Talizman pre šťastie a odvahu

Čo vy a talizmany? Veríte v ich silu? Máte aj vy nejaké? Ja talizmany mám a to viacero. Každý mi slúži v inej oblasti a každý mi niekoho alebo niečo pripomína.

Možno nie som až taká poverčivá, ako bývajú niektorí iní ľudia. Priznám sa, že sa vôbec nebojím čiernej mačky, keď mi skríži cestu, nečakám 7 rokov nešťastia, ak sa mi rozbije zrkadlo a pri stretnutí s kominárom nelovím na svojom oblečení gombíky. Sú však veci, v ktoré verím a presne o nich bude tento článok.

Moja poverčivosť nespočíva v tom, že by som prisudzovala predmetom nadprirodzenú moc. Až na jednu výnimku, som sa po celý svoj život spoliehala len na svoje schopnosti. A tu sú moje talizmany a oblasti, ku ktorým sa radia.

Už ako dieťa som bola dosť svojská. Neviem prečo, no obľúbila som si svoj vankúš (ten v šedo-bielo-čiernej obliečke zložený na polovicu ), na ktorom som spávala ako bábätko. Vždy musel byť v mojej posteli. Kamkoľvek som odchádzala na dlhší čas, vankúšik musel ísť so mnou. Bol so mnou v tábore, spávala som na ňom aj na stredoškolskom internáte. Tie najlepšie časy má už dávno za sebou. Neostalo v ňom ani veľa peria a už ho všade nevláčim (vyzeralo by to čudne), no ešte stále ho doma mám. Pre jeho rozmery 35 x 35cm a nedostatočnú náplň nejde o plnohodnotný podhlavník, no keď v noci nemôžem zaspať, predsa ho strčím pod hlavu a hneď sa cítim spokojnejšie a istejšie.

V mojom domove nesmú chýbať čínske mince pre šťastie zviazané červenou šnúrkou. Tento talizman som si vyrobila už dávnejšie. Bude tomu vyše 5 rokov. Talizman pozostáva z kovových mincí s dierkou, ktoré som podľa jedného obrázku zviazala červeným drôtikom a zavesila som ich nad vchodové dvere do bytu. Nie je to vyslovene umelecké dielo, no malo by to priniesť do môjho domova prosperitu, šťastie a odvrátiť hrozby. Ja sa totiž zaujímam o feng shui a správnemu prúdeniu energie okolo mňa pripisujem veľkú dôležitosť. Celý byt som sa snažila si usporiadať v súlade so zásadami feng shui, aby som sa v ňom dobre cítila. A veru sa aj cítim.

Plyšový psík, ktorého vidíte na obrázku, bol ako darček priložený v jednom časopise a predstavuje plemeno west highland white terier, ľudovo povedané "westík". Jedného westíka doma mám a volá sa Vikinka. Je to moja najvernejšia priateľka a keď ju musím z nejakých dôvodov dať na pár dní k rodičom alebo priateľovi (keď cestujem tam, kde ona so mnou nemôže ísť), so sebou si vezmem aspoň túto hračku. Pripomína mi, že ma doma nečaká len priateľ a rodina, ale aj jedno nemé stvorenie, ktoré sa na mňa veľmi teší. A ja sa teším na ňu.

Tento krehký anjelik bol darčekom od tety. Sprevádza ma takmer na každom kroku, lebo ho nosím v peňaženke. Dostal svoje čestné miesto, z ktorého nemôže vypadnúť von a stratiť sa. Teta mi ho podarovala, aby ma strážil ako strážny anjel. Myslím, že mu to celkom vychádza, lebo odkedy ho mám, môj život je akýsi pokojnejší. A ani nestrácam veci, takže asi stráži viac než len mňa. :-)

Tento posledný talizman vás možno prekvapí. Neviem, či ho vôbec nazývať talizmanom, alebo skôr pamiatkou, no tento obrázok starého otca nosím stále so sebou v peňaženke (mám ho v zmenšenej verzii), takže asi skôr to prvé. Rovnaký nosí pri sebe aj moja mama a viacerí členovia rodiny. Keď zomrel môj starý otec, bola to veľmi nečakaná udalosť, pretože šlo o silného muža, ktorý sa ničoho nebál a vždy mal energie aj za desiatich. Aj vo svojom vysokom veku (81 rokov) bol schopný vybehnúť aj trikrát po sebe na druhé poschodie bez toho, aby sa čo len trošku zadýchal. Ešte v auguste bol vysmiaty na mojej promócii a v septembri nám náhle odišiel. Jeho srdce vypovedalo službu v deň, keď mu diagnostikovali leukémiu. Musel to aj sám tušiť, no držal sa statočne až do poslednej chvíle.

Nechcela som, aby si celá rodina uchovala v pamäti jeho vážny výraz, aký mal pri poslednej rozlúčke. Všetci sme ho poznali ako vtipného človeka, ktorý sa vážne tváril len keď to vyžadovali okolnosti. Toto síce bola vážna okolnosť, no ako ho poznám, on by určite nechcel, aby bolo okolo neho až toľko drámy a smútku. Som si istá, že by bol schopný aj na svojom vlastnom pohrebe povedať nejaký vhodný vtip, aby odľahčil situáciu. On bol proste taký. :-) A tak som v grafickom programe vyrobila takúto koláž a vytlačila ju pre každého člena rodiny. K pozadiu som pridala slová, ktoré by určite aj sám povedal, keby mal tú možnosť a jeho poslednú fotografiu z augusta. Obrázku sa všetci potešili. Vymazal zo spomienok posledné smutné momenty. Pohlad na usmiatu tvár dal ľuďom odvahu potlačiť potoky sĺz a s úsmevom zaspomínať na vtipné kúsky môjho starého otca. A že ich nebolo málo. Keď mi dnes chýba odvaha a mám chuť sa utápať v slzách, pozriem sa na tento obrázok a hneď si spomeniem na starkého. Napriek tomu, že mu zomrela manželka ešte ako mladá žena, nikdy sa znova neoženil a o obe deti sa hrdinsky postaral sám. Spomeniem si, ako sa starký nikdy ničoho nebál, ako ma vždy hnal do učenia a pestovania koníčkov, medzi ktoré už v detstve patrilo aj písanie. Vždy mi hovoril, aby som šla za svojimi snami, hoci by to malo byť ťažké a veru pôjdem, aby mohol byť na mňa hrdý.

Niekomu sa moje talizmany môžu zdať čudné. A možno máte ešte zvláštnejšie talizmany a hanbíte sa ich niekomu ukázať. Ja si však myslím, že človek by sa nemal hanbiť ani za tie najčudesnejšie talizmany na svete, ak prinášajú svoj efekt a nikomu neubližujú. Cítite sa pri nejakom symbolickom predmete šťastní, sebaistí, spokojnejší, odvážni a veselí? Potom je to v absolútnom poriadku.

Tiež sa vám môže páčiť