Ak ma niekto požiada o názor a očakáva dve vety, mal by mi to dopredu povedať. V opačnom prípade som schopná poskytnúť vyčerpávajúcu analýzu doloženú nákresmi. :-) Nechcem tým povedať, že všetci introverti vymýšľajú grafy. My iba uvažujeme odlišne. Dnes vám názorne ukážem, prečo to nedokážeme v sebe vypnúť.
Než sa začítate do tohto článku, radila by som prečítať aj jeho predošlý diel. Článok Introverti a ich vlastný (ne)zábavný svet vypovedá veľa o povahových rozdieloch a v tejto časti pôjdeme viac do hĺbky.
Ľudský nervový systém je jednou z najkomplikovanejších a najmenej pochopených systémov tela. Žiadny vedátor nepozná všetky jeho prepojenia, funkcie a najmä mozog je neustále predmetom skúmania a dohadov. Ani ja vám žiaľ nenakreslím a nevysvetlím všetko, čo už o mozgu vieme. Potrebovala by som na to veľa času. Pokúsim sa však vysvetliť, ako vzniká myšlienka, kade blúdi a najmä v čom majú introverti dráhy odlišné od extrovertov.
Začneme tým jednoduchším. Vegetatívnym nervovým systémom, ktorý je súčasťou nervového systému tela. Tento systém má dva režimy, ktoré sa striedajú. Vzhľadom k ich odlišnosti vám bude jasné, že vždy môžeme fungovať len v jednom režime a prepíname sa medzi nimi. To prepnutie ale reguluje časť mozgu, ktorej príkazy nie sú založené myšlienkach a našich túžbach. Telesné funkcie sú riadené príkazmi z nervovej sústavy, ale nie našou vôľou. Aby ste pochopili režimy, naša profesorka farmakológie nám ich vysvetľovala na bohovskom príklade a ten vám skúsim teraz predostrieť i nakresliť.
Sympatikus a parasympatikus
Predstavte si pračloveka na love pripraveného zaútočiť alebo okamžite zdrhnúť. Zrýchlený dych, lebo potrebuje veľa kyslíka, stiahnuté svalstvo schopné rýchleho pohybu, oči rozšírené od vzrušenia ako mačka - to aby dobre videl do diaľky. Necíti hlad a nechce sa mu ani na potrebu. Má iné na pláne. Jeho srdce bije ako o závod a ten adrenalín... Lovec, milovník adrenalínu, ochranár... to je sympatikus. Sympatikový režim navodzuje v tele stav, pri ktorom sme pripravení na pohybovú aktivitu, výpravu, adrenalín. Hovorí sa mu však aj "systém obrany a úteku".
Na opačnom konci zeme sedí iný človek v jaskyni pri ohni. Zreničky zúžené, celý spokojný jednou rukou drží pečené stehienko, druhou rukou si čmára po stene. Dýcha pomaly, srdce tiež bije pomaly, svaly má uvoľnené a jeho tráviaca sústava veselo vykonáva pohyby, aby strávila i vylúčila jedlo. Pohodový človek, mysliteľ, tvorivá osoba. V tejto polohe poznávame parasympatikus. Ide o režim, v ktorom väčšinou relaxujeme, rozmýšľame a trávime. Nepotrebujeme vidieť do diaľky ani sa hýbať.
Každý z nás má obe tieto súčasti. Sympatikové i parasympatikové nervy, ktoré riadia naše orgány. Vegetatívny systém je ďalej prepojený s mozgom, v ktorom máme z nášho života (i vedomia, s ktorým sa rodíme), uložené nejaké obrazce, aby sme vedeli správne reagovať v danej chvíli - sú to modely nášho správania. Modely potom mozgu a súčastiam našej nervovej sústavy pomáhajú určiť, kedy nám hrozí nebezpečenstvo a kedy si naopak môžeme dovoliť byť v pohode, meditovať a s pomocou logiky navrhovať zložité riešenia.
Situácie poznávame cez zmysly, vyberie sa model a nervový systém vyšle rozkaz telu prispôsobiť sa reakciou. Zapne jeden z režimov. Napr. vidím rozzúreného človeka a automaticky sa mu vyhnem, aktívny je sympatikus. Alebo prídem domov, robotu mám spravenú, tak sadnem k telke (alebo ja k článku) - aktívny je parasympatikus.
Ale ako som písala, reakcie na podnety už nedokážeme ovládať vôľou. Nerozkážete srdcu, aby bilo rýchlejšie, neovplyvníte rozkazom žalúdok, aby trávil, keď sa vám to bude hodiť a budete chcieť trebárs schudnúť. Sotva sa telo bude zaoberať trávením a žalúdok dostane rozkaz produkovať tráviace šťavy, keď ste momentálne v obrovskom strese. Telo si nastaví taký režim, aký mu prikáže situácia. A keďže má každá osobnosť iné obrazce a iné modely správania, nervové dráhy daných 2 systémov sa využívajú odlišne - niekto viac používa sympatikové, niekto parasympatikové.
Centrálny nervový systém
Ak ste v týchto modeloch spoznali extroverta a introverti vám pripadajú ako človek v jaskyni, ste na správnej stope k chápaniu. Nám sa totiž naozaj vyvinuli nervové dráhy odlišne. Niekto potrebuje neustále vzrušenie, aby bol stimulovaný k činom a niekomu naopak vzrušenie škodí a vyskytuje sa častejšie v tom druhom režime, aby mohol rozmýšľať a regenerovať sa. Teda nie vy, vaše prostredie a výchova, ale už genetika rozhoduje o tom, ktorý režim budete využívať viac.
A tu už prichádzame k trasám, ktorými sú vedené impulzy do mozgu cez jednotlivé centrá. To je to spomínané prepojenie, ktoré rozhoduje o reakciách činmi, slovami, obrazmi. Skúsila som pre vás nakresliť mozog, aby ste si vedeli predstaviť, aký je komplikovaný a čo všetko sa zapája.
Introverti, extroverti a ich nervové dráhy
Aby sa vnemy prenášali a mohli vznikať reakcie, je k tomu treba chémia. Touto chemickou látkou je neurotransmiter - u sympatikového nervstva je prenášašom noradrenalín a dopamín (všímať si budeme dopamín, lebo ten umožňuje prenosy v mozgu), u sympatikového acetylcholín. Prirodzene nemôžu obidva aktivovať rovnaké časti v centrálnom nervovom systéme a nemajú ani rovnaké nervové dráhy. Zistilo sa to pri pokusoch, kedy skupine introvertov a extrovertov vstrekli do tela kontrastnú látku, kázali im ľahnúť, oddychovať a oskenovali im pri tom mozog.
Extrovert a dopamínová dráha
Extroverti nevydržali ležať pokojne. Zaujímali ich veci v laboratóriu a sken ukázal, kade ich myšlienky blúdili, pretože sa aktivovali určité časti v mozgu.
- Ako prvé miesto je retikulárny aktivačný systém, odkiaľ prichádza prvotný stimul.
- Stimul prechádza do hypotalamu. On vlastne rozhoduje o tom, ktorý režim sa zapne. Či dostanete chuť na jedlo (extrovert obvykle nie), budete chcieť piť... atď.
- Talamus ako taká "výmenná stanica" preberá impulz z hypotalamu do jedného zo svojich jadier a už tu je malý rozdiel. U extroverta ide do zadnej časti, aktivuje sa často centrum odmeny a tá začná časť ho vyšle do amygdaly. Dopamín v centre odmeny je dôvod, prečo extroverti tak radi súťažia a rýchlo sa motivujú k vysokému výkonu, keď je za ním vidina odmeny (financie, postavenie, prestíž..). Takto pozitívne naladení pôjdu aj do rizika, v čom sa od introvertov líšia.
- Amygdala je emočným centrom. Sprostredkováva limbickému systému informácie o stave prostredia, v ktorom sa nachádzate, aby ste mohli vybrať nejaký vzorec správania a mohli zareagovať.
- U extrovertov vysiela amygdala impulz do centra, ktoré som označila červenou farbou. Ide o dve vrstvy. Temporálna, ktorá zabezpečuje dočasnú pamäť a motorická, takže extrovert pridá k emócii aj nejaký pohyb. Toto vysvetľuje, prečo sa extroverti dobre učia opakovaním činností a prečo sú takí "splachovací". Niečo sa ich síce dotkne, ale rýchlo to hodia za hlavu a zabudnú na to. Idú rovno do akcie, vedia rýchlo reagovať, pre nich je opakovanie matkou múdrosti. Môžu sa niečo i nabifľovať. Rýchlo to síce zabudnú, ale na krátku dobu im tie vedomosti poslúžia.
Introvert a acetylcholínová dráha
Introverti v laboratóriu ležali pokojne a relaxovali. Boli celí šťastní, že nemusia nič robiť, ale ako ukázal sken, mozog im nepracoval menej. Naopak, svietil ako New York z vesmírnej družice. Len na iných miestach. Tak si to ale ďalej radšej pozrite na obrázku, lebo teraz začína jazda.
- Prvý krok cez aktivačný systém je rovnaký.
- Impulz preberá aj u introverta ďalej hypotalamus, len s tým rozdielom, že v druhom kroku sa zapína presne opačný režim ako u extroverta.
- V treťom kroku stimul prechádza do prednej časti talamu a tá ho ako keby na čas vypína. Nespustí lavínu citov, iba pokračuje inou cestou. U extroverta to bola amygdala, introverti majú "dlhšie vedenie", keď to už musím takto napísať. A tým, že ide o acetylcholín a nie dopapín, motivácia nám chýba. My preto nejdeme do rizika kvôli nejakému profitu.
- Brocova oblasť je ďalšou zastávkou impulzu a tu začína zábava. Náš vnútorný hlas. Už viete, prečo majú introverti taký bohatý život? Vedia sa porozprávať sami so sebou! Emócie neprejavujeme mimikou. Skôr si mrmleme a to dosť často. Ale teraz už viete, že za to môže náš vnútorný hlas, ktorý u extroverta neoprichádza často k slovu. Šomranie si popod nos je špecialita introvertov.
- Frontálna oblasť - ďalší "humorista", ktorý extrovertov privádza do údivu. Odôvodňovanie, plánovanie, zdĺhavé myslenie, kalkulácie, učenie sa zapína práve tu... Prečo píšeme dlhé maily, prečo sa obšírne vyjadrujeme? Pre toto. A nevieme logické operácie vypnúť. Môžeme všetko jedine regulovať. Tak, že dostaneme deadline a úplne jasné inštrukcie, inak sa dočkáte slohovej práce alebo rozpravy. Tí menej zhovorčiví sa zamyslia a extroverti si pomyslia, že sú ignorovaní. Ale nie. Introverti myslia a sme v tom sakramensky dobrí. Ak chcete nájsť chybu v procese či v zložitom systéme, dajte to introvertovi. On ju nájde.
- Hipokampus - časť, ktorej môžeme dávať vinu za pamätanie a veľmi dobré. Hipokampus zapína dlhodobú pamäť a ak si introverti dokázali vnímanú vec dobre premyslieť, zanalyzovať, ich logika im umožní si ju uložiť do zásuvky a vyťahovať, keď ju bude potrebovať. Introverta môžete rekvalifikovať aj 20x, môžete ho zamestnať inými podmetmi, on tam tú jednu vec stále bude mať. Naštvite niečím introverta a môžete si byť istí, že si to bude pamätať aj za 10 rokov a možno zopakuje i presné znenie vašich slov. A vieme sa výborne učiť, hlavne logicky, len sa nedokážeme bifľovať.
- Poslednou zastávkou je amygdala. Keď sme už všetko premysleli, naplánovali a uložili do šuplíka, teraz zapíname emócie. Čas potrebný na to, aby stimul spustil hádku, plač, smiech a iné emócie závisí od toho, aké komplikované boli kroky 4, 5 a 6.
V článku som doposiaľ nespomenula Wernickeho oblasť (neónová ružová), ale popravde si nie som istá, či som ju zakreslila správne a či ju i správne chápem. Táto oblasť je centrom reči. Tipujem, že by sa mohla spúšťať s amygdalou. Záleží zrejme na vyhodnotení vnemu a výsledkoch jeho spracovania, lebo bez logického vyhodnotenia a uloženia do pamäti pri učení by sme nepochopili význam slov a nevedeli poskladať myšlienky. Ale zasa nie všetky vnemy komentujeme, preto ten základný model je buď z 5 krokov u extroverta alebo 7 krokov u introverta.
Ak chcete viac pochopiť mozog, máte zdravotnícke vzdelanie, nevadí vám čeština a cítite sa na veľa cudzích termínov, niečo o fungovaní systémov ľudského tela sa dozviete aj v týchto skriptách pre budúcich lekárov. Nie je tam nič o introvertoch, ale veľa informácií o častiach nervovej sústavy. Ďakujem autorom, že mi z veľkej časti pomohli rozšíriť obzory i pochopiť, v čom som iná.
Prečo majú introverti Poker face?
Že z nás niekedy nevidíte zapnuté mimické svaly ako prejavy emócií? Možno sme svojou logikou usúdili, že ich zapínať nepotrebujeme, alebo sme ešte nedospeli k záveru. Niečo ako hádka a plač sa u nás zapína dosť ojedinele a na smiech si občas treba počkať, alebo povedať čosi vtipnejšie. U niektorých introvertov to chce inteligntne vtipnú vec a niečo, čo pochopíme ako vtip hneď. Hlavne keď máte česť s INTJ (introvert vnímajúci intuíciou, používajúci ostrú logiku a veľmi silno organizovaný - to som prosím ja), lebo inak zareagujem ako Kosť. Nepochopím a odpoviem ako na logickú otázku. :-) Ale tieto skratky a ich vysvetlenie jednolivých pováh by bola pôda pre ďalší článok - je to ďalšie povahové delenie introvertov a extrovertov. (Ak chcete, nechajte komentár a môžem i taký napísať.)
Ale ak nepohneme brvami a kostrou, to neznamená, že nemáme city, alebo že sme leniví. Naopak, do starostí blízkej osoby sa vieme vžiť tak intenzívne, že tým pohltíme celý svoj mozog i celé telo. Pre lásku zmeníme celý svoj život a mnoho pretrpíme. My, introverti, ale nie sme spravidla chápaní, lebo nepremieňame stimuly na pohybovú energiu, ale viac na logické myšlienkové operácie. A viditeľne prejavované emócie sú oblasťou, kde nám logika rozhodne nepomáha, keďže sa nedajú predvídať a v prípade nezdaru vieme sami seba výčitkami trýzniť celé desaťročia. My však všetko riešime cez logické operácie a inak to nevieme.
Naša acetylcholínová dráha je dlhá a hypotalamus s talamom sú akousi našou brzdou. U extrovertov spúšťajú okamžité reakcie, pohyby, motiváciu, introverti ich majú stavané tak, aby akoby vypínali silu podnetu a bránili spusteniu emócií., aby nám to neublížilo Viete si predstaviť, že by sme museli zapnúť vnútorný hlas, logiku, pamäť a prežívať pri tom silné emočné stavy? To by nás zabilo. Už i tak máme veľa myšlienok vo svojich hlavách, ktoré sa tam držia celé veky. A prepáčte mi takýto obrázok, ale takto to niekedy cítime.
Musíme byť utlmení a preto neznesieme stres ani hluk dlhodobo. Nedokážeme tráviť, nedokážeme dýchať, je toho na nás moc. Náš mozog je veľmi citlivý na dopamín. Hipokampus a jeho maličké centrum trestu u nás funguje žiaľ príliš dobre. Dopamínom riadené centrum odmeny nie. Málo si veríme, neodpustíme si žiadne zlyhanie a pritom sme svojim spôsobom aj my výnimoční. Tu sú príklady.
Zdenka - maximálne zodpovedná osoba so zmyslom pre detail, ktorá zariadi všetko a funguje doslova ako hodinky. Bez nej by recepcia bola jeden chaos. Udrží tajomstvo, vždy dobre poradí, povzbudí človeka, porozprávate sa s ňou o všeličom.
Janka - cieľavedomá a šikovná žienka, dobre sa učí jazyky, v športe i kultúre sa vyzná ako nikto iný, miluje deti a deti milujú ju. Aj ona má zmysel pre detail a nemrhá energiou. Používa hlavu a myslí v predstihu ako Zdenka! Vykonávajú i rovnakú prácu.
Majka - perfektná účtovníčka. Vždy má prehľad, ako sa menili zákony a keď mnoho iných nenájde v dokumente chybu, alebo sa nevie pohnúť, ona to zvláda. A ešte sa i sama stará o dospievajúcu dcéru!
Braňo - trpezlivý chlap, ktorý skladá modely a tie sa vedia i pohybovať! Absolútne si neverí, vzťahy sú preňho španielskou dedinou, ale vie o nich písať. Keby svoje sci-fi príbehy vydal v tlačenej forme, ľudia by sa o ne pobili.
Janko - nie je hlučný, nie je dvakrát akčný obchodník, ale má skvelé nápady a ľudí si získa priateľskosťou a tým, ako veľa o svojom tovare vie. A áno, vie sa oháňať aj kladivom, keď treba, hoci by to naňho nikto nikdy nepovedal.
Martin a Jaro sú IT-čkári. Zdajú sa byť extrovertmi, je s nimi perfektná zábava. Kým nezačnú mať ľudí plné zuby a netúžia sa pred nimi skryť. Martin prenikne do každého systému. Dokáže navrhnúť od základov nový systém bez chyby a aj doňho kedykoľvek čosi nové pridať. Jaro zasa opraví akýkoľvek počítač či smartfón.
Uvažujeme odlišne. Čo extroverta nakopne k činnosti, to introverta ničí. Čo extroverta odradí pre vidinu neúspechu, to introverta nabáda k hlbšiemu skúmaniu. Rozhliadnite sa okolo seba a nájdite v dnešnom svete introvertov. Ak nežijú na samote a nemajú pokojnú robotu, musia pracovať v open space kanceláriach (to bol isto vynález extroverta) a neustále sa na nich tlačí, aby boli akční (od šéfov extrovertov, ktorí vedia všetko, len nie manažovať čas a odhadovať množstvo úloh v danom čase), určite budú mať poruchy trávenia. Buď budú vychudnutí alebo naopak veľmi pri tele. Presne ako títo ľudia a presne ako ja.
Táto doba nie je pre nás dobrá a extroverti s akčným prístupom sú stále v prevahe. Chcelo by to trošku pozorovania, povzbudenia a pochopenia pre mňa i mojich priateľov. Sme i my géniovia, ale v niečom inom. Tvoríme systémy, umenie, spájame každý tím v súrodý celok. Stačí zastaviť akciu, pozornejšie sa zadívať, čosi si prečítať a budete vedieť. Snáď som i ja teraz trošku prispela k pochopeniu, v čom sú introverti iní a že som nič nepoplietla. Iba som sa tento komplexný problém snažila pochopiť svojim rozumom a nejako podať všetkým ľuďom fakty.
A ak ste introvert a čítate tieto riadky, hlavu hore. Sme síce iba v tretinovom (a možno ešte menšom) zastúpení, ale nie sme divní. Sme naopak úplne normálni.
Zverejnenie komentára
Ďakujem za to, že ste si našli čas, prečítali článok a zanechali komentár k tejto téme. Vážim si to. ♥ Ostatných poprosím, aby mi sem nevkladali odkazy na Giveaway ani odkazy do e-shopov. Reklamy tu nechcem. Ďakujem.