DM blog-event v Bratislave

V pondelok som na tomto blogu zverejnila článok, ktorý poukázal, že niečo v mojom živote sa náhle zmenilo. Mám teraz viac chuti písať a odovzdávať vedomosti, za čo sa chcem poďakovať tímu DM drogerie Markt. Vďaka dvom skvelým dámam a vynikajúcej organizácii jediného dňa som získala iný postoj, vzácne skúsenosti, nové uhly pohľadu na svoju blogerskú prácu a ešte oveľa viac.

---

Tento víkend sa konal blogerský event v Bratislave, na ktorý spoločnosť DM drogerie Markt v zastúpení s Natáliou a Luckou pozvali mňa a 4 blogerky: Barborku, Miu, Mišku a Sášku. O ich blogoch bude reč inokedy, chcem vám ich predstaviť samostatne. Dnes by som rada pospomínala, čo sa v tej Bratislave vlastne robilo a prečo o tom píšem.

Šlo o víkendovú akciu, kde sme počas jedného dňa v ateliéri prešli takmer kompletnou premenou vzhľadu. Najskôr nás nalíčili, potom nás učesali, pekne obliekli a napokon si nás do parády vzala profesionálna fotografka, aby naše premeny zvečnila. Po "práci" sme šli všetky spoločne na večeru do veľmi peknej reštaurácie Traja Mušketieri v centre Bratislavy.

Dostal ma ten útulný vzhľad reštaurácie i milý prístup personálu, ktorý nás obsluhoval. Boli veľmi pozorní. A keď mi pivo priniesli v krčiažku a nie v pohári, to už bola iná paráda. Aj taniere a poháre mali hlinené. Milujem takéto detaily. Vyzerá to milo a štýlovo. Cítili sme sa tam výborne a aj jedlo bolo vynikajúce. Odporúčam túto reštauráciu.

fotografia budovy hotela Devín a krbu v reštaurácii Traja Mušketieri

pochádza z oficiálnych stránok, ostatné vlastné foto

Ubytované sme boli v krásnych izbách hotela Devín s výhľadom na Dunaj, ktorý taktiež odporúčam. Bolo fajn si večer posedieť na mini balkóne a sledovať lode. To mňa baví. Aj izba bola veľmi vkusne zariadená. Naozaj krásna. Presne moje obľúbené farby. :-) A nechábala v nej ani rýchlovarná kanvica na uvarenie mojej šálky čaju. Cítila som sa v nej výborne.

Pri príchode do izby ma čakala menovka, aby som nemusela na sobotňajšej akcii stále hovoriť svoje meno a balíček produktov, ktoré určite spomeniem na mojom blogu Awards4beauty. Verte, že ich zloženie je zaujímavé a bude čo čítať. ;-) Ale vás určite najviac zaujíma sobota, takže poďme pekne po poriadku.

Hneď po raňajkách nás na recepciu hotela prišla vyzdvihnúť usmievavá Lucka, aby nás odviezla do ateliéru fotografky Zuzany Gavulovej v Záhorskej Bystrici, kde všetci aj s Natali pilne pracovali a chystali všetko na náš príchod. Nechýbala minerálna voda a pohostenie (6), keby počas dňa niekto vyhladol alebo vysmädol. Dostali sme aj papuče, aby sme sa všetci cítili ako doma. Prípravy boli v plnom prúde. Nosili sa rôzne veci, chystalo sa osvetlenie a plátno na pozadie pri fotografovaní (2), zatiaľ čo my sme sa pohodlne usadili na gauči a čakali, čo s nami bude.

Jediné miesto, na ktoré som pozerala trošku s obavami, bola stolička (3). Vždy, keď som na ňu liezla, tak som sa v duchu videla vykotená horeznačky. Ale zbytočne, udržala ma. Pánabeka, to by boli fotky, keby som sa z nej vykydla. :-D

autorkou fotografie pohostenia na stole je Miška

V ateliéri mala rozložené svoje veci i šikovná fashion stylistka Barbora Yurkovic a jej milá asistentka Tamara. Poriadne sa na nás pripravili. Na vešiakoch (4) mali povešané šaty, sukne, nohavice i topy rôznych štýlov, farieb, materiálov a strihov, ktoré presne zodpovedali našim konfekčným veľkostiam. Na inom mieste mali pripravenú rôznu obuv (1) tiež v našich číslach. a kabelky (7). To všetko nám požičali na fotenie. Pri robote si nezavadzali, dobre boli zohraté. Zatiaľ čo jedna vlasy fúkala, druhá žehlila a tak... A stále boli veselé.

Vedľa Barborky si vybalil kozmetickú výbavu aj Lukáš Kimlička, známy módny návrhár, vizážista, stylista a fotograf. Mal tam celé mraky kozmetiky a kozmetických pomôcok (8), k čomu ešte dámy pridali aj dekoratívnu kozmetiku Alverde a S.he Stylezone (5) a stylingové produkty Balea, aby nás ňou Lukáš mohol pekne nalíčiť. Mal nás líčiť v dvoch štýloch. Prvý štýl mal byť taký elegantný a jemný, skrátka štýl na každý deň. Ten druhý look mal byť výraznejší, na výnimočné príležitosti.

Koľko nás bolo?

Bolo nás tam dovedna 11 a ak počítam aj psíka, tak 12. :-)

fotografia Lukáša, ako líči Mišku, je od Mišky, fotografia Zuzky

s objektívom namiereným na Barborku patri Mii

Osoby v koláži z fotografií: Lucka (1) a Natali (11), ďalej blogerky: Barborka (2), Sáška (3), Miška (4), Mia (5), ja (6), Lukáš (7), Zuzka (8), Barborka (9) a Tamara (10) a hafan (12).

Líčenie

Ako dopadlo líčenie? Nuž... bola som veľmi milo prekvapená. Prvé líčenie bolo jemné v tónoch hnedej. V týchto farbách sa líčim len občas, ale už to napravím a budem ich používať častejšie. Pri druhom líčení Lukáš dodal k hnedým tónom aj trošku fialovej doprostred viečka a na spodné viečko dal aj trošku tyrkysovej. Ladilo to spolu veľmi pekne. Však pozrite sami.

Účes

Ako vidieť na fotkách, moje vlasy dostali objem zhruba v strede ich dĺžky, v správnej partii. Pri prvej premene Barborka urobila aj trošku vĺn. Vlasy tupírovala, natáčala, žehlila... veľa roboty, ale výsledok stál za to. Oba účesy sa mi páčili a nielen mne.

Keď mi robila účes, rozprávala sa so mnou aj s Lukášom. Obaja boli úplne pohodoví. Kládla som im veľa otázok. Akú farbu vlasov, ako sa česať, ako sa nečesať, aké farby nepoužívať pri líčení, aký strih vlasov nenosiť... Ale o to prekvapenejšia som bola, keď mi na všetko trpezlivo odpovedali. Páčil sa mi ich prístup. Ani trošku neboli namyslení (a mohli by byť). Bolo vidieť, že ich práca naozaj baví a že mi naozaj chceli poradiť, nie ma len nalíčiť, učesať, obliecť, offotiť a poslať kade ľahšie. Všetka česť.

Oblečenie a obuv

Ak som na stoličku liezla s neistotou (viď následujúca fotka so smrťou v očiach), tak do outfitov, čo mi dali baby, som šla ako Popoluška na ples. ("Mám? Nemám? Mám? Nemám?").

autorkou fotografie môjho "horolezeckého výkonu"

je Miška ;-), prostrednú fotku vyfotila Mia

Úplne najväčšia sranda (okrem toho štverania sa na stoličku) bola s topánkami. Čakala som, že mi dajú obuť tie ploché, nízke a ony dve mi dali jedny z najvyšších lodičiek a s najtenším podpätkom. Ja a ihly. :-) V živote som na nich nestála. Ani ako dieťa som si netrúfla skúšať mamine topánky a to ani nemali taký tenký podpätok ako tieto dvoje. K plátnu na fotenie som šla asi tak, ako keď chcete naučiť dieťa korčuľovať. Pôjde po myšacích krokoch, máchajúc rukami, aby držalo balanc. Asi mi to nikto z prítomných neveril, ale na mou duši, na psí uši, naozaj v tom neviem chodiť. Nič som nehrala. Keď mi Zuzka pri fotografovaní zahlásila, že mám nadvihnúť pravú nohu trošku od zeme a urobiť pózu, tak som sa v duchu modlila. Odkaz pre moju učiteľku tanca: Ľubi, vďaka za lekcie, lebo len vďaka tebe už viem ako tak držať telo rovno a nenatiahlo ma tam na zemi po celej dĺžke a šírke ako žabu. Ale topánočky pekné, asi začnem trénovať chôdzu na ihlách. Ale predtým si spravím životnú poistku. :-D (Srandujem, nemám v žiadnom prípade záujem o poistenie.)

Na overal som pozerala neveriacky. Netušila som, že sa šijú overaly aj v mojej veľkosti a že k tomu dokonca jestvuje aj opasok! Ja a nosiť také veci? No ale OK. Keď overal, tak overal. Poslúchnem. Kabát sa mi páčil, len mi v ňom bolo trošku teplo pri fotení. Ale pekný. Taký štýl kabáta mám aj v mojom šatníku (aj tričká mám v takej farbe) a predstavte si, nenosím to! Asi by to chcelo viac sebavedomia, že?

Keď mi Barborka ukázala obtiahnuté šaty a pančuchy Bepon na druhý outfit, myslela som, že si zo mňa strieľa. Ani v sci-fi sne by mi nenapadlo, že sa do nich vmestím a že také obopnuté mi nespravia brucho ako bubon. Ale prakvapivo, pančuchy sedeli a šaty mali nazbierkané volány v tých správnych miestach, takže nie, nebol to bubon. Pončo bolo tiež krásne. No a to najlepšie... mám doma pončo v podobnej farbe, kvalitné, pletené a hádajte čo... Uhádli ste, nenosím ho. Ani svoje druhé, fialové pončo, nenosím a pritom práve tieto farby a strihy oblečenia mi svedčia. To teda boli prekvapenia, že práve to mi dámy vybrali.

Fotenie

Pri druhom fotení som už bola trošku ospalá, ale fotografka Zuzka bola veľmi tolerantná a príjemná. Žiadne neprirodzené šponovanie, ani uštvanie ľudí pred objektívom nadobro. Žiadny krik, stres, len pohoda. Vždy poznala, či je niekto v prirodzenej póze a vedela nás nasmerovať, aby sme sa uvoľnili. Upozornila nás na to, aké postoje nám svedčia a aké nie. A viete čo? Ani ona sa na nič nehrala. Žiadna pretvárka, ako niektorí fotografi, ktorí nacvakajú zábery a budú vám tvrdiť, že ste perfektní, len aby vás mali z krku. Ona sa neuspokojila s hocijakým osvetlením ani s hocijakým záberom. S bruškom a celý deň na nohách... a predsa bola stále v pohode. Bolo vidno, ako dbá na detaily a keď sa jej nejaký záber páčil, až tak jej žiarili oči.

A to isté robili aj ostatní. Na nich ste tú spokojnosť mohli registrovať celkom jasne. My blogerky môžeme byť pre nich len obyčajné baby, ale aj tak si dávali na všetkom záležať. Lukáš vás nepustí zo stoličky, kým máte čo len zrniečko očného tieňa na nesprávnom mieste a kým riasy nenakrúti všetky požadovaným smerom. Detailista ako vyšitý. Barborka s Tamarou zasa nenechajú ani jediný pramienok nevyžehlený a mali by vás obliecť do pokrčenej sukne? Ani náhodou. Pekne žehlička, doska a žehliť. Nič nenechávajú na náhodu. Doniesli pre istotu viac obuvi aj viac oblečenia, len aby nás všetky mohli vyobliekať, ako sa patrí. Ak budete niekedy potrebovať služby profesionálov, tak týchto 4 ľudí by ste rozhodne mali chcieť.

A pochváliť musím aj Natali a Lucku. Pokiaľ ste bloger(ka) a raz dostanete pozvanie na event DM drogérie, tak okamžite prijímajte. Ani nezaváhajte. Tie dve šikuľky mysleli úplne na všetko. Keby ste si náhodou zmysleli, že chcete pri obede sedieť hlavou nadol a jesť jedlo čínskymi paličkami, stavím sa, že aj tie paličky by niekde vylovili. ;-) Tomu ja hovorím dokonalá organizácia.

Čo mi minulý víkend dal?

Ponaučenie. Bolo mi jasné, že profesionáli určite urobia so mnou nejaký zázrak a výsledok bude pekný, ale z obavy som sa vyhýbala zrkadlu ako čert svätenej vode. Videla som mejkap a tak trošku účes, ale nie celý výsledok premeny. Dokonca aj vo fotoaparáte som tie fotky len preletela a ani sa pri nich nezastavila. No niekto si všimol, že pod úsmevom skrývam obrovskú neistotu. Pri odchode mi Barborka povedala, že si mám viac veriť. Videla to, lebo oko človeka, ktorý vám chce dobre, vždy vidí hlbšie. A o tom to je. Na mienke iných ľudí by nám nemalo až tak záležať, ale sú momenty, kedy musí človek zastaviť tie zlé hlasy svojej sebakritiky a na chvíľu počúvať iných. Aby zistil: "Aha, toto je vec, ktorú by som mal ešte prehodnotiť a preskúmať aj z inej perspektívy, lebo na tom môže niečo byť."

Po celý zvyšok večera mi vŕtalo v hlave, čo mi povedala. Sotva som došla na svoju izbu, pamäťová karta z fotoaparátu letela von a rovno do počítača, aby som sa videla. Ale mojej sebakritike sa nedostalo žiadneho zadosťučinenia. Odfotený som mala len druhý outfit, lebo pri prvom som zabudla dať niekomu fotoaparát, ale vyzerala som na tej fotke celkom normálne. Myslím tým to, že sa mi fotky páčili a nepocítila som známe nutkanie väčšinu z nich okamžite vymazať a to ani neboli z profesionálneho fotoaparátu. Kto môj fotoaparát chytil, ten cvakol...

Ja nevlastním žiadne staršie fotografie, na ktorých by som bola od hlavy až po päty. Doposiaľ som sa nikdy nedopracovala k tomu, že by som si ich vedela ponechať, alebo čo len sa zmieriť s tým, že ešte niekde v nejakom podpriečinu existujú. To, že som bola schopná zverejniť fotografie na blogu, je pre mňa veľký krok. Hádam raz urobím aj ďalšie kroky, však aj v tých ihličkách som sa pohla, ale hlavná vec je, že už teraz stojím na správnej ceste.

Vrelá vďaka, DM drogéria, Lucka i Natali. Presne toto mi bolo treba.