Choďte za svojim snom

Každý si zaslúži byť vo svojom živote šťastným a robiť to, čo robiť chce. Aj ja, tiež vy, vaši priatelia, nepriatelia, známi, rodina i úplne neznámi ľudia. Ak si teraz kladiete otázku, či by ste mali kvôli šťastiu odísť z práce, keď vás nebaví, tak hovorím, že možno áno. Pokiaľ nemáte svoju prácu v láske, máte len dve možnosti - buď si v nej nájdete niečo pekné, alebo z nej odídete.

Ešte nedávno by som z tvrdenia o tom, kto má právo byť šťastným, vynechala štvrtú položku (a nad prvou zapochybovala - taká už som), ale mi prišlo na um, čo kedysi rozprávala bývalá kolegyňa Lucka. Hovorila, že človek, ktorý je nepriateľom a veľmi zlý, je asi nešťastný a dávam jej za pravdu. Ja si tiež myslím, že aj zlí ľudia majú dobré sny. Sny totiž vychádzajú z podvedomia, z prežitého, z utrpenia a v ňom každý človek pozná, čo je dobré a čo nie. Kto nedostával lásku, sníva o láske. Kto bol ponižovaný, ten chce uznanie. Kto trpel nedostatkom, ten chce žiť lepšie. Takže aj plnenie snov môže byť cesta, ako sa stať lepším.

Ani ja som nebola na dobrej ceste. Štvalo ma, že ma ľudia podceňujú kvôli vzhľadu. Nezapadám do šablóny, ktorú nadiktoval módny priemysel. Nemám veľkosť XS, miery 90-60-90, hmotnosť 50kg, výšku 174 cm a BMI hlboko pod hranicou normálu. Ja tie miery mám, ale na iných miestach. :-D Ani som nemala v živote veľa príležitostí byť sama sebou. Vždy v sebe niečo potláčam. Neviem napríklad prijímať komplimenty, lebo odkedy som na tomto svete, všetko odo mňa sa berie samozrejmosť. Už od základnej školy som bola každému dobrá na pomoc spolužiakom s učebnou látkou a úlohami, ale že by sa mi za to niekedy dostalo uznanie, alebo by som pre to bola obľúbené dievča? Ani náhodou. To isté v práci. Ak som urobila niečo navyše, čo pomohlo kolegom, tak som sa dočkala len vlažného "OK". Všetci totiž vedeli, že ja by som pomohla aj bez toho, aby ma museli dlho presviedčať. Tak som bola vychovaná. To skôr boli prekvapení, ak som s niečím nesúhlasila. :-) To ste mali počuť tie reči, až som sa naučila krútiť hlavou aj horizontálne a nie len vertikálne. ;-)

Lenže všetko zlé je na niečo dobré. Keby mi bolo všade tak dobre, že by som sa cítila docenená a milovaná, nikdy by som nepovedala "A dosť!" a neodišla. Ani vy by ste sa nemali nechať zaškatuľkovať. Dobre viete, koľko je dosť a koľko málo, tak nenechajte ostatných prekračovať svoje hranice.

Nezaplatené účty za elektrinu a hypotéka v banke nepočkajú. Každý nech si splatí svoje dlhy a nerozťahuje sa z peňazí iných! Ani rodina a povinnosti nepočkajú. To ostatné môžete zo svojho života poslať dočasne preč.

Štve vás, že musíte telefonovať? Osloboďte sa od telefónu a eliminujte ho na únosnú mieru. Neviete fungovať v hluku? Urobte všetko preto, aby ste mali pokoj. Zneužívajú vás? Naučte sa hovoriť NIE a ak na to potrebujete čas, choďte z dosahu ľudí, ktorí vás zneužívajú. Až budete pripravení, môžete sa medzi nich vrátiť. Ponižujú vás? Možno by ste mali chodiť medzi takých ľudí, medzi ktorými budete aj v niečom vynikať. Alebo choďte tam, kde vás akceptujú a majú radi. Prihláste sa na nejakú dobrovoľnú prácu, alebo choďte na nejaký kurz. Zapracujte na sebe a v niečom sa zlepšujte. Každý je v niečom dobrý. Až vám stúpne sebavedomie, už sa ponižovať nenecháte.

Necítite sa dobre v spoločnosti? Tak sa jej chvíľu vyhýbajte (aspoň po práci) a dajte si od ľudí oddych. Verte, že ja dobre viem, čo to je cítiť sa nestoja. V prítomnosti niektorých mám rozpaky čo i len zdvihnúť chlieb s maslom k ústam, lebo už cítim tú nevypovedanú otázku "A mala by ona vôbec jesť?". Mám chuť im ten chlieb ponúknuť a povedať: "Musíte byť poriadne hladní, keď sa tak pozeráte na môj chlieb.", ale radšej si odpustím komentáre. Hnev a ani vedomie toho, že človek v niečom zlyhal neprináša kreatívnu energiu. Sú to deštruktívne sily. Som ako Bridget Jones - pekná, veľká baba a hotovo. :-) To isté vám povie o mne aj predavač v čínskom obchode, keď prstom ukážete smerom na mňa a budete pýtať pre mňa nohavice. Určite spustí to svoje "Paaaani moc velkáááá"... :-D A ja sa budem tomu smiať, lebo už som nad vecou.

Aby som nepodstupovala seba-deštrukciu, odišla som z práce a poobzerala sa po novej. Takej, kde môžem eliminovať ľudí, ktorí ma štvú. Bolo to odvážne, ale dnes pracujem z domu, kde ma nikto nevidí, kde môžem byť sama sebou, kde mám pokoj, nemusím telefonovať (to neznášam) a môžem sa ksichtiť ako chcem. :-D Nikto ma nebude posudzovať podľa vzhľadu, ale podľa kvalít mojej práce. V mojej práci ma spoznajú takú, aká som zvnútra a nie navonok. Robím to, čo robiť viem, čo ma robiť baví a ako najlepšie dokážem. Pomáham tak, ako je to v mojich možnostiach. A poteším sa vždy, keď mi niekto poďakuje za radu, ktorú som mu dala. Teší ma, keď si nájdem od vás pekný komentár za článkom a teší ma každé kilo, ktoré stratím vďaka tomu, že sa cítim dobre a budem v tom pokračovať.

Toto je moja celoživotná filozofia. Ja sa usmievam všade, kde to len ide. Vonku aj doma. Jeden zlatý profesor na vysokej ma nazval menom "usmievavá" a vždy, keď ma videl, usmieval sa. To bolo milé. Svojho som sa držala aj v práci v lekárni. Chodili tam ľudia a veľakrát bez nálady, ale keď ma videli priateľsky sa usmiať, aj oni boli na mňa milší. Niekedy ma to stálo aj trochu námahy byť milá, keď som vnútorne cítila zle, ale keď sa ten úsmev vráti ako bumerang, potom už máte reálny dôvod na ďalší a nestojí vás žiadne sily. Už sa usmievam aj vtedy, keď mám chuť strieľať (aj za počítačom) a naučila som sa s rovnakým milým úsmevom hovoriť NIE a prenášať sa cez predsudky. Usmievajte sa všade. Úsmev nič nestojí a predsa vám zlepší náladu. Keď sa naučíte robiť to, čo vám robí radosť a usmievať sa pri tom, to bude paráda.

Stačí byť aspoň trošku spokojný sám so sebou a úspech príde sám. Eliminovať to, čo mi neprospieva, mne osobne pomohlo. Cítila som sa lepšie, prečistila si hlavu, opäť som dobre spávala a vrátil sa mi aj zmysel pre srandu. Namiesto fňukania som odišla z práce, pokračovala v písaní článkov na svoj blog, aby som sa v tomto zlepšila. Čítala som, rozširovala si slovnú zásobu, učila sa nové veci, študovala aj zahraničné weby, nech sa zdokonalím v angličtine a hlavne sa ku mne vrátil humor, s ktorým som mnohé informácie začala podávať. Takmer som zabudla, že viem hovoriť vtipy a robiť vylomeniny. :-) Dnes si kráčam svojou cestou a začalo sa mi na nej páčiť. A odrazu sa situácia zmenila.

Veľmi ma prekvapilo, keď ma začali oslovovať ľudia, aby som pre nich napísala nejaké texty. Našla som si už spomínanú prácu a námaha priniesla a prináša ovocie. Nemôžem povedať, že už som za vodou. Mám sa stále čo učiť. Ešte potrvá, kým budem vedieť všetko potrebné. Ale ak sa mi niečo podarí dosiahnuť, tak to bude naozaj len pre vedomosti a výzor v tom nebude hrať žiadnu rolu.

Aj popri práci, ktorá vám zabezpečuje živobytie, môžete mať záľuby, ktoré vás raz privedú k povolaniu snov. A možno je to práca, ktorú robíte teraz, len neviete, že sa dá vykonávať tak, aby vás nestála toľko námahy. Pracujte efektívne a pracujte na sebe. Ak budete robiť to, čo vás baví, raz budete naozaj šťastní a nikto nebude šliapať po vašom sebavedomí. Počúvajte svoju intuíciu a svedomie. Vždy vás navedú správnym smerom.

Mňa síce svedomie s intuíciou niekedy vláčia cez krovie a močiare, ale nie každá cesta musí byť bez tŕnia a bahna. :-) Hlavne sa nepopichajte na rečiach iných ľudí a neutopte v sebaľútosti.

Tiež sa vám môže páčiť