Jeho energia prichádza zvonku, pre konverzáciu sa doslova narodil a neustále potrebuje nové impulzy, pretože práve vďaka nim sa cíti byť nažive. Extrovert.
Extrovertný typ osobnosti vraj zastáva až dve tretiny svetovej populácie. Dokonca sa niekedy zdá, že mu patrí celý svet, v ktorom prúdi energia a on ju prijíma každou bunkou. Ale pozor! Jeho spôsob, ako s ňou narába, ako ju získava a ako premýšľa, sa veľmi líši od spôsobov introvertnej osobnosti. Aby medzi nimi nedochádzalo k nezhodám, aj opačný tábor by mal pochopiť, že extrovert v zásade:
Potom by nedochádzalo k nedorozumeniam ani konfliktom, čo som spomínala už v predošlom dieli tejto série. Jednoducho sme iní.
Extrovert miluje interakciu a energiu berie od ľudí
Po rušnom dni v práci zalezie introvert do svojej ulity a vychutná si ticho i pokoj. Svoju dennú energiu určenú na socializovanie už vyčerpal a nechce ľudí ani vidieť. Extrovert to má presne naopak. Pokiaľ ho ľudia cez deň príliš nevytáčali do nepríčetnosti, potrebuje spoločnosť, pretože tá mu energiu dáva. Buď navštívi svojich priateľov, alebo sa ako skupina zmobilizujú a vyrazia von. Na výjazd za priateľmi si vždy nájde tisíc dobrých dôvodov, alebo minimálne niekomu zavolá a bude to dlhý hovor. Extroverti sú najlepší zákazníci mobilných operátorov.
Áno, extrovert je spoločenská osoba. Uvíta každú možnosť konverzácie. Hoci i zdvorilostnej - pár vetami. Jemu blízkosť iných nevadí. Skôr mu prekáža, keď sa nikde nič nedeje, nikde nie sú ľudia, nikde nehrá hudba, nebeží televízor a nemá s kým prehodiť čo i len slovo. Alebo keď je medzi ľuďmi a nič sa nehovorí. Ticho mu pripadá trápne a má potrebu ho prerušovať. Taktiež sa začne rýchlo nudiť a zvykne iných vyrušovať. Ak sa napríklad o niečom hovorí už pridlho na jeho vkus a nemá už k tomu veľmi čo dodať, obratne zmení tému. Aj keby mal pri tom skočiť niekomu do reči.
"Šéf, ktorý často vyrušuje svojho zamestnanca sa nazýva extrovert. Zamestnanec, ktorý príliš často ruší svojho šéfa, sa nazýva bývalý zamestnanec."
- Neznámy autor
Je ochotný hľadať vzrušenie aj uprostred davu a v hluku
Ak sa niekde niečo stane, či už dobré alebo zlé, na mieste je ako prvý. Tým nechcem povedať, že len extrovert je zvedavý či klebetný. Chcem tým povedať, že na miesto, kde je vysoká pravdepodobnosť nahromadenia iných ľudí, si trúfne skôr extrovert. Nevadí mu byť obkolesený davom, v prostredí, kde sa nemá kam hnúť a nepočuje vlastného slova. Aj tam vie konverzovať a vnímať, čo mu kto hovorí. Extroverta vonkajšie prostredie nerozptyľuje a nehľadá únik. On naopak hľadá davy, kde môže stretnúť nových ľudí, nových priateľov, získať nové kontakty. Na večierkoch, oslavách a rôznych akciách ho uvidíte buď na pódiu, v prvom rade, uprostred miestností či v skupinkách s inými ľuďmi.
Všetko sa ho dotýka, ale neskúma detaily
Extrovert sa správa ako malá špongia na riad v lieviku. Sleduje a absorbuje všetko. Od novín zo sveta politiky, športu, svetového diania až po relácie s príbehmi ľudí. Zaujíma sa o občianske kauzy, novinky medicíny, investigatívne reportáže, zaujímavosti i klebety, záhady... Hlavne nech je prijatá informácia dostatočne zaujímavá, emotívna až šokujúca.
Ale väčšinou už neskúma tie najmenšie detaily. Jednak na ne nemá čas, veď svet je taký zaujímavý a menlivý. Rozoberať niečo do najmenšieho zrna je pre extroverta bohapustá strata času i energie. A jednak by tie detaily aj tak neudržal. Mnohé informácie naozaj nie sú životne dôležité, preto extrovertom iba preletia cez špongiu a prepadnú cez dno toho pomyselného lievika. Zaznamená ich na nejakú dobu, dokonca o nich môže s niekým hodiť reč. Keď ale príde niečo zaujímavejšie, raz dva ich týmto spôsobom pustí z hlavy.
Čo sa introvertom zdá ako povrchnosť je ale niekedy opodstatnené. Nie všetko treba analazovať. Koniec koncov, vyhadzovanie vecí z hlavy je tiež jedna z dobrých vlastností extrovertov. Extroverta len málokedy niekto nahnevá tak, že by mu nedokázal odpustiť. A veľmi ľahko dokáže odpustiť i sám sebe. Ak niečo pokazí, nebude to donekonečna šrotovať vo svojej hlave a viniť sa z toho. Je "splachovací" a aj zdravo drzý. To dnešný svet chce i potrebuje.
Aj napriek rozdielnemu mysleniu ale predsa existuje pár vecí, o ktorých dokážu tieto dva typy osobností diskutovať dlho. Jednou z nich sú knihy. Ak natrafíte na osoby, ktoré si rady aspoň občas niečo prečítajú, odrazu sa pomyselné bariéry zrútia. Obidve strany nadšene diskutujú a rozhovor sa natiahne na dlhý čas. Dobre sa dá debatovať aj o filmoch, hudbe či o odborných témach. Pokiaľ sa introvert v danej téme cíti informovaný, dobre si s ním pokecáte.
Aktívne sa zapája do života
Extroverti žijú tu a teraz. Pre tento moment. S tým, čo sa ich aspoň nejako dotýka. Extrovert je, ako už vyplynulo z kontextu, naozaj celkom akčná osobnosť. Potrebuje vidieť, počuť a ešte viac komunikovať zaznamenané informácie smerom k ostatným. Zazrie nejaký problém a hneď sa angažuje v jeho riešení alebo o ňom aspoň živo diskutuje. Skrátka musí zasiahnuť a je ochotný prijať i to riziko, že s ním nebude okolie súhlasiť. Konfliktov pri zdieľaní názorov sa nebojí. Na jednej strane azda porozmýšľa, čo si o tom iní ľudia budú myslieť. Veď dobré meno je dobré meno. Ale potreba komunikácie a činnosti vždy víťazí.
Extrovert je rád videný i počutý
Práve medzi extrovertmi nachádzame najviac pracovníkov spravodajstva i politikov, pretože sa na túto robotu vynikajúco hodia. Sú akční, neoblomní a najmä milujú byť v centre pozornosti. Nevadí im, keď sa o nich rozpráva a píše. Dokonca aj zlá reklama je reklama. Extroverti sú pripravení vzdať sa v krajnom prípade aj svojho súkromia a ticha. Ale protihodnotou musí byť niektorá z výhod ako napríklad moc, prestíž, bohatstvo, status a sláva.
Ja osobne si nedokážem predstaviť, aký dôvod by mohol viesť introverta napríklad k účasti v reality šou. Vystaviť sa riziku, že ho potom budú ľudia na ulici spoznávať a prihovárať sa mu? Musel by sa azda dostať do extrémnej finančnej tiesne. A pevne verím, že mnohí by aj tak šli radšej bývať pod most, než sa ukázať na televíznej obrazovke vo tomto televíznom formáte. Pre extroverta je to ale možnosť, ako získať nové skúsenosti, nových priateľov, zviditeľniť sa, získať obchodné kontakty, peniaze a zároveň prekonať sám seba, vyjsť zo svojej komfortnej zóny, ukázať svoje kvality, svoje vedomosti a viesť vzrušujúci život. Takže aj keď sa introvertom subjektívne zdá reality šou ako niečo primitívne a hrozné, čoho by sa nikdy nezúčastnili, ani by to možno nepozerali, ono to v podstate nie je nič zlé. Záleží, či sa na to pozeráte optikou introverta alebo extroverta. Preto nikdy nesúďte!
Dať myšlienky i pocity von? Žiadny problém.
Introverti potrebujú byť na všetko pripravení a neradi improvizujú. Aj preto nemôžu alebo skôr nechcú čeliť svetu priamo tvárou v tvár. Extroverti sú iní. Necítia sa pod tlakom, keď sa ocitnú pod paľbou slov. Kde introvert ťažko vypotí súvislú vetu, tam extrovert už dávno zaháji protiútok a vyhráva celú slovnú vojnu. Ak je to nutné a nemá argument, neváha pri tom zohrať i menšiu filmovú rolu alebo ženské/mužské zbrane. Niektorí extroverti vedia byť veľmi vynaliezaví.
Tam, kde introvert píše emaily a podaktorí aj dlhé litánie cez messengery, tam extrovert svoje názory, potreby, myšlienky a pocity najľahšie interpretuje ústne. Priama interakcia je preňho omnoho prijateľnejšia než diskusia online. Preto neváha vziať do ruky telefón a zavolať. Alebo sa vybrať za niekým osobne. Je to preňho lepšie než si iba písať.
Extrovert detailným pohľadom (trošku teórie)
Človek je jediný tvor, ktorý okrem konania aj myslí. Vieme ale narobiť veľa hľúpostí. Preto sme boli stvorení okrem iného aj s vegetatívnym nervovým systémom, ktorý necháva orgány konať v náš prospech bez toho, aby sme ich riadili. Napríklad nemôžeme povedať srdcu, aby bilo pomalšie. Alebo žalúdku, aby začal tráviť. Životné funkcie sú úplne mimo našej vôle. Všetko funguje v dvoch režimoch a tie sa prepínajú podľa situácie, v ktorej sme sa ocitli a čo naše zmysly vnímajú. Buď je aktivovaný režim sympatikový alebo parasympatikový.
Každý z režimov ale prenáša podnety inou dráhou a používa k tomu inú "chémiu". U sympatikových nervov je prenášašom noradrenalín a dopamín, u parasympatikových je to acetylcholín. Toto je zásadná informácia.
Dopamínová dráha v mozgu je ale kratšia než acetylcholínová. Písala som o nej podrobne v článku na blogu NewBridget. Takto rýchly prenos podnetov umožňuje extrovertovi myslieť i konať rýchlejšie než introvert. Navyše dopamín v mozgovom centre odmeny spúšťa u extroverta chuť ku každej aktivite, z ktorej ide zdanie profitu, o ktorom ste čítali v piatom bode. Dlhé rozmýšľanie nad možnými dôsledkami a plánovanie nepripadá do úvahy. Jednoducho sa do toho pustí a hotovo.
Práve pre vyššie uvedené je extrovert akčným typom človeka ako stvoreným pre dnešnú dobu. A možno je dobré, že je ich väčšina - údajne až dve tretiny. Iba by si mohli prečítať túto sériu článkov a pochopiť aj tú zvyšnú tretinu populácie, k čomu môžete prispieť aj vy. Napríklad ich zdieľaním.
Zverejnenie komentára
Ďakujem za to, že ste si našli čas, prečítali článok a zanechali komentár k tejto téme. Vážim si to. ♥ Ostatných poprosím, aby mi sem nevkladali odkazy na Giveaway ani odkazy do e-shopov. Reklamy tu nechcem. Ďakujem.