Antiperspiranty - dobré či zlé? (pokračovanie)

V jednom zo svojich článkov som vo veľkom nadávala na anti-perspiranty. A verte, že dôvod existuje. Pôvodne som nemala v úmysle nikoho strašiť, ale ja to predsa len radšej spomeniem. Mám za to, že niektoré veci ostali otvorené, o čom svedčí aj dlhá diskusia pod článkom, lebo v článku na ne nebolo dosť priestoru. Takže tu sú odpovede na všetky tie otázky.

Áno i nie. Upresním, ako som to myslela. Už v diskusii so sa zmienila, že si nemyslím, že nadmerné potenie a obezita spolu bezpodmienečne súvisia. Keby áno, tak zo mňa leje pot každý boží deň od rána do večera. Žiaľ, ja mám s hmotnosťou problém a otvorene si priznávam tento fakt. Ale pravda je aj to, že ako malé dieťa som bola pre zmenu strašne chudá. Než som nastúpila do základnej školy, rodina hovorila mojej mame, aby mi dávala viac jesť. Moje nohy i ruky boli chudé ako paličky, ale aj tak pri každej námahe (i tej najmenšej) zo mňa tiekol pot. Mám to žiaľ v génoch. Moje potné žľazy (resp. ich ústia) sú pomerne široké a v dôsledku hormonálnej nerovnováhy sa teda aj viac potím. Hormómy som mala odjakživa v neporiadku a ja trúba som si to celé ešte viac pokašľala HAK (týmto dávam do pozornosti článok Antikoncepcia - jed dnešnej doby), preto teraz vyzerám ako vyzerám. Takže ak máte podobné problémy s metabolizmom a štvú vás hormóny, pričom naberáte kilá bez ohľadu na množstvo stravy, potom vás možno taktiež bude skôr či neskôr štvať nadmerné potenie. Ako to riešiť? Žiaľ, nedá sa to inak, než chudnutím, pri ktorom sa pokúsite zharmonizovať celý organizmus. Čo sa týka mňa, niekedy potím viac, inokedy menej, ale NIKDY, ale naozaj NIKDY som to neriešila takým radikálnym spôsobom, že by som sa šla natierať nejakým liekom proti poteniu. Nie, nie a ešte raz nie. Ako zaznelo v konverzácii, pot ako taký nezapácha. On páchne až potom, ako sa začne rozkladať. Páchnutie môže spôsobovať aj nadbytok vitamínu B (dnes už dosť rarita) a nezdravá strava, napríklad také vyprážané jedlá. Čiže ak normálne dodržiavate pravidlá hygieny a cez deň používate dezodorant, ktorý zamedzuje množeniu baktérii a tým aj rozkladu potu, nikomu by ste nemali smrdieť.

Upchávanie potných žliaz. Mysleli ste, že je to len povera? Je to žiaľ fakt, ktorého dôkazom som ja sama. Tu je môj skrátený príbeh o tom, ako som sa takto tri roky dozadu v tomto istom čase strašne bála.

V októbri som si objavila hrčku. Najskôr ma oblial ľadový pot, lebo som ju nevedela nikam zaradiť. Je to bližšie k prsníku, alebo viac k podpazušiu? Ide o cystu, alebo je to nejaký vred? Moje pozorné oko hrčku s pomocou zrkadiel prezrelo zo všetkých strán a trošku mi odľahlo. Však v lekárni (ako farmaceutická laborantka) som takých hrčiek videla už toľko... Toto veru nevyzerá na nádor. Uchlácholila ma vedomosť, že práve v tých miestach by niekde mala byť lymfatická uzlina, ktorá sa zrejme zdurila. Žiadne iné problémy som nemala, nuž načo čakať? Octan a bylinkový obklad by to mali poliečiť. A k tomu ešte bylinkové čajíky na podporu lymfatického a obehového systému. Pre istotu. Ale pozitívny efekt nie a nie sa dostaviť. Hrčka sa po nejakom týždni začala prepadať a už to nebola zdurenina, ale úplne hladká a farebne nezmenená pokožka a pod ňou evidentne nejaké ložisko, ktoré však vôbec nebolo navonok vidieť. Rana nebola žiadna, tak som zmenila taktiku a octan som obohatila o ichtamolovú masť (poznáte ju ako čiernu masť). Táto kombinácia je účinná práve na vyčistenie takýchto zakrytých ložísk. Ďalší týždeň fuč a pokožka ešte viac prepadnutá. To ma už (úprimne) vystrašilo, lebo s niečo také som dovtedy nevidela. Dva týždne samoliečby sú tak akurát. Keď si nepomôžem sama, musí pomôcť lekár a tak som zašla za svojou ženskou lekárkou. Predsa len, nebolo to tak ďaleko od toho prsníka a radšej nech mám istotu. A tak som sa dostala na sono prsníkov, kde mi ošetrujúca lekárka pozrela aj to čudo. Čo myslíte, že to bolo? Ale áno, upchatá potná žľaza. Aj keď som nepoužívala prípravky na nadmerné potenie (a ani nebudem), netrápilo ma ani zloženie tých klasických sprejov a tuhých prípravkov proti bežnému poteniu. A často sa mi ani nechcelo hľadať, či sprej, ktorý držím v ruke, je dezodorant alebo anti-perspirant. Niekde človek musí lúštiť drobé písmenká. Ak mi to skrátka pekne voňalo, už to bolo moje. Chyba. Obrovská. Ten zápal síce po troch dlhých mesiacoch ustál a obsah sa vstrebal, ale ten defekt sa už nikdy úplne nezacelil. Ostala po ňom priehlbina a vôbec to nevyzerá dobre, lebo je to aj začervenané.

Pozrite, naozaj existujú prípravky, ktoré vám s normálnym potením pomôžu. Môžete mať samozrejme doma aj niečo silnejšie, však niekedy si človek proste nemôže dovoliť riskovať potenie (svadba, pohovor, obchodné jednanie...), ale už si raz konečne prečítajte návod na použitie a riaďte sa ním. Píše sa na nich niečo o suchej a čistej pokožke, dôkladnom zaschnutí, obozretnej aplikácii... Úprimne, aj ste to niekedy čítali? Koľkí z vás sa nastriekajú, hneď na seba hodia tričko a ešte pokojne vstúpia do toho obláčika rozptýlených kvapôčiek? Ja teda poznám také ženy... A koľkí z vás používajú tie novinky v podobe krémových anti-perspirantov aj cez deň, hoci na obale sa uvádza, že ich treba dávať na noc? Keď sa inak nedá, použite ich, ale aj tak by ste mali vedieť, kde sú hranice.

Keď sa veľká časť pokožky pod pazuchami na dlhší čas prekryje nepriedušne kožou ruky (čím vyšší objem, tým vyššia plocha), je to zlé. Ak je to váš prípad, pre vás bude vhodnejší dezodorant. Nielenže má vaša pokožka málo vzduchu a pod pazuchami sa vám veselo množia anaeróbne baktérie, ale ešte si póry nepriedušne upcháte hlinitou soľou? Verte, že ak v tom budete pokračovať, problémy na seba nenechajú dlho čakať.

Nemusíte byť obézni a aj tak riskujete problémy. Čo na tom, že je to oblečenie lacné, keď je nezdravé a teda (s prepáčením) na prd? Môžeme sa vykašľať na tie topy, blúzky i tričká, keď ich výrobcovia nevedia vyrábať z normálnych materiálov. Ešte taký top na ramienka alebo tričko otvorené pod pazuchou... OK. Ale to ostatné sú obyčajné šmejdy. I keď na sebe nesú logo slávnej značky. Čo je zlého na poctivej bavlne, ľane, prírodnom hodvábe a vlne z ovečky?

Soli vám nielen zaštupľujú póry, ale ešte vám v nich na dôvažok zapečatia aj všetky nečistoty. No povedzte, treba vám to?

Mali by ste riešiť príčinu - teda očistiť svoje telo od toxínov / upokojiť sa. Nie pečatiť póry, ktoré sa vám len snažia pomôcť. Tabletky od bolesti zriedkakedy vyliečia príčinu bolesti a len vás ohlúpujú (to neznamená, že ak bolesť necítite, nemáte problém) a to isté robí anti-perspirant s vašim potením. Nech si lekári hovoria čo chcú, potenie má vždy nejaký dôvod. Aj keď vyzerá, že ste už urobili všetko, čosi sa nájde. Vedeli ste, že potenie môže súvisieť s chorobou srdca alebo nejakým skrytým infekčným ochorením? Prezrádza i príliš nízku hladinu krvého cukru alebo problémy s hormónmi - napr. so štítnou žľazou (mala som a dobre poznám).

Na tie pekné reči "bez alkoholu" a "vhodné aj po holení" by som sa radšej nespoliehala. Chémia je to posledné, čo potrebuje podráždená pokožka po holení a po depilácii. Možno by som radšej nedávala ani dezodorant.

Rozšírené potné žľazy sťahujú adstringenciá. Nemusíte nutne na seba liať roztoky s liehom, mne v Španielsku pomáhal obyčajný odvar z dubovej kôry. Potierala som si ním čelo i krk s pomocou vatového tampónika. Zaberá to vraj i na nohy, ale to odskúšané nemám. Nohy sa mi našťastie nikdy nepotili. Zato čelo i nos som mala mokrý stále. Kým si môj organizmus nenavykol na teplo a kým odvar nestiahol póry.

Na hormonálnu nerovnováhu platí jediné - normalizovať tie potvorské hormóny. Ak ide o ženské hormóny, pomáha praslička (po česky přeslička), šalvia (po česky šalvěj), ďatelina (po česky jetel) a sója. Vyčerpaným nadobličkám robí dobre borák lekársky.

Ako som už napísala, na potenie pomáhajú aj dezodoranty. Ja mám dobré skúsenosti s kamencom (napr. Deo-Crystal alebo dezodorant od La Roche v spreji). Kamenec síce potenie nezastaví, ale obstojne pohlcuje pot a tomu zvyšku zabráni rozkladať sa. Aj keď sa spotíte, nebude to tak veľa a nebudete páchnuť. O to predsa ide, nie?

Ale ešte by som sa predsa pozastavila pri tom, čo všetci podceňujeme.

Prečo majú hormóny vplyv na potenie a prečo sa o tom nepíše

Každý lekár sa zaoberá tým svojim. Lekári spravidla neberú telo ako celok (česť výnimkám). Ak vám odborník odoberie krv, možno hodí očko na všetky referenčné hodnoty a porovnáva, ale potom sa venuje tomu, na čo sa celý život špecializuje. V tomto istom duchu sa vedú i výskumy liekov. Pozerá sa na A, sleduje sa B, skúma sa C, ale vzťahy medzi A, B a C nie. Lenže hormonálne systémy spolu súvisia a my by sme to mali rešpektovať. Pokiaľ raz zlyhá jeden, môže sa zhoršiť aj to ostatné. Keď sa hormóny zbláznia, autonómny nervový systém tela na niektoré situáce reaguje nelogickým spôsobom. Napríklad nadmerne ladí na sympatetický režim.

Sympatikus je zodpovedný za uvedenie tela do bojovej pohotovosti alebo burcuje k úteku. Zreničky sa vám zúžia, prestane vám tráviť, srdce rozpumpuje krv, prekrvia sa svaly, ste v napätí, prejavujete emócie... aj potenie môže byť jeden z prejavov tejto činnosti. Tak si predstavte, že budete stále v tomto stave. Kedy vám ostane čas na trávenie? Kedy si odpočiniete? Toto vôbec nemusí dopadnúť dobre. Však vám o tom ešte napíšem... možno aj tento víkend.

Prvú časť článku si prečítate tu: Antiperspiranty - dobré či zlé?

Tiež sa vám môže páčiť