Patrí krása podľa zákonov prírody časom minulým?

Čisto hypoteticky, myslíte si, že by sa našim predkom páčila naša dnešná kozmetika? Ja som toho názoru, že nie. To my sami sme si na vine, že sa etiketách kozmetických prípravkov objavujú pojmy ako "citlivá pokožka, suchá pokožka, mastná pleť, rosacea, akné" a dosť pochybujem, že sa niečo také riešilo niekoľko storočí dozadu. Nie sme krásne prirodzene, lebo chýba súlad s prírodou. Chce to zmenu - produktov i návykov.

Problémy možno trápili azda ľudí žijúcich rozšafným a povrchným životom v období rokoka. S parochňami plnými prachu, roztočov a bohvie čoho ďalšieho, s napúdrovanými tvárami a minimálnou hygienou to asi inak nešlo. No taký normálny, zdravý dedinčan, ten mal peknú pleť odjakživa a nepotreboval k tomu celý arzenál krémov, mastičiek, púdrov, sér, mliek, vodičiek. Ani líčidlá. Kozmetika bola veľmi jednoduchá, starostlivosť o pleť pozostávala z pár jednoduchých krokov a keď to porovnávam s dnešnou dobou, urobili sme míľové kroky. Ale žiaľ nie dopredu. Keby sme sa úprimne opýtali našich predkov, čo si o nás myslia, nevypočuli by sme si nič pekné. Vzdiaľujeme sa od toho, čo je pre nás prirodzené, od prírody.

Prečo to hovorím ja, človek, ktorý často píše o niektorých prípravkoch, že mu v nich použitá chémia nevadí? Nuž niekde mi vadí, niekde nie. Prekáža mi, keď sa vyskytuje v prípravkoch bežnej starostlivosti (nie liečebných), ktoré sa nanášajú na veľké plochy pokožky a nezmývajú sa (teda tam ostávajú po celý deň). Nemám rada ani konzervačnú chémiu (tam, kde nie je bezpodmienečne nutná) a ani keď je jej príliš veľa. A okrem chémie ma strašne štve aj dnešná móda, ktorej všetci ľudia podliehajú. My, ženy dnešného veku, už nevieme, čo je to prirodzená krása a zdravú pleť poznajú len naše deti. Ale i to začne byť za pár rokov otázne, keďže sa i deti začínajú rodiť s ekzémami. Tak vám teraz poviem, čo by som z rokov minulých priniesla späť.

Naši predkovia, tým myslím predkov sídliacich na našom území, sa neopaľovali a ani necítili potrebu byť hnedí. Naopak, žena s bledou pleťou, tá bola v kurze dlhé roky. Nepotrebovali sa za každú cenu opičiť po južanoch a hrať sa na niekoho iného a tým pádom nepotrebovali ani opaľovacie prípravky. S tými sme začali my, ľudia dneška. To by chodíme povyzliekaní. Naše prababičky a pradedov by ani len nenapadlo vyjsť na slnko viac vyzlečení ako oblečení. Nohavice, sukne, halena s dlhým rukávom a klobúk alebo šatka. Aj oni vedeli, že slnko je nebezpečné a nemalo by im svietiť na hlavu a ani na telo. Ale my, hrdinovia doby prítomnej sme začali s módou, ktorá odhaľuje telo. To my sme začali na záhrade okopávať zemiaky s tričkami povyhŕňanými až nad pupok. To my sme prišli s tričkami na ramienka, plavkami. A potom sme vymysleli SPF, mlieka a krémy po opaľovaní, aby sme upokojili pokožku po tom, ako sme ju násilne vystavili lúčom UVA a UVB napospas. Dnes svoju túžbu opekať sa ospravedlňujeme tým, že chceme dostatok vitamínu D. Čerta starého. My sa musíme takto obliekať, lebo nám je teplo a nie sme zvyknutí nosiť odev. Keby sme ho nosili, teplo nám nie je. Musíme sa piecť, lebo inak budeme vyčnievať z davu a budú sa nám smiať. A jedno je isté. Aj keby snedý vzhľad hneď zajtra vyšiel z módy, už je neskoro. Slnku sa nevyhneme a ozónovú vrstvu sme tak zničili, že kto sa nenatrie ochranným krémom, ten veľmi riskuje. Múdry ten výrobca, kto dnes vyrába opaľovaciu kozmetiku. Je to zlatá baňa.

Že by nám bolo v oblečení s dlhým rukávom teplo? Je to celkom možné. Stále dovoľujeme Američanom stavať niekoľkoprúdové diaľnice, používať do aút motory s veľkým objemom, vypúšťať do ovzdušia veľké množstvo exhalátov. Ale lepší nie sme ani my, ľudia v Európe, hoci sme celkom pekne a účinne znížili emisie. Naše cesty sú plné aút a v každom druhom jeden človek. Každý si vozí svoj zadok individuálne, aby sa nemusel časovo nikomu prispôsobovať a nedajbože niečo plánovať. Každá priemerná rodina už musí mať aspoň dve autá a v tých "lepších" má auto aj každé dieťa. Mlčky sa prizeráme na to, ako sa celá planéta otepľuje. A čo nosíme? Umelinu. Pradedo by nás s tým akrylom poslal... však viete kde. Kam zmizol poctivý ľan, ktorý filtruje slnečné lúče a drží ich spolu s teplom od tela? Čo máme proti ovčej vlne? Nie, nie. Im v tom nebolo teplo a nemali ani alergie. Nepotrebovali dokonca ani antiperspiranty plné škodlivého alumínia, ktorými si štupľujeme potné žľazy. Pokiaľ sa moc potili, používali odvar z dubovej kôry a kdesi som čítala, že si z pomletých rastlín a iných materiálov vyrábali púdre, ktoré absorbujú vlhkosť. Podobné absorbčné látky sa dnes pridávajú aj do prírodných dezodorantov, lebo sme zistili, že je to vážne dobré. :-) Keď už nám je ľan nepríjemný, mohli by sme nosiť aspoň bavlnu normálnej kvality.

Keď predkom bolo teplo, nepili na hektolitre ľadové nápoje plné cukrov a dokonca ani čistú studenú vodu. Naši rozumní predkovia sa napili vlažného bylinkového čaju alebo kyšky (zakysanky) alebo podmaslia. Posedeli v tieni, potom trošku ovlažili tvár, krk a ruky v studienke a mohli pokračovať v práci. Oni vedeli, na rozdiel od nás, že tepelné šoky pre organizmus nie sú dobré a to nepoznali ani anatómiu. Dnes už vieme, že sú tieto partie tela (zápästia, lakte, zátylok, čelo...) najviac popretkávané žilami a ak ich namáčame, roznesú chlad a výborne ochladia telo, ale aj tak túto vedomosť nevyužívame. My, ľudia techniky, radšej zapneme klímu a chodíme z vonku, kde je niekedy aj 40 stupňov do miestností s 20-stupňovou teplotou. Alebo si tie "fukáre" nastavíme pre istotu na 16 stupňov. Aj takých hlúpych ľudí poznám.

Keď chľastáme ľadové nápoje a sedíme v prievane, alebo ešte horšie - v klimatizovaných priestoroch, ktoré v tej asfaltovo-betónovej džungli fakt potrebujeme - priamo pozývame baktérie, aby prišli do našich oslabených tiel. V zime zasa kúrime ako blázni, lebo nestačí 18 - 20 stupňov, musíme mať 24! Naši otcovia si nespôsobovali takéto tepelné šoky, v zime sa radšej dobre obliekali a v lete chránili kožu. Mali tiež priveľa roboty, aby si mohli dovoliť ležať hore pupkom na záhrade, alebo vysedávať pred kozubom. Dreli na panskom a za ťažko zarobené mince nakupovali len to, čo nemohli dopestovať doma, alebo chovať. Po zvyšok dňa pracovali na svojom majetku, starali sa o deti a domácnosť. Počítače ani hry neexistovali. Naše deti hrajú Travian, ony hrali Kolo kolo mlynské, alebo sa túlali v prírode a obdivovali krásy. Tie naše pozerajú seriály v televízii, deti našich predkov si od mamy vypočuli radšej krásnu ľudovú rozprávku alebo spievali pesničky. To bol ale rodinný a zdravý život. Ženy mali krajšie záľuby, než rozoberanie drbov od celebritách a rozhodne nepreberali niekoho celulitídu. Tá možno ani nebola, keď mali ženy toľko pohybu a zdravej stravy.

Ľudia chovali hydinu, aby mali perie na teplé periny a mäsko. Dobytok potrebovali na mäso a tiež na mlieko, aby z neho mohli vyrábať syry, tvarohy a maslo. Pestovali si ovocie, zeleninu a namiesto cukru používali med. Cukor bol vzácny a nikdy nie rafinovaný. Všetko mali BIO. Nepoznali tento sedavý, konzumný život, lebo nemali možnosť zbehnúť do neďalekého supermarketu a kúpiť kilo zemiakov, liter mlieka, peceň chleba. Čo doma nedopestovali a nevyrobili, alebo nemohli kúpiť či získať vo výmennom obchode, to nemali. Nikoho vtedy trápila alergia ani citlivá pokožka, lebo sa stýkali len s tým, čo im bolo prirodzené a čo bolo domáce. Tieto problémy sa objavili v momente, ako ľudstvo začalo používať v nadmerných množstvách chémiu.

Ak sa ženy niečím krášlili, bolo to vyrobené z byliniek, domácich surovín a jednoduché. Presne takto jednoducho a prírodne si farbili aj odevy. To bolo naozaj kvalitné a zdraviu nezávadné oblečenie, nie ako dnes. Kúpite si čierne oblečenie a dostanete z neho ekzém, alebo máte suchú pokožku. Ich kozmetika, ak sa to tak dá nazvať, pozostávala zo surovín, ktoré si ženy a deti zadovážili na poli alebo získali od zvieratiek. Skrášľovacím procedúram teda nechýbala poriadna zásoba vitamínov, minerálov a iných hodnotných látok. Neriešili, koľko im tá maska či čokoľvek iné vydrží. Pripravili si ju v čase potreby a minuli okamžite. Však čo viac treba, keď mali domáci tvaroh, droždie, vajíčka, bylinky, olej, ovocie? Všetko bolo bez konzervačnej chémie a bez chémie z postrekov a umelých hnojív, ktorými si hospodári umelo navyšujú úrodu. Boli to len čisté dary z prírody, nie "dary" nášho chemického priemyslu ako daň za trvanlivosť, lebo nemáme čas a sme až príliš veľkí lajdáci. Múdrí ľudia si vyrábali aj tinktúry a liečivé oleje. Trošku trezalky, slnečnicový olej a skvelý masážny olej na plecia zrobeného muža bol na svete. A verte, že ani proti liehu v kozmetike by som za týchto okolností nemala nič. Lieh síce vysušuje, ale žena, ktorej pleť má dostatok kožného mazu a netrpí všetkými tými dnešnými okolnosťami (znečistenie, klimatizácia, kúrenie, chémia, nezdravá strava) sa tým trápiť nemusí. Jej pokožka je zdravá, svoj maz si okamžite vytvorí a leskne sa, ale zdravo. Dnes sa nesmieme lesknúť vôbec. Raz sa mi na nejakej fotke zaleskol nos a jedna blogerka ma za to ihneď začala kritizovať. To je zakázané a berie sa to ako vážny prehrešok proti kráse, takže mastná pleť je tabu. Lenže mastnú a zmiešanú pleť pozná len človek postihnutý dnešnou dobou. S organizmom zaneseným škodlivinami, trpiacim dehydratáciou, chorobami zo stresu (ako sú aj hormonálne poruchy) a všetkým tým svinstvom, ktorým sa denne obklopujeme (elektrosmog, žiarenie - o tom bude reč nabudúce, znečistenie).

Naši predkovia nepoznali nič iné, než normálnu pleť. A samozrejme poznali pleť mladistvú, zrelú a s vráskami, ktoré boli v tej dobe považované za prirodzené. Mal ich každý starý človek a nikto sa mu pre to nesmial. Tiež sa nikto nepozastavoval nad tým, že je niekto príliš biely a neposielal ho na slnko ani do solária, ako posielajú mňa. BTW: Opaľovanie vymyslel asi niekto s nízkym sebavedomím. Niekto, koho už nebavilo rovnať sa susedom a potreboval sa líšiť. Alebo niekto, kto závidel južanom ich inakosť a chcel sa im priblížiť. A niekto taký podobne hlúpy vymyslel i holenie nôh a iných partií a boj s celulitídou. Možno ten "niekto" vlastní i firmu na výrobu kozmetiky a my sme mu na to skočili. Raz darmo. Škoda, veľká škoda. Možno boli naši prarodičia otrokmi svojich pánov, no my sme otroci dnešnej doby. Sme závislí na všetkom, čo priniesla veda a technika a priveľmi sme sa vzdialili od prírody, do ktorej patríme.

Možno prišiel čas, aby sme do svojho kozmetického arzenálu zaradili aj zopár prírodných kúskov. Čas porozmýšľať a niečo zmeniť aj v spôsobe života. Ale to už je téma pre iný článok a je to na dlhšiu debatu. Začnime zatiaľ aspoň s tou kozmetikou a nechajme pleť, aby sa vrátila do normálu.

Tiež sa vám môže páčiť