Ako (ne)získať vysokú návštevnosť

Hľadáte tie správne témy, ktoré by zaujali tisícky čitateľov? Myslíte si, že ak vás nenájde Google, potom neexistujete? Trápite sa s kľúčovými slovami? Sú témy, ktoré vám čitateľov zaručene prilákajú. Je to tá kratšia cesta k úspechu a presne tá cesta, po ktorej ja nejdem, lebo mám svoje zásady. Nie som ten typ človeka, ktorý by si vyberal len vydláždené cesty a pokojne sa pre svoju vec pustím krížom cez kríky a stromy.

Nejaké základy copywritingu (copywriting = umenie písať text, ktorý priláka) už mám, ale chýba mi jedna podstatná vec - vtieravosť. Sú témy, ktoré pôsobia na človeka priam násilne. Vtrú sa mu do pozornosti a klikne na ten link, hoci najskôr nechcel. A autor si potom mädlí ruky, ako správnym titulkom a prázdnym obsahom zvýšil počet zobrazení článku. Týmto článkom vám priblížim všetko, čo dnešných čitateľov, už len z tej ich veľkej zvedavosti, láka. Ak chcete mať úspešný blog, záleží vám na kvantite a nie na kvalite, môžu to byť pre vás návody. :-) Ja mám však na to, ako vždy, svoj vlastný názor a takto písať nebudem. Mňa to nebaví a verím, že nebudem jediná, kto si myslí to isté.

Tak o tomto môj blog rozhodne nikdy nebude a aby nedošlo k nedorozumeniu, o tomto sa nebavím ani s mojimi kamarátkami. Celkovo, nezaujíma ma súkromný život ľudí, ani tých z môjho okolia. Niežeby som nemala rada ľudí. Ja neodvrhnem nikoho, kto neublíži mne, mojim priateľom či rodine, len sa riadim sa heslom: "Nerob ľuďom to, čo nechceš, aby sa robilo tebe." a preto u takéto reči nepočúvam. Ľudia sa mi zvyknú zverovať, lebo vedia, že u mňa je tajomstvo ako v hrobe, ale akonáhle začnú rozprávať o súkromí cudzieho človeka, hneď ich zastavím. Keby niekto rozprával cudziemu človeku o mne, že som sa s niekým rozišla, že som si povedzme našla o 30 rokov staršieho muža, že som tehotná, alebo niečo podobné, asi by mi to tiež nebolo po chuti.

Pokiaľ by prišla reč na celebrity, s dosť veľkou pravdepodobnosťou nebudem vedieť, o kom sa hovorí či píše. Isteže sa na mňa nalepia nejaké mená a v pamäti mi raz za čas utkvie aj nejaká tvár, ale v pamätaní ľudí ozaj nie som dobrá. Skôr si zapamätám dej filmu, než to, kto v ňom hral. A najmenej záujmu mám o domácu scénu (s výnimkou blogerskej komunity, lebo blogerky mám rada). Môj názor na slovenské seriály už poznáte, štýl hudby, ktorá sa robí na Slovensku, mi taktiež nie je blízky, takže z tade tie mená určite nepoberiem. Nepozerám dokonca ani televízne spravodajstvo (pre mňa je to len hodina negatívneho myslenia) a bulvár už vôbec. Reláciu TOP Star, Smotánka a všetky im podobné kúsky okamžite prepínam. Ak aj pochytím niečo z televíznych novín, vôbec neviem, kto to tam moderuje a ani ma to popravde nezaujíma, ak tá osoba nemá nejaké výnimočné nadanie alebo nejakú neprehliadnuteľnú črtu. Nalepí sa na mňa len niečo. :-) To isté mám s ľuďmi z našej obce. Keď sa u nás o niekom hovorí, väčšinou nemám šajnu, o koho sa jedná. Dlhé roky sa zdržiavam mimo obce a s niektorými ľuďmi neprichádzam vôbec do kontaktu, takže načo?

To fakt nejde, aby si človek každého pamätal a nie je to ani dôležité. Ja sa k ľuďom správam slušne. Ku všetkým a bez výnimky. A keď som s niekým v styku častejšie, rozhodne si ho zapamätám. Nepotrebujem mať o nikom neustály prehľad. Ak mám niekoho rada a vzťah je obojstranný, určite mi pri stretnutí rád povie, ako sa mu darí či nedarí. Nikdy by som si to nezisťovala cez prostredníka.

Ľudia, ktorí musia rozoberať celebrity a klebetiť o iných ľuďoch, asi nemajú skutočné starosti, nemajú čo rozumného či vtipného povedať, alebo len nevedia riešiť svoje problémy a tak ich zaháňajú takýmito prázdnymi rečami. Stokrát radšej by som človeku poradila s jeho problémom (aj keby to bol niekto cudzí), než by som mala počúvať, že pán XY sa rozišiel s pani XX. Ja ak nemám čo rozumné alebo vtipné povedať, tak som ticho. Vy v zájmne získania pozornosti mlčať nemusíte. Bulvár stále frčí. :-)

Neznášam vtieravých ľudí. Kategoricky odmietam telefonáty odfinančných poradcov i poisťovacích agentov a nikdy by som sama takú prácu nerobila. Aj keby to malo byť posledné povolanie na tomto svete. Viem, že väčšina ľudí toto vtieranie vidí úplne rovnako. Preto na mojom blogu nikdy nenájdete článok, ktorý by mohol, i keď len z malej časti, budiť dojem, že robím reklamu nejakému produktu z tejto oblasti.

Mne sa o týchto otázkach nielenže nechce diskutovať, ale ani premýšľať, takže sotva vám tu budem takéto produkty porovnávať. Ak chcem vykonať životnú investíciu do bývania alebo vozidla, odpovede si najskôr hľadám sama. A ak si neviem rady, až potom požiadam o radu. Neprijímem ju preto, že mi niekto opakovane vyvoláva a žiadoní o stretnutie. Väčšinou takých ľudí posielam do kelu. Mne je momentálne fuk nejaký tretí pilier, nejaká poistka i sporenie s 3% úročením. Pokiaľ mi raz o niečo pôjde (napríklad budem mať vlastnú rodinu a tým pádom i viac zodpovednosti), poistím sa. Možno. A urobím to sama aj s tým, čo si naštudujem. Nie pod nátlakom nejakého pána rýchlokvaseného kvázi odborníka, ktorý ledva skončil strednú školu a už sa tvári, že vlastní patent na rozum. Ale ak sa na to cítite a nebojíte sa slovných útokov zo strany týchto ľudí, potom pokojne píšte kritiky i recenzie.

Pre mňa ideálna vec spĺňa jedno z dvoch dôležitých kritérii.

1. Buď to bude parádny kúsok, ktorý sa mi po estetickej stránke páči a hodí sa mi (a nestojí veľa).

2. Alebo to bude plne potrebná a funkčná vec na nejaký môj účel (a taká môže byť pokojne aj drahšia).

Značka v tomto krátkom zozname nie je a cena sa spomína až na samom konci vety. Príklad: Šla som si cez e-shop kupovať nepremokavú vetrovku. Nechala som si vyfiltrovať všetky vetrovky, prechádzala jednu za druhou a čítala popisy. Niekto by bral jedine na Slovensku vychytené značky Nike, Puma, Adidas, ale mňa nezaujímali žiadne kompromisy a tie peniaze som radšej investovala do bundy Karrimor, lebo bola nepremokavá, mala viac vreciek, šikovnejšiu farbu, skrátka viac výhod. Ak mi teda niekto ide hovoriť o nejakom drahom kúsku, ktorý si kúpil, čakám, že mi bude menovať výhody. Alebo bude hovoriť o peknej veci a povie, v akej akcii ju kúpil, inak pôjde všetko jednym uchom dnu a druhým von. Poprípade nepôjde ani dovnútra. Nemám rada chválenkárstvo. Dodnes ľutujem, že som sa nechala vyhecovať a urobila článok o skladovaní kozmetiky. Baby mi stále písali, aby som ukázala svoju zbierku a ja som poslúchla, ale stále s tým nie som stotožnená. Viac už nepodľahnem. Takže tip pre tých, čo s týmto nemajú problém: Chváľte sa, vytaste všetky drahé a značkové kúsky a hoďte ich na svoj blog.

Na blogu Awards4beauty pri výrobkoch uvádzam aj orientačné / doporučené / presné ceny. Ak si má niekto výrobok kúpiť, potom je fér prezradiť, koľko mu tá vecička odkrojí z rozpočtu. Aj na tieto produkty platí buď bod číslo 1 alebo 2 a všetky argumenty v článku nájdete. Pokiaľ si kúpim hodnotnejší kúsok, tak jedine funkčný (čiže 2) a dám aj tip, kde sa to dá kúpiť lacnejšie. Značku v nápise uvádzam len preto, aby sa článok ľahšie hľadal na blogu / webe.

Nebaví ma nič, čo súvisí s prehnaným pôžitkárstvom (a skrytou povrchnosťou) vystavovanom na obdiv, ako napríklad využívanie nadštandardných služieb mobilných operátorov (neskutočne vysoký počet voľných minút a GB pre internet), chvastanie sa drahými dovolenkami, aplikáciami v mobilnom telefóne, drahými svadbami. Pre mňa niečo také nespadá do môjho konceptu dvoch bodov. Dovolenkový rezort neposudzujem podľa mena, ceny a miery vychytenosti. Šla by som len tam, kde by sa mohlo páčiť mne a rovnakú dovolenku by som odporúčala len s úmyslom ukázať ju ľuďom ako užitočný tip, že za málo peňazí sa dá dostať veľa muziky. Nie preto, aby som ukázala, že aj ja niekde chodím. Tak isto beriem svoj mobilný telefón. Mám ho z nutnosti, keby ma niekto potreboval. Alebo keď sa chcem s niekým skontaktovať a na niečom dohodnúť- Kašľať na 2GB internet v mobile, tisícky voľných minút, SMS. Načo by mi to bolo? Keď som naposledy mala voľné minúty, koncom niektorých mesiacov som ich vyvolávala viac menej nasilu, lebo inak by ma tých uskutočnených pár hovorov vyšlo príliš draho. Radšej k tej kamarátke zájdem, než by som s ňou mala pol hodiny tliachať po telefóne. A načo mi budú stovky aplikácii? Na chvastanie, lebo ich majú všetci? Na toto ja vážne nie som. Mňa fakt nezaujíma, koľko kto u nejakého operátora prevolá mesačne, aký má paušál a aké aplikácie má v mobile. Mňa tieto témy nudia. Ale keby ste chceli zabodovať, začnite písať články o dovolenkách, dávajte fotky, píšte o užitočných aplikáciach pre smartfóny a ak vás baví programovanie, spravte nejakú. Tým zabodujete na 100%.

Sú to nenormálne požierače času. Niekto tvrdí, že tieto hry učia človeka presnosti, strategicky uvažovať a rozvíjajú schopnosti pohotovo reagovať. Ja sa však pozerám na to, čo ostane po nich. Neostane nič, len vypnutý počítač a možno dáky chvíľkový dobrý pocit. Hlúposť. Neznášam hry. Ak chcem získať presnosť v triafaní kurzorom, neznamená to, že musím hodiny tráviť strieľaním vojakov na imaginárnom bojisku. Moja ruka sa naučila presnosti aj vďaka váženiu surovín na mikrogramy a kresleniu v grafických programoch. Tam sa tiež musíte stále triafať do toho istého miesta. A áno, výsledkom bol vždy produkt alebo obrázok, čiže niečo. Stratégii sa môžem učiť pri blogovaní, memorovaní poznatkov, alebo aj vo svojej práci. Veď tam tiež plánujete a občas aj pochybíte v nejakom postupe. To sú tiež svojim spôsobom stratégie a ešte sa na nich človek aj učí užitočným veciam. Čo užitočného sa už len naučíte na nejakej hre, kde idete imaginárne vysadiť tri hektáre pšenice a potom vypálite tri dediny? Aký zisk z toho bude? Figa borová. Pohotovosť v reakciách človek získa aj inak, než čakaním a strieľaním na balóniky. Skúste si na nejakej sociálnej sieti chatovať s troma ľuďmi naraz a uvidíte, kto je aký pohotový. Nielenže sa naučíte rýchlo písať, ale budete aj o niečo rýchlejšie reagovať. Aspoň si nájdete nejakých nových kamarátov, alebo utužíte vzťahy s tými starými, keď už nič iné. To, že sa s nejakým autom či tankom viete v hre otočiť v príhodný čas, v reálnom živote nič neznamená. Neznášam hry, kde nejde o vedomosti ani kreativitu, ale o obyčajné klikanie a hýbanie myšou. Nehrám také ani na Facebooku a ani nikde inde. Radšej napíšem článok na blog, než by som mala hodinu stráviť s myškou v ruke a posúvať v bludisku nejakú tehličku alebo robiť inú podobnú hlúposť. Aj keď je to súťaž a môžem niečo vyhrať. Na mojom Facebooku a ani na blogu nikdy nenájdete článok propagujúci hru, ale vy o nich pokojne píšte, ak chcete prilákať mladých a unudených čitateľov.

Nie, ja fakt nebudem držať žiadnu diétu. Ja budem jesť zdravo, v primeranej dávke, čo mi chutí. Nebudem sa obmedzovať ničím, čo by som nemohla dodržiavať až do konca života a čo by mi striktne bránilo v konzumácii niektorých potravín (budem radšej cvičiť). A nebudem o diétach ani písať. A čo, že kolegyňa schudla s niečím 5 kíl a stále chudne? Ja viem, že toto by hneď nalákalo všetky ženy ako osy na sladkú limonádu. :-) Ale budem vám písať o tom, v čo sama neverím? Diéty sú nezmysel. A rozprávanie o chudnutí, hlavne keď o ňom rozprávajú ženy s BMI v hranici normálu, je čistá povrchnosť alebo provokácia ľudí normálne uvažujúcich. :-) Ani keby bola zo mňa polovica, taký článok nenapíšem, ale viem, že téma "chudnutie" je pre ženy stále lákadlom číslo 1. Poznáte úspešné diéty alebo máte vlastné? Capnite ich na blog a o slávu máte postarané.

Momentálne na ňu nemám čas a ani chuť. Možno sa raz budem chcieť do toho ponoriť, lebo keď chcem a potrebujem (povedzme, že chcem ísť voliť), vtedy som schopná si veci naštudovať a mať na ne aj svoj vlastný názor. Ale inak ma vôbec nebaví s niekým rozoberať politické záležitosti a viesť o politikoch dlhé diskusie. Ak nemám záujem pre štát niečo urobiť, čo mi pomôže, keď budem o tom tliachať a rozčuľovať sa kvôli tomu? To už skôr napíšem svoj názor, keď s niečím nesúhlasím. Ako naposledy, keď som písala o tom, prečo chcem žiť 100 rokov. Ak však chcete zvýšiť návštevnosť, napíšte niečo dobrého na adresu nejakého politika a uvidíte tú návštevnosť i diskusiu. :-)

Ja osobne nejdem do ničoho, kam musím investovať vklad bez záruky, že sa mi raz vráti. Ak vám niekto hovorí o dvojnásobnom zisku, potom je to viac ako podozrivé, lebo peniaze nepadajú z neba. Ak ja získam, niekto iný na tom musí stratiť. Je proti mojej morálke uspokojiť sa s takou výhrou, preto nečakajte, že pôjdem propagovať niečo takéto. Ale nebudem ani písať, aké sú zlé. Načo? Aby tam bola potom diskusia, kde mi budú ľudia dávať za pravdu? Kde sa budú ozývať matky, manželky a deti gamblerov a podvedených ľudí? Každý uvažujúci človek na to príde aj sám. Aj bez môjho či vášho článku. Ale skúsiť to môžete. Ak to nazdieľate na Facebooku, to bude traffic....

Fascinuje ma, ako sa ľudia cez internet a svoje blogy snažia propagovať produkty, ktorých sa potrebujú zbaviť. Alebo ako vešajú na blogy rovno časti katalógu. Pritom celá skúsenosť s výrobkom je prezentovaná cez "jedna pani povedala..." a tovar sa nedá kúpiť v klasickom obchode. Pravdepodobne o ňom nenájdete ani jedinú štúdiu. Ja síce viem, že tie klinické, vedecké a kadejaké iné štúdie tiež nie sú vždy dôveryhodné, no aspoň nejaké výsledky sa v nich ukážu a aj to je nejaký úspech. Čo sa však dozviete o produkte, keď značka zubami nechtami bráni svojim zástupcom, aby si vytvárali svoje vlastné weby, kde by výrobky prezentovali? Alebo čo sa už dozviete z takého katalógu, kde máte o kréme napísaných 10 - 20 slov? A akých parádnych! Škoda len, že si nemôžeme prečítať zloženie.

Ak patríte k týmto ľuďom, ktorých sa chystajú značky zmanipulovať ku spolupráci, mám pre vás varovanie. Nech by bol produkt akokoľvek kvalitný, byť vami, nezaujímala by som sa o prácu v takej firme, ktorá musí lanáriť ľudí, aby si zháňali známych, ktorí by pracovali "pod nimi". Ktorá núti ľudí vykonať prvotný nákup produktov v nejakej hodnote alebo ich núti plniť určité normy v predaji. V takomto biznise vždy získajú len tí prví, čo prídu v čase, keď je niečo nové. Nová firma - nové výrobky. Až sa to však zunuje, už to nikto nebude chcieť a všetci ostatní na tom stratia. Nezdieľam ani nadšenie dám, ktoré mi pod nos strčia katalóg značky A a O. Neverím týmto značkám, lebo predaj pokojne zveria aj žene s ukončenou základnou školou. Hlavne, aby mala kde bývať, lebo kuriér to musí niekam doručiť a aby mala čím zaplatiť tovar. Aj tu hrá motivácia odmenou podstatnú rolu. Nehľadí sa na kvalitu informácií dámy a ani jej vzdelanie. Dnes už túto kozmetiku môže predávať aj ožran v krčme. Čo tam po hygiene a dobrých spôsoboch? Nech sú prachy! Pokiaľ máte niečo v hlave, potom máte na viac, než pracovať pre takéto firmy a propagovať ich produkty.

Že prečo mám na svojom blogu zopár článkov aj o katalógovej kozmetike? Pozor, v tom je rozdiel. Ja píšem o produkte svoj názor, nepropagujem značku ako takú. Vysvetlím. Ja si nikdy nekupujem kozmetiku cez katalóg. Ak taký krok učiním, musí byť jedine neskutočne lacná a pekná (koncept 1), aby mi nebolo ľúto ju potom poprípade vyhodiť, čiže si takto kúpim maximálne tak dekoratívnu kozmetiku. Všetko ostatné kupujem len od kamarátky, ktorá si ten produkt objedná vo viacerých kusoch, niečo nechá pre seba a ak to funguje a má to dobré zloženie (ktoré si vždy pre istotu aj "vygooglim"), kúpim si to aj ja. Ani cez internerové web-shopy nerobím nákupy bez rozmyslu. Drahšiu vec si idem omrknúť najskôr do obchodu. Aj to je dôvod, prečo väčšinou odošlem objednávku až v posledný deň akcie. :-) V článkoch rozoberám aj darčeky a výhry, ale len ak sú dobré. Nič nepoteší kamarátky viac, ako článok o niečom, čo mi darovali. A keby nánodou niečo nesadlo, my si to už pomedzi sebou povymieňame a každá je spokojná. :-)

Ja svojim čitateľom nechcem ponúkať prázdny obsah a tak v konkurencii s ostatnými bloggermi ťahám za ten kratší koniec lana. Ale aby ste nedošli k chybnému záveru, mňa to nemrzí. Ja si pokojne budem kráčať po svojej tŕnistej ceste a dúfať, že jedného dňa sa svojich pár minút slávy dočkám aj ja.

Tiež sa vám môže páčiť