kolektívoch, kde sa často intriguje a kde sa môžete stať obeťou pomsty nielen jednotlivca, ale aj celej skupiny. Nehovorím, že je to môj prípad. Ja som nechodila na ľudí žalovať, nemám to vo svojej povahe, ale raz som mala kolegyňu, proti ktorej sa pár ľudí spiklo a veru to nebolo dobré. Priveľa sa pýtala nesprávnych ľudí a tí jej to potom takto vytmavili.

Znie to príšerne, ale taký je život. Ja som tobila jednu zásadnú chybu. Makala som poctivo a automaticky očakávala, že iní robia, alebo by mali robiť to isté. Ale zbytočne som investovala svoj čas do nesprávnych ľudí. V dojme, že sa na nich niečo nalepí, som sa im snažila pomáhať a odmenou mi bol výsmech za mojim chrbtom. Či už sa niekto takto zasmial verejne, alebo len súkromne pre seba, výsledok bol rovnaký. Nič sa nezmenilo a mne to bolo zbytočne ľúto. Načo tá snaha? Mala som ich len tolerovať. Vy sa poučovaniu a neprimeranej (či zbytočnej) snahe vyvarujte. Načo hádzať hrach na stenu, keď na nej nedrží?

1. Pomáhaním len tým, čo si pomoc vážia (+ vašu pomoc chcú a vedia sa revanšovať aspoň slovne) si vybudujete dobré meno a z tých ostatných si aspoň nespravíte nepriateľov. Ani im nebudete na srandu.

Len pozor, aby to už nehraničilo s tým, že sa necháte využívať. Ukazujte svoje schopnosti len tým správnym ľuďom. Pochopte, že do práce chodíme pracovať, nie sa so všetkými kamarátiť a za každú cenu vyzerať lepšími ako tí ostatní. Ja som človek, ktorý rád pomáha a keď to o mne zistili, dávali viac práce mne, lebo u mňa to bola cesta menšieho odporu. "Však Veronika to urobí rada." Vy tú chybu nerobte a neprezentujte sa všade ako ochotný dobrák. Nie pred tými, čo svoju prácu flákajú.

Aj chodením od stola k stolu strácate čas i energiu. Ozaj, hovorí vám niečo pojem "selektívne vnímanie"? Možno ste o tom nepočuli, ale poznáte to. Je to tendencia každého jedinca prispôsobovať si počutú informáciu. Každý si vezme len to, čo sám považuje za dôležité a s čím je stotožnený. To niekedy vedie aj k nesprávnemu chápaniu, či dokonca prekrúteniu pravdy. Vysvetlím si vec po svojom, nedôležité vypustím a čím väčší je počet takýchto prenášačov informácie, tým väčšie riziko skreslenia vzniká. V prvej kancelárii dostane kolega inštrukciu, ako riešiť problém. Než sa to dostane až k vám, tak tá metodika môže byť aj kompletne nesprávna. Ja som kedysi spovedala svoju kolegyňu a radila sa o odpovedi pre klienta. Tá sľúbila, že sa na svojej zmene opýta vedúceho a potom to spoločne uzavrieme. Ten však neprišiel a ona sa opýtala inej kolegyne, ktorá tú informáciu dostala pred mesiacom od iného človeka. Tá jej však nepovedala všetko, lebo niektoré veci pozabúdala. Keď s niečím nie ste denne v styku a nikde si to nezapíšete (večný problém), vyšumí vám to z hlavy. O to horšie, keď tá informácia preletí cez nespoľahlivý kanál (človeka s klapkami vedľa očí poriešujúceho veci). Viete si predstaviť, čo za informácie na konci reťazca ľudí dostanete? To bude riadny miš-maš.

Je fajn mať na každý problém dopredu nejaké riešenie podporené niekým rozumným. A hľadajte aj možný nový problém. Mne sa veľmi osvedčili "katastrofické scenáre". Neberte to tak doslovne, neboli až také katastrofické, ale každý z nich predstavoval nejakú kolíznu situáciu. Napríklad nespokojný zákazník reklamuje nejakú službu a vulgárne vám nadáva. Možno sa to vašim kolegom nestalo, alebo sa to stalo raz a kolega už dostal od vedenia spätnú reakciu na metódu, akou problém riešil. O týždeň sa môže prihodiť to isté vám a nebudete mať pri sebe nikoho, kto by vám s tým pomohol. Čo spravíte? Vezmete do ruky mobilný telefón a budete otravovať kolegu v jeho voľnom čase? Nie. Vy si spravte poistky a buďte pohotovejšia. Opýtajte sa kompetentných, podľa možností tých múdrych a nik ani nič vás nezaskočí. ;-)

A ešte som zabudla napísať, aby ste sa držali tých múdrych. Oplatí sa to. Nehovorím, že sa máte vyvyšovať. Len by ste si mali vedieť vyberať ľudí, s ktorými sa budete v práci najviac stýkať. Pokiaľ sa to pravda dá.

1. Šťastie praje pripraveným a aký dojem na začiatku spravíte, tak sa k vám budú aj správať. Ak ukážete dôslednosť, budú vám dôverovať a nepravíte sa o možnosti prípadného postupu.

2. Otázkami nenápadne zisťujete správnu mieru, ako sa máte ponoriť do riešenia záležitosti.

Určite to neprehliadajte, lebo nie každý problém vyžaduje hĺbkovú analýzu a niektoré problémy majú už zabehané spôsoby riešení. Nemusíte vyzerať ako aktívny blbec. Takých nikto nemá rád. Niektoré veci proste sú a aj vždy budú len čierne alebo biele. Nehľadajte tam sivú farbu.

3. Ak vás nebudú nadriadení vidieť v kolektíve lajdákov či podpriemerných pracovníkov, nebudú vás s nimi hádzať do jedného vreca a pripisovať vám neúmerne nízke zásluhy a hodnotenia za vaše pracovné výkony. Je to asi príjemné, lebo vás takí majú za hrdinu, ale dobré to nie je. Než teda uzavriem tento článok, neodpustím si ešte jednu myšlienku.

Chcete naozaj nechať nezainteresovaných, aby si o vás vytvorili takýto prvý dojem? Ak nie, tak potom "Take a look around" (Preklad: Porozhliadajte sa okolo seba). Je naozaj fajn poznať celý terén. Firmu, ľudí, ich filozofiu, ich povahu, spôsob myslenia, postoj k práci a tiež prácu samotnú.

V budúcom článku si pohovoríme niečo o kolegiálnych vzťahoch.

Tiež sa vám môže páčiť