Šperky z chirurgickej ocele

Moja cesta k šperkom z chirurgickej ocele bola dlhá a možno aj tak trošku zarúbaná. Úprimne povedané, veľmi ma to k nim neťahalo, pretože oceľ je farbou tmavšia a viac šedá, než striebro a zdalo sa mi, že by ku mne nepasovali. No po prečítaní niekoľkých štúdií som si povedala, že i tento kov má určité prednosti. Dočítala som sa v nich veľa informácií, ktoré hovorili ZA tento materiál a tak si chirurgická oceľ zaslúžila svoju šancu.

V tomto článku sa nejdem zaoberať dizajnom. Dizajn je síce fajn, ale kto chce vidieť na webe parádu, odkážem ho na iné blogy, lebo takých článkov nájdete na blogoch celé tisícky. Môj blog má byť iný a má mať výpovednú hodnotu. Ja pevne verím, že mnohých z vás bude viac zaujímať funkčnosť a to, či tento materiál naozaj je tým, čo sa o ňom hovorí. Takže pristúpme radšej k dokazovaniu, pri ktorom som pravdivosť tvrdení z médií overovala na šperkoch z obchodu 123Šperky, vyrobených z chirurgickej ocele 316L.

ÁNO, kvalitná chirurgická oceľ je jednoznačne tvrdšia. Ak si kúpite šperk z ocele s označením 316L a nie nejakej no-name zliatiny, potom naozaj vlastnáte šperk, ktorý niečo vydrží. Ja mám skúsenosti s bežnými zliatinami pre bižutériu, ale pracovala som aj so šterlingovým striebrom 925, ktoré sa radí k tvrdším, takže to viem porovnať. Moje nové náušničky z chirurgickej ocele sa mi páčili, ale neodolala som a chcela som si prispôsobiť háčik. Osobne mám radšej užšie oblúky. Striebro som si tiež zvykla prispôsobovať. Zatiaľ čo so striebrom by to nebol žiadny problém, lebo je mäkké a krehké, oceľ len tak neohnete. Je pevná a dobre drží tvar. Nakoniec som to vzdala a zvykla si na širší oblúčik. :-) Však náušnice sú bezpečné dosť. Majú na konci silikónový krúžok, ktorý veľmi dobre drží a tak sa nemusím báť, že ich stratím.

MOŽNO, ale skôr ÁNO. Šperky majú údajne svoju vlastnú UV-ochranu, vďaka ktorej na svetle nemenia farbu. Ja som si to teda zatiaľ nevšimla ani u striebra a zlata, že by mi nejako bledlo, ale verím tomu, že oceľ toho znesie viac, než striebro. Kedysi som strieborné šperky uchovávala v klasických priesvitných škatuľkách s poduškou. Blednutie som nepostrehla, ale takmer vždy mi mierne zozelenali a strácali lesk. Neviem teda, či len potrebovali viac tmy, ale je to celkom možné. Po zakúpení šperkovnice a po pokusoch s alobalom si šperky držali svoju farbu lepšie. Tieto oceľové však momentálne nosím každý deň už 13 dní (lebo ich poctivo testujem) a nechce sa mi ich zakaždým vkladať do obalu. Mám ich teda na polici. Zatiaľ sa tento spôsob skladovania na nich nijako neozrkadlil. Sú rovnaké ako v deň, keď mi kuriér priniesol tento milý balíček previazaný zlatistou šnúrkou.

ÁNO aj NIE. Nemôžem povedať, že by som nevidela strieborný alebo zlatý šperk s matným, drsným alebo iným členitejším povrchom. Dnes sú šperkári takí šikovní, že vám vyrobia prakticky čokoľvek. Otázka je však taká, či každý povrch striebra a zlata aj tak dobre vyčistíte ako oceľ. Kedysi mi priniesla bývalá kolegyňa jedny náušnice s drsným povrchom, že či by som sa jej ich nepokúsila vyčistiť. Než som vyčistila jednu tak, aby mala aspoň aký taký lesk, takmer som pri tom potila krv. Však si pozrite ten výsledok. A vtedy padlo rozhodnutie - nikdy si nekúpim strieborný šperk s drsným povrchom. Na oceľ však netreba nič špeciálne. Mám tento nádherný prívesok so zirkónmi a čistenie je hračka. Zubná kefka kvôli kamienkom, trošku vody a je hotovo. Niekedy stačí prebehnúť ho rožkom bavlneného trička a ligoce sa ako nový. :-)

Takto vyzerali strieborné náušnice mojej kolegyne pred čistením a po čistení. Prepáčte kvalitu fotografie, fotila som mobilným telefónom, keď som ešte nevlastnila fotoaparát. Vľavo je náušnica a jej štruktúrovaný povrch po vyčistení a vpravo je nevyčistená náušnica. Aj takto sa vie striebro znečistiť.

ÁNO. Na rozdiel od striebra, ktoré vždy bude rovnaké, chirurgická oceľ môže mať rôzne farby. Táto oceľ môže byť čierna, šedá, strieborno-šedá, zlatá i medená. Ja mám krásny prívesok v tvare vážky dvoch farieb s ozdobným povrchom a k nemu náušnice s podobným vzorom a tiež dvojfarebné. Farbiť sa dá však aj zlato. Poznáme napríklad biele zlato, do ktorého sa pridáva nikel, zinok alebo paládium i ružové s prímesou medi. Nedostaneme však z neho ani zďaleka toľko odtieňov a čím viac farieb, tým vyššia cena. Na margo farebnej stálosti zlata by som ešte dodala, že viacfarebné zlaté prívesky strácajú farebný kontrast. Na sväté prijímanie som dostala zlatý prsteň troch farieb, ktoré by ste dnes už od seba nerozoznali, hoci som ho nenosila, lebo na bežné nosenie bol drahý. Šperky z chirurgickej ocele sú štýlové a neminiete na ne majetok.

ÁNO. Hovorí sa, že oceľ označená ako 316L nereaguje s vodou. To je pravda. Ona vážne nereaguje a evidentne ani nehrdzavie. Ak nemáte nejakú pochybnú zliatinu, potom dokonca nereaguje ani so slanou vodou a ani s potom. To som si vyskúšala, nech to vidím na vlastné oči. Každú stredu chodím tancovať, pri čom sa poriadne zapotím. V jeden deň som si na krku nechala striebornú retiazku a minulú stredu môj krk zdobila oceľová retiazka. Strieborná retiazka dopadla tak, že som ju večer musela čistiť zubnou kefkou a pastou. Úplne stratila lesk. Neviem prečo, ale na mne striebro vždy takto reaguje. Niekedy až mierne zelená. Oceľová retiazka vyzerala rovnako ako pred cvičením. Stále sa leskla. Ani jednu z nich som pred fotografovaním neutierala a ani neleštila, nech poznáte ten rozdiel. Naspodu je strieborná, navrchu oceľová.

Takto vyzerá celá moja sada po 13 dňoch nosenia:

ÁNO aj NIE. Najvhodnejší kov pre alergikov je zlato, potom 99,9% striebro (čo je striebro čisté) a hneď po nich je chirurgická oceľ a šterlingové striebro (92,5% striebra s prímesou medi kvôli pevnosti) . Ak je oceľ vyrobená podľa štandardov, potom ide o zliatinu, ktorá úplne minimálne reaguje s telesnými tekutinami.

Zliatina 316L obsahuje: železo (62,045 - 72 %), chróm (16 - 18,5 %), nikel (10 - 14%), molybdén (2 - 3 %), uhlík (0,03%), mangán, kremík, fosfor a síru. Označenie "L" má pre nízky obsah uhlíka. Problematickými kovmi pre človeka alergického na kovy sú však nikel, kobalt, chróm, meď, olovo, zinok. To znamená, že tá reakcia je tu kvôli niklu (ktorý sa pridáva kvôli tomu, aby sa zbavila oceľ magnetizmu) stále možná i keď pravdepodobnosť je minimálna. Nikel je v nízkej koncentrácii a vývin alergie našťastie často závisí od jeho koncentrácie a od kvality opracovania povrchu (čím kvalitnejší šperk, tým lepšie). Koncentrácia bola legislatívou EÚ schválne upravená a povolené hladiny nastavené tak, aby boli šperky bezpečné. Ak kov obsahuje viac niklu a ostatných látok, potom nesplní štandardy a nesmie mať označenie 316L.

Ak sa obávate alergie, rozhodne si vyberajte masívnejšie šperky z chirurgickej ocele s leštenou úpravou a rozhodne nepoužívajte piercing na nezahojených miestach. Bolo totiž preukázané, že makrofágy, čo je súčasť krvného obehu pri reakcii imunitného systému - s oceľou reagujú. V hladkej povrchovej úprave je však šanca na alergickú reakciu pomerne nízka. Ja teda nie som alergik, ale poznám ľudí s alergiou, ktorí šperky z chirurgickej ocele nosia a nemajú s nimi žiadne problémy. Pre istotu som si i ja objednala leštené šperky. Ak si ich chcete pozrieť zblízka, tu je odkaz na celú galériu.

Mňa teda tento materiál presvedčil o svojej kvalite. Ak sa ešte niekedy pustím do výroby šperkov, tak komponentom z chirurgickej ocele sa rozhodne vyhýbať nebudem. A toto určite neboli moje prvé i posledné šperky z tohto obchodu. Pozrite si ponuku. Obchod má naozaj krásne prívesky, retiazky, prstene i náušnice z chirurgickej ocele a iných materiálov.

Tiež sa vám môže páčiť