(Ne)chcený obsah televízneho vysielania v roku 2014

Rok 2013 bol vcelku dobrý, keď si odmyslím, akými nezmyslami nás často kŕmili televízie v hlavnom vysielacom čase. Pre mňa vyzerá ideálny večer tak, že si dám dobrú večeru, skočím vyvenčiť psíka, po návrate si pozriem správy na STV (tá hodina negativity v súkromných televíziach sa pozerať nedá) a potom čakám nejaký dobrý program.

Pod pojmom "dobrý" však nemyslím seriál, nech by bol akokoľvek super. Zastávam názor, že čas od 20:00 by nemal patriť niečomu, čo si v prípade záujmu viem pozrieť ešte do hlavného vysielania spravodajstva. V tomto čase by sa mali vysielať filmy. Tak to bolo celé roky a tak si to predstavujem i ja. Seriál i reality šou nech si dávajú ráno a v noci v repríze a podvečer, aby sa k nemu rovnako dostali všetci ľudia. Aj tí, čo robia na zmeny. Špeciálne to platí na tie, ktoré nemôžem pozerať ani na ten niekoľko sekundový interval počas prepínania kanálov.

Takže by som v krátkosti zhrnula, čo sa mi v roku 2013 páčilo a čo nie.

Ja som dosť veľký odporca rodinných slovenských seriálov, ale čo ma tento rok milo prekvapilo, bol seriál Chlapi neplačú. Úplne od začiatku som ho nesledovala, ale raz som sa počas lúskania orechov na koláče zapozerala a nejako sa mi zapáčil. Pre mňa to malo celkom zaujímavý dej a až na pár pomerne umelo naaranžovaných a predvídateľných scén (a ešte jeden veľmi zlý a teatrálny ženský herecký výkon) sa to pozerať dalo.

Naopak ma veľmi sklamala Farma. Viem, že to nie je seriál, ale aj tak by som sa o nej chcela zmieniť, lebo mám dosť veľa kritiky voči tejto šou ako takej. Keď to bežalo prvý krát, ešte to človek akceptoval. Druhá séria sa tiež dala celkom stráviť, ale čo je veľa, to je veľa. Až na pár výnimiek bola drvivá väčšina záberov na konzumovanie potravín, intrigovanie, nadávanie, leňošenie a zmachlené ksichty zúčastnených. Niežeby môj mejkap bol výnimočný, ale tamtie? Pánabeka, volajte nejakému japonskému producentovi, aby ich stvárnil ako anime postavičky. Navrhujem priradiť im nejakú zápornú rolu, alebo podľa nich vyrábať Halloweenske kostýmy. Asi celé dni nerobili nič iné, len sa machlili. Však tak aj vyzerali tie výsledky. Niežeby som to bola pozerala celé, na to vážne nebol čas a ani nervy, ale vždy keď som to na chvíľu prepla a mali predávať nejaké svoje výrobky, nebolo poriadne čo. Predošlí farmári vyrábali jogurty, maslo, syry, korbáčiky..., títo len hnili. Česť výnimkám. To sa nedalo pozerať.

Asi najsamväčší odpor mám k seriálu Panelák. Tie úmelo vyvolané a nereálne pôsobiace zápletky, afekty, hlúpe výrazy... V Paneláku neexistuje niečo napoly dobré a napoly zlé. Všetko je to samý extrém. Keď už niečo zlé, tak totálne. Nie je ani vtipný, ani romantický, ani akčný. Len trápny. Pre mňa je to Beverly Hills 902 10, len v horšom slovenskom podaní ("Robme TO každý s každým"), akurát v určení pre širšiu vekovú kategóriu. Aj preto som tomuto seriálu dala tri červené krížiky. Vraj má zo všetkých slovenských seriálov najväčšiu sledovanosť. No... možné to je, ale za to môže zrejme to, že ho dávajú práve v tom kritickom čase, keď nikde nebeží nič lepšie (bohužiaľ). Negatívnejšie než Panelák na mňa vplýva už len spravodajstvo. Rozvody, rozchody, striedanie partnerov, utrpenie... Pekná vizitka Slovákov a pekný príklad pre každého, kto to pozerá. Ak by toto sledoval nejaký zahraničný divák, tak by si myslel, že na Slovensku žijú samé pobehlice, chrapúni a ĺudia s podpriemerným IQ. Kebyže som to malé bábätko, ktoré som minule zahliadla v upútavke počas reklamy, tak by som svojej mame hneď po naučení sa prvých slov poriadne vynadala a donútila ju odsťahovať sa so mnou i celou rodinou mimo Slovensko. Až dospeje, bude sa možno za to nedobrovoľné učinkovanie hanbiť. Takto zneužiť detskú nevinnosť. Hrôza. Pána Krausa si vážim, ale toto je asi to najhoršie, čo kedy napísal. Ešte prvé časti... no... ako tak, ale s každou novou to bolo čoraz horšie. Niekde som tuším aj čítala, že jeho to písanie už ani nebaví a všetky ďalšie diely vznikajú len z nátlaku televízie. A tak to aj vyzerá potom. Viem, že tento môj názor sa možno niekoho dotkne, ale podľa mňa je toto doslova telenovela pre ľudí, ktorí nemajú čo ponúknuť spoločnosti. Keď nevedia debatovať o zmysluplných témach, alebo nemajú večer silu ešte nad niečím rozmýšľať, potom musia ďakovať Bohu, že existuje Panelák. A to má byť ako ospravedlnenie? Radšej hlúposť, než by sme mali zapnúť rozum? Keby si tí diváci radšej sadli ku knihe, alebo sa dali do štúdia. História, umenie, prírodné vedy, ekológia, cestopisné relácie... to je to, čo dáva životu krásu a význam. A nie nad všetkým musíme uvažovať. Môžeme si pozrieť len zo záujmu. Ani človek s nižším IQ nemusí trpieť. Keď sa nerozumiem do globálneho otepľovania, to ešte neznamená, že nemôžem vedieť správne triediť odpad. Najradšej by som bola, keby seriál úplne zmizol z povrchu zemského, ale žiaľ, kým sa nájdu ľudia, ktorí toto pozerajú, nikdy sa to nestane. Takých odporcov, ako som ja, je istotne dosť. Problém je v tom, že ho pozerá "reprezentatívna vzorka" Slovákov. Neviem, ako sa do slovenských domácností rozdeľujú tzv. "peoplemetre" a na základe čoho vyhodnocujú, ktorá domácnosť bude zahrnutá do merania sledovaností programov, ale na 100% je to vyhodnotené nesprávne. Odmietam akceptovať i chápať, že máme na Slovensku toľké percento ignorantov, ktorým je v zásade jedno, akými blafmi nás televízie kŕmia.

O seriáli Profesionáli nemôžem povedať, že by som ho vyslovene žrala, ale niečo ma na ňom priťahuje. Možno práve to, že postavy parodujú policajtov, o ktorých je celkom veľa vtipov. Napodiv, trápne to nie je. Moje pôvodné pobavy, že to bude niečo ako Kameňák (na ktorom sa človek môže zasmiať maximálne raz, i to je diskutabilné, keďže ide o násilne skombinované staré fóry, ktoré každý tisíc krát počul), sa nepotvrdili. Aj keď sú tie zápletky niekedy už trošku na hrane priemernosti, vždy sa nájde nejaký vtipný moment, pri ktorom sa od srdca zasmejem a aj tie herecké výkony sú mi sympatické. Tí herci sú skrátka milí. Nepozerám Profesionálov vždy a nestriehnem na každú novú časť, ale keď zapnem televízor a seriál beží, určite neprepnem na iný kanál.

Keď sa ma niekto pýta na seriál Odsúdené, nemôžem mu o ňom veľa povedať, lebo som to nesledovala od začiatku až do konca. Videla som len zopár častí (na mňa to vysielali príliš neskoro) a miestami sa mi robila husia koža. V dobrom slova zmysle. Tie ženy sa svojich úloh chopili veľmi dobre. Všetka česť. Kebyže ich nepoznám, normálne by som uverila, že naozaj sedeli za mrežami. Myslím, že tento rok sa nevysielal, ale fakt by som nebola proti, keby v roku 2014 nahradil napríklad Panelák. Alebo ktorúkoľvek z tých ďalších blbostí.

Nevinní bežali tuším začiatkom roka, ale potom seriál skončil. Pokračovanie asi v pláne nebude. Zhliadla som všetky časti a čo mi ušlo, to som našla v archíve, ale mám z toho zmiešané pocity. Niektorým hereckým výkonom a opozeraným tváram stále neprichádzam na chuť. Dobrý seriál nerobí dobrým slávna osobnosť v ústredí, ale dej. Občas ma nechával v očakávaní, ako to pôjde ďalej a čím ma ďalšia časť prekvapí, snažila som sa dávať si fakty dohromady. Ale raz za čas to smerovalo k absolútnej priehľadnosti. Už to bolo až príliš domotané a podobne ako v Paneláku, aj tu sa začínali objavovať extrémy. Výhrady mám aj voči hudbe. Tá nebola zlá. Naopak, hit striedal hit, ale príliš veľa je tiež na škodu. Chápem, že také telenovely vedia divákov otravovať dookola sa opakujúcimi 4 či 10 témami, no tu ak ich nebolo 80, tak ani jedna. Pomaly každých 5 minút hrala nová pesnička. Dialóg - hudba, záber na mesto - hudba, dialóg - hudba, nová scéna - hudba... a takto až do konca. Naozaj nie je nutné dávať na začiatok každej scény 10 sekúnd nejakej pesničky. Nie sme na diskotéke a nepotrebujeme teda DJ. Niektoré svény by sa zaobišli aj bez hudobného podmazu. Keby sa tieto neduhy v budúcnosti odtránili, určite si novú sériu pozriem bez frfľania.

Čo má spoločné seriál Dedičstvo a Búrlivé víno? Zlé herecké výkony. Len s tým rozdielom, že v Dedičstve hrajú prevažne amatérski herci a Búrlivom víne rovnako zle hrajú niektorí profesionáli. O Dedičstve nechcem priveľa kritiky písať. Nebolo by to fér, lebo tí ľudia v ňom herectvo neštudovali. Beriem na vedomie, že je niečo iné zastávať rolu v Súdnej sieni a byť statický a niečo iné hrať v pohybe. V stoji sa lepšie vyjadrujú emócie, než keď pri tom musí človek ešte utekať alebo hádzať lopatou. Ja želám hercom, ktorých sa to týka, veľa trpezlivosti. Verím, že sa to časom naučia a potom možno budú mať aj úspech, ale za seba momentálne hovorím seriálu NIE. Aj tak ich obdivujem, že sa do toho pustili. Však nie sú o moc horší, ako tí v seriáli Búrlivé víno.

Ja sa do herectva neberiem, ale aj tí najhorší recitátori na Hviezdoslavovom Kubíne recitovali lepšie a prirodzenejšie, než rozpráva Nela v Búrlivom víne. Na divadelných doskách je dobrá, má dobré pohyby, ale toto bol krok vedľa. Média o nej hovoria, že sa zlepšila a aj som si to chcela pozrieť, ale skončilo to chvatom po ovládači a prepnutím. Ja teda žiadne zlepšenie nevidím. A našla by som tam viac takýchto nepresvedčivých výkonov. Dej je aký taký, prostredie krásne, ale čo za šomranie v tom deji počujem, prepánajána? To kde podaktorí herci dávajú prízvuk? Nevedia rozprávať? Idem sa opýtať niekoho na to, kde bol a zvýrazním slovo "bol"? Veď to ani nedáva zmysel! Akákoľvek upútavka je pre mňa antireklama a čudujem sa, že to televízia nezostrihala lepšie. Keď chcem niečo propagovať, vyberiem tie najlepšie, nie tie najhoršie zábery. Čas vysielania tohto seriálu som pravidelne využívala radšej na venčenie psíka a rozhodne to neplánujem zmeniť.

Doktor Dokonalý (predtým Doktor Ľudský) je pre mňa dosť podobná postava ako doktor House. Zvolili si dobrého a navyše pekného herca. Tomáš Maštalír je na to ako stvorený. Tak, ako sa naňho dobre hľadí, tak sa aj dobre počúva. Náznaky arogancie, vtipné narážky, dobré vystupovanie skvelo dopľňajú už aj tak zaujímavý dej. Má to grády a vôbec to nie je prekombinované. Žiadne "fantasmagórie", ale celkom reálny obraz slovenského zdravotníctva. Ak príde TV JOJ s novou sériou, budem len rada.

Pipina a Banán v komédialnom seriáli MAF story pre mňa nemajú chybu a aj tie ostatné postavy sú OK. Nie je to sranda na popukanie, ale je to niečo, čo tu zatiaľ nebolo. Také iné, také svojské a zaujímavé. Aj moja mama minule poznamenala, že asi zmenila názor a nabudúce už nebude prepínať. Predtým sa jej to nevidelo až také zaujímavé, ale minule som mala pustenú jednu časť a dobre sa zabavila. Proti pokračovaniu nebudem mať žiadne námietky.

Horúca krv... čo o tom povedať? Asi príliš temperamentné a príliš umelé. Vôbec sa tento príbeh nehodí pre našu mentalitu. Pripadá mi to, akoby bolo účelom napodobňovať argentínske telenovely. Seriál údajne nemal dobrú sledovanosť a preto v roku 2013 údajne nadobro skončil. Našťastie. Boli časy, keď všetky komerčné televízie v čase od 20:00 vysielali len reality šou a slovenské seriály. To bolo na zbláznenie. Človek mohol prísť z práce a ísť rovno spať, lebo v televízii bolo (aspoň podľa mňa) jedno veľké H. Len sa mi uľavilo, keď posunuli reality šou na neskoršiu dobu z dôvodov večných nadáviek a vulgárneho správania učinkujúcich a keď skončil aj tento seriál. Nesmútim za ním.

Mesto tieňov bola vskutku zaujímavá kriminálka. Ja mám kriminálky veľmi rada a až na pár výhrad som mala rada aj túto. Dostatočne akčná, milí herci, trošku mi pripomínala Kobru 11. Aj hudba bola fajn. Pesničku mám doma stiahnutú a niekedy si ju pustím. Fakt pekná. Ďalšie pokračovanie osudov hlavných hrdinov by ma neurazilo.

Upútavky na situačnú komédiu Hoď svišťom šíriace sa cez Facebook ma úplne namlsali na sledovanie. Boli skvelé. Keď som toho svišťa videla srandovne rapovať na adresu maďarských, poľských a hlavne českých turistov, šla som do kolien. Naproti tomu, samotný seriál až taký vtipný nebol. Celkovo sa mi nepozdáva ten nápad nazvať ho "Hoď svištom" a potom to z času na čas spomenúť v dialógoch pri konfliktných situáciach. Hádzať do niekoho svišťom za to, že ma naštval? Trošku divné, nie? Ani nie z pohľadu ochrany prírody, veď nikto nepôjde chytať chránenú zver a fakt ju hádzať do niekoho. Príde mi to také, akoby vymysleli názov a teraz čo s tým? Nikde to nepasuje, tak z toho spravme aspoň nadávku, aby ten názov nebol až taký od veci. Neviem, či v Tatrách niekto používa svišťa v tomto kontexte, ale dosť o tom pochybujem. Nemalo to logiku a vôbec mi to do komédie nepasovalo. Inak nebola zlá a aj herecké obsadenie mi prišlo dobré. Všetkých hercov mám rada. Keby sa vymyslel zaujímavejší dej a viac vtipné scény, nech komédia pokojne pokračuje novými dielmi.

Druhý dych, Pod povrchom a Ordinácia v ružovej záhrade - ani o jednom som nemohla povedať "Wow, už sa od telky neodtrhnem." Ordináciu som nepozerala ani kým som žila v Čechách a neuchvátila ma ani doma na Slovensku. To isté pri tých ostatných. Nudné, priehľadné, žiadna alebo neprimeraná reprezentácia životných hodnôt, časté extrémy... neviem, ako by som to charakterizovala. Nielenže to nevyvolávalo vo mne pozitívne pocity, ale ani mi to nič nedalo. Pozrela som z každého jeden či dva diely a len ma rozladili. Iba čo posilnili moju nechuť k seriálom z domácej produkcie. Určite nebudem plakať, ak sa viac neobjavia na televíznej obrazovke.

Ešte si dovolím spomenúť sériu Súdna sieň. Neviem to nikam zaradiť. Nie je to na pokračovanie, ani reality šou..., ale má to znaky seriálu, takže mi napadlo, že by som mohla o tom dať aspoň slovko či dve. Viem, že na Slovensku nie je až tak veľa ľudí, čo Súdnu sieň sledujú (to stokrát viac sa ich nájde na ten príšerný Panelák), ale si myslím, že by si to mal každý raz za čas pozrieť. Niektorých divákov možno odrádzajú tie hádky a pripomína im to politickú diskusiu, lenže človek sa z toho tiež niečo naučí. Neviete, ako to chodí pri rozvodoch a delení majetku? Rozišli ste sa s manželom v zlom a on chce ako pomstu po vás manželské výživné, na ktoré ani nemáte? Chcete vedieť, či máte ako otec šancu získať deti do svojej opatery? Zaujíma vás, ako sa súdne riešia pracovno-právne vzťahy i susedské spory, kto vyhráva a kto obvykle platí súdne trovy? Pozrite upútavky, vyhliadnite si tú správnu časť a všetko sa dozviete. Zo skúseností viem, že súdny aparát je príliš často zamestnávaný úplnými banalitami, skrz ktoré sa potom nestíhajú prejednávať vážne veci. Úplne zbytočne dlhým čakaním na pojednávania trpia deti pri rozvodoch, ľudia, ktorých partneri idú prehajdákať rodinám celý majetok i strechu nad hlavou, ženy, ktoré mláti doma manžel a veľa ďalších osôb s vážnym problémom. A to len preto, že zopár debilkov (s prepáčením) s horúcou hlavou sa chce ísť s každou hlúposťou súdiť. Každý by si mal pozrieť Súdnu sieň s prípadom jemu podobným a potom sa rozhodovať, či sa oplatí ísť súdiť pre päť metrov štvorcových pozemku, či jednu hlúpu nadávku na verejnosti. Nemyslím si, že sa pozeraním telky z vás stane právnik/právnička, ale niečo si z toho odnesiete určite. Keby ľudia vedeli, ako to na súdoch chodí, 50% prípadov by sa pred sudcu vôbec nedostalo. To by sme videli, koľko dohôd i ospravedlnení by bolo odrazu možných... Takže za Súdnu sieň hovorím ÁNO. Chcem, aby pokračovala aj v roku 2014.

Som za to, aby sa v roku 2014 na obrazovkách objavovali len veci, ktoré rešpektujú rodinné väzby a hodnoty, ktoré by mal mravne žijúci človek uznávať. Žiadne moralizovanie, ale dobrý príklad. Veci, ktoré nás niečomu naučia, rozosmejú nás, alebo minimálne potešia naše zmysly. Príbehy, ktoré píše sám život a nie pero unaveného, znudeného či násilne provokovaného a presviedčaného scenáristu. Deje, ktoré dávajú zmysel a ukazujú, že okolo nás je veľa dobrého, nielen to zlé. Seriály, filmy a relácie, ktoré nám ukážu, ako žijú ľudia inde na svete. Ale nie len také jednostranné ukazovanie. Bieda nám prezradí, že máme v skutočnosti obrovské šťastie, keď bývame v našej rodnej vlasti (to len médiá nás stále presviedčajú o opaku) a prosperita nás bude motivovať k pozitívnym zmenám. Toto chcem. Nie zobrazovaný konzumný život a nejaké jeho plytké príbehy, či dokonca formou reality šou prezentovanú honbu za bohatstvom aj za cenu intríg. Aj preto viac pozerám STV, alebo potom zahraničné kriminálky, lebo to ma aspoň baví.

Ak si človek nežiada o ôsmej večer pozerať nič náučného, potom nech v telke beží film. Nech mi nikto nehovorí, že súkromné televízie nemajú z reklám dosť peňazí na to, aby nám púšťali filmy. Videla som ich cenníky reklamy. Kebyže chcem od súkromnej televízie, aby od rána do večera každý deň púšťala v každej jednej reklamnej prestávke môj pol minútový klip, mesačne ma reklama vyjde na 250 tisíc EUR. Vynásobte to pokojne desiatimi, lebo reklamné prestávky zvyknú mať zhruba 5 minút a zistíte, koľko peňazí získa jedna televízia počas úplne priemerného mesiaca. Myslím, že to by tiež nebol zlý námet na článok, ale o tom nabudúce. Pre dnešok končím článok tým, že si želám, aby obsah vysielania konečne začali definovať diváci. Nie televízie podľa toho, ako sa im to hodí. Koniec koncov, aj za tú reklamu niekto platí a sme to my, používatelia služieb a zákazníci inzerujúcich spoločností...

Tiež sa vám môže páčiť