Facebook a správanie ľudí: 1. časť

Asi som z inej planéty, alebo sa vám môžem zdať len staromódna, ale nerozumiem zmýšľaniu niektorých ľudí. Hľadám normálne vysvetlenie myšlienkových pochodov majiteľov osobných profilov na Facebooku, marketingových pracovníkov a tiež majiteľov spoločností prezentovaných prostredníctvom tejto sociálnej siete. Niekedy si ťukám na čelo a pýtam sa "Čo tým chcel básnik povedať?" a niekedy sa na tom smejem.

Časom som sa ich naučila tolerovať. Chápem, že aj týmto spôsobom sa firmy dostávajú do povedomia a zbierajú počet lajkov. Hlavne u tých menej známych platí, že čím vyššia návštevnosť fanpage, tým lepšie. Dozvie sa o vás pár ľudí, tí to nazdieľajú a odrazu sú na vašej stránke i vo vašom e-shope ich priatelia, priatelia ich priateľov... To je dobrá stratégia. Dnes to však mnohí špekulanti zneužívajú, zakladajú v mene známych spoločností stránky, vymýšľajú súťaže, kde nikto nikdy nič nevyhrá a robí to spoločnostiam nie dobré, ale zlé meno.

A práve preto nechápem také spoločnosti, ktoré nemajú na svojich oficiálnych stránkach link na FB fanpage, poprípade (ešte lepšie) rovno Facebook feed, kde sa môžu zobrazovať vybrané novinky z fanpage. Nehovorím, že to musí byť lišta cez celý web. Stačí ju umiestniť do sekcie s kontaktnými informáciami a ľudia si vás nikdy nespletú s nejakým podvodníkom. Však ktorá firma si bude zakladať dva profily? Založí si jeden, na ten nechá adresu na svojom webe a všetko duplicitné je falošné.

Nechápem ani ľudí, ktorí si ani neoveria, čo a koho obrázok vlastne zdieľajú. Idú po zdieľačkách ako hlúpe ovce a len slepo sharujú to, čo aj ich priatelia. Keď sa už rozhodnem svojich priateľov vyrušovať z ich surfovacej zábavno-vzdelávacej činnosti ;-) nejakým obsahom, potom si musím byť istá, že to nie je nejaká hlúposť. Rada by som videla, kto vám dá len tak zadarmo sedačku do obývačky, keď ste uňho nič nekúpili... Veď to je nejaké podozrivé...

Niektoré stránky majú stovku, iné tisícku fanúšikov. Svetové majú aj viac. A niektorí ľudia sa stanú fanúšikmi s okrúhlym poradovým číslom. No a čo?

Pozrime na to z pohľadu spoločnosti. Prečo by ma malo zaujímať, že nejaký puberťák z opačného konca Slovenska, ani nie zárobkovo činný, so skupinou priateľov v rovnakom veku, dal lajk mojej fanpage? Je to môj zákazník, alebo čo? A hlavne sa pýtam, prečo by som mu mala poslať darček, keď som povedzme výrobca dekoratívnej kozmetiky? :-) Sú ľudia, ktorí len celé dni šmejdia po stránkach, majú viacnásobné profily na neexistujúce osoby a keď niekde vidia počet lajkov blížiaci sa okrúhlemu číslu, narýchlo sa poprihlasujú zo všetkých profilov ako odberatelia a z toho pravého dajú like ako fanúšik s okrúhlym poradovým číslom. Potom sa trápne dožadujú darčeka. Ak dám darček fanúšikovi číslo 700, potom môžem dať aj 750., 1100. a vlastne našo by som trochárila, však aj 60 a 120 sú okrúhle čísla. Dokonca deliteľné dvojkou. Za chvíľku môžem stúpnuť na cene a vyberať zákazníkov, ktorých poradové číslo je prvočíslo. :-) Čudujem sa, že na tieto žiadosti vôbec firmy pristúpia. Je niečo iné oceniť fanúšika, ktorý sa pravidelne zapája do diskusie, ktorý zdieľa vaše statusy, odporúča vaše služby/produkty a niečo iné poslať darček takému, čo prišiel len dnes dať jeden like a už zajtra vám dá "Nepáči sa mi to", aby si pretriedil obsah noviniek. Takému škoda poslať aj prepisovačku s firemným logom. A vlastne... škoda aj tej obálky a známky.

Tí ľudia, ktorých sa to týka, by si mohli uvedomiť, že sú vrcholne trápni. Prečo by vám mal dať niekto niečo zadarmo? Lebo ste práve prišli? Nepoviem, kebyže vidíte, že niektorá firma už takto niekoho odmenila a vy ste fanúšik s naozaj okrúhlym číslom ako 1 000, 10 000, 100 000, ale 700?

Nie som ochotná obťažovať svojich priateľov prosbami, aby mi šli dávať lajky. Niektorí by mi ich určite dali, ale príde mi čudné takto žiadostiť. Buď som urobila peknú vec a ľudia to ocenia hlasom, alebo nie je až taká dobrá a nezaslúžim si vyhrať. Nemám rada ľudí, ktorí mi vypisujú a žiadajú o hlasy. Ja ich síce prídem dať, ale si o tom pomyslí svoje. To už sa mi viac páčia súťaže, kde sa robia duely. Tam je aspoň nejaká šanca, že dá hlas aj "náhodne okoloidúci" a nie nastrčený priateľ.

Organizátori by sa mali zamyslieť nad tým, ako robia svoje súťaže a podmieňovať hlasovanie riadnou registráciou, nie cez nejaký hlúpy lajk. To by si mnohí rozmysleli, či pôjdu hlasovať... Ľudia by nemali vyhrávať len preto, že majú veľké množstvo priateľov (mňa by taká vynútená výhra ani netešila) a nijako ich neselektujú.

Neviem ako vy, ale ja si nepridám do priateľov každého a keď už na tom strašne trvá, pridám ho do skupiny, s ktorou nezdieľam úplne všetko. Ak si s niekým nemám čo povedať, nebudem mu vešať na nos svoje súkromné záležitosti. Takže prečo by som ho mala otravovať prosbami o hlasy?

Uznávam, možno som to spravila pár krát, že som obťažovala priateĺov. Ale to len preto, lebo som nejakými projektami strávila mnoho času a až potom zistila, že je to druh "lajkovacej" súťaže. Bežne sa do takýchto akcií nehrniem a bolo mi fakt ľúto nechať tú prácu vyjsť nazmar. Ale som priateľom aspoň napísala, že nech mi nedávajú lajk, ak sa im moje dielo nepáči. Však oni vedia, že ja sa neurazím na kritiku... Väčšinou si vždy na začiatku čítam podmienky a zaujímam sa o mechanizmus súťaže, až potom hrám. Ale nie vždy sa to dá. Nemám rada takých organizátorov, čo plesnú nejaký status na stenu a potom v komentároch upresňujú podmienky. Odkedy a dokedy súťaž trvá, kedy (aspoň približne) budú výhercovia a čo máte urobiť, aby ste sa mohli zúčasniť. Niekto ani nenapíše, že súťaž je len pre osoby s doručovacou adresou na konkrétnom území a vy sa k tomu pracne dokopávate otázkami. Niektoré firmy organizujú súťaž pre dve krajiny súčasne (napr. Slovensko i ČR), zdieľajú to na spoločnej fanpage ako divé a na oficiálnych stránkach to prezentujú, akoby bola súťaž osobitne pre každú. Vy si myslíte, že je v hre 200 cien a nakoniec ich vo vašej krajine skončí len 30. Čakáte 200, nakoniec vo vašej krajine skončí ani nie 30 a vy si nadávate, že ste sa vôbec do toho púšťali. Alebo sú ešte horšie prípady, kde musíte zahrať hru, aby sa vám vôbec ukázali pravidlá.

Ak ste organizátor(ka), mali by robiť transparentné súťaže. V opačnom prípade si akurát pohneváte fanúšikov. Pravidlá majú byť jasné ešte predtým, ako nejakej aplikácii povolím prístup k svojim údajom, nie na konci, keď vytvorím nejakú vec alebo zahrám hru. Keď už idete robiť zdieľačku, vylučte viacnásobné zdieľanie, aby sa ten istý človek nemohol súťaže zúčasniť dvakrát. Však prečo by o výhre mala rozhodovať miera jeho drzosti k otravovaniu priateľov? Nebuďte chamtiví a nežeňte sa za každým lajkom. Uvedomte si, že títo zdieľači často od priateľov dostávajú stopku. Ak ma niekto štve, proste si zablokujem jeho príspevky a mám pokoj. Nebude mi SPAMovať. Niektorí súťaže zdieľajú na akýchsi "zdieľacích" profiloch, kde nemajú ani jedného priateľa, takže vaša snaha nazbierať čo najviac "páči" je aj tak na dve veci. To isté platí pre súťažné aplikácie, kde nejde o výsledný čas, ale o zúčastnenie sa. Ak má fanúšik zahrať viac hie, aby sa umiestnil v TOP X, potom je to choré (že trávi svoj čas hraním namiesto toho, aby robil niečo užitočné), ale OK. Ale keď si nemá vylepšiť skóre, nedovoľte mu hrať zasa. Sú chrapúni, ktorí podvodným spôsobom aplikácie klamú, zahrajú jednu hru, no aplikáciu presvedčia, že ich zahrali tisícky. Pri náhodnom žrebovaní z odohraných hier hier alegoritmami nakoniec zistíte, že vo vašich súťažiach stále vyhrávajú tí istí ľudia. Presne to sa deje momentálne na stránke značky propagujúcej cukrovinky. Toľko kritiky utržila len pre jedného nenažranca a on sa tomu ešte ľuďom veselo smeje. Nejde o závisť. Teda u niektorých ľudí rozhoduje táto emócia, no väčšine ide o ten princíp.

Sú fajn, keď sa robí jedna raz za čas a úplne nečakane. Značka má nejakú novinku a fanúšikov niekedy prekvapí hláškou, že prví X komentujúci dostanú výrobok. V takom prípade naozaj môžeme povedať, že rozhoduje náhoda a možno aj nejaká vernosť fanúšika. Vyhrá to ten, ktorý vás sleduje a odoberá. Ale naplánovať týmto spôsobom celú niekoľkodennú kampaň je (sorry za kritiku) úplná hlúposť.

Ak niečo také plánujete, potom dávate šancu iba adolescentom / adolescentkám, ktorí nemajú nič iné na práci, len každý deň sedieť na Facebooku a sledovať vašu stránku. Verte, že takí si u vás nič nekúpia, chcú len veci zadarmo. Ľudia v produktívnom veku (tá skupina, ktorá možno najviac kupuje vaše výrobky) nemajú šancu. V 2% prípadov rozhoduje náhoda a šťastie, zvyšok je rýchly internet a sedenie na nete. Pokiaľ sa vám nechce dávať nejakému ITčkárovi vyrábať apku, radšej spravte zdieľačku, nechajte ľudí pridať komentár a výhercu vyžrebujte cez Random, pričom vylučte tých duplicitných. Alebo urobte tipovaciu či nejakú tvorivú súťaž. Je to vždy lepšie, než tieto rýchlostné.

Tak tu sa už len smejem na niektorých ľuďoch. Organizátor vyzve ľudí, aby napísali, prečo by práve oni mali vyhrať nejaký produkt, čakám originálne, vtipné alebo produkt vystihujúce odpovede a niekto napíše "Lebo ho chcem". Alebo je zadaná nejaká téma, povedzme líčenie v štýle army a nejaká trúba tam zavesí svadobnú fotku, kde je evidentne oblečená i nalíčená ako presladená bábika. Alebo nemá žiadne líčenie, prípadne jej dokonca ani nie je vidieť do tváre. Alebo tam zavesí hocičo a nechá priateľov hlasovať. Odrazu sú v top 50 ženy, ktoré nemajú žiadne líčenie, muži a psi. :-D To čo je? :-) To nie je dobrá reklama, ale výsmech značke, súťažiacim a vlastne celej súťaži.

Nechápem ľudí, ktorí si ani neprečítajú zadanie a myslia si, že aj bez používania mozgu niečo vyhrajú. Skrátka nemienia nič pre svoju výhru urobiť, zavesia na net čokoľvek a idú vyhrávať štýlom otravovania priateľov. Veď by som sa musela hanbiť, keby som zdieľala niečo také. A byť priateĺom, hanbila by som sa, že podporujem lajkom takú hlúposť.

Chápem, že vylučovať komentáre podľa vtipnosti sa nedá. Každý má iný zmysel pre srandičky a niekto by vás mohol obviniť. Nerozumiem však organizátorom, ktorí určia tému fotosúťaže a potom v nej ponechajú všetky príspevky, ktoré ani nevyhovujú zadaniu. Chcem líčenie, tak to má byť fotka ženy, kde tvár zaberá aspoň 50% plochy a má nejakú minimálnu veľkosť. Všetky ostatné fotky bez mihnutia oka rovno vyradím.

A na záver, nechápem celú sociálnu sieť Facebook. Je mi jasné, že pôvodným účelom bolo pobaviť ľudí a propagovať dobré veci. Nejde mi však do hlavy, prečo po toľkých podvodoch a škandáloch nerobia nejaké opatrenia, aby si ľudia neregistrovali podvodné profily.

Špeciálne u firiem by mala byť zavedená nejaká povinná verifikácia. Proste oslovím spoločnosť, či si skutočne zaregistrovala profil a overím si, čím sa zaoberá. Nenechám nejakého podnikavca predávať fejky, propagovať ich priamo prostreníctvom sociálnej siete a vydávať sa za svetoznámu značku. Na toto doplatila jedna kamarátka. Myslela, že dostala od majiteľa fanpage link na obchod s originálnymi produktami a on jej za vysokú cenu poslal napodobeniny. Neboli extra lacné, čo by vzbudzovalo podozrenie, takže o to viac ju to mrzelo. Toto by sa nemalo diať.

Byť správcom nejakej siete, tak si v každej krajine nájdem nejakú "tajnú spojku", ktorá bude monitorovať užívateľov danej krajiny i stránky s podozrivo vysokým počtom priateĺov a lajkov. Keď nájde spojka profil slávnej osobnosti alebo spoločnosti, profil nahlási a ja ako sieť vykonám verifikáciu. Verifikovaný človek potom dostane nejaké špeciálne označenie a ľudia môžu byť pokojní. Keby to takto fungovalo, potom by sa nestávalo, že nejaký (s prepáčením) hajzel ukradne identitu nejakej slávnej osobe či firme a potom bude profitovať z osôb, ktoré sú jej fanúšikmi a rozhodnú sa na výzvu v jej mene byť solidárni. Niektorí ľudia sú proste dobrí a z rešpektu k svojmu idolu idú za jeho príkladom a prispievajú, pričom ich ťažko zarobené peniaze skončia vo vrecku nejakého neskutočne arogantného podvodníka.

Ćo poviete? Som vážne čudná, keď chcem, aby bola aj na sociálnej sieti nejaká spravodlivosť? Som divná, keď nechcem dávať lajky neovereným stránkam a odmietam odoberať či zdieľať každú hlúposť? Môžete ma nazvať nespoločenskou len preto, že nemám stovky priateľov, ale len zopár desiatok a dobrých? Som iná, keď beriem sociálnu sieť ako miesto s najväčším rizikom, som za ochranu peňaženky, morálky, duše, dôstojnosti a života? Ako som napísala, prijímam kritiku.

Tiež sa vám môže páčiť