Zmena začína v tebe a v tvojom srdci

Prelom rokov láka k vymýšľaniu predsavzatí. Veľa ľudí sa chce v novom roku pohnúť ďalej a nájsť svoje lepšie JA, aby sa na jeho konci mohli chváliť úspechom. Ten ale nepríde, ak...

... Ak sa nechceme zmeniť z cudzej osoby NA SEBA

V dm drogérii nedávno rozbehli kampaň známu aj z TV. Kedykoľvek počujete pesničku holandskej speváčky Anouk - It's A New Day, tak viete, že je to ono. Reklama s heslom "Zmena začína v tebe" sa ale môže byť na prvý pohľad niekomu plná rozporov bijúcich do očí. Zvlášť vtedy, ak sa nesústredíte sa na celý odkaz textu.

Už minulé kampane ľuďom hovorili, že krása spočíva v jedinečnosti, originalite, nevšednosti a každý z nás je krásny. Ako jeden celistvý súbor s prednosťami aj chybami. A rovnako ako poznáme svoje chyby, poznáme aj obraz svojho NAJLEPŠIEHO DOSIAHNUTEĽNÉHO JA. Mne je napríklad jasné, že nikdy nebudem štíhla ako prútik. Vždy ma bude za či chytiť a tým nemyslím vlasy. Tipujem, že najmenšia veľkosť, akú môžem mať, je 44. Možno by som bola pre pár ľudí zaujímavejšia a lepšia partia, keby som zapracovala a schudla na konfekčnú veľkosť 36 - 38. Ale mám sa meniť na obraz, ktorý ku mne nepatrí a dávať si kvôli tomu predsavzatia? Nezmysel.

Predsavzatie je ako test časopise. Už sa vám stalo, že ste zakrúžkovali odpoveď, ktorá 100 % nevystihovala realitu, iba podľa vás vyzerala ako ideálna? Je to celkom bežné. Podvedome sa chce každý z nás ukázať v tom najlepšom svetle. Aj sám pred sebou. A presne takto isto dopadajú naše predsavzatia. Dávame si vysoké a nereálne ciele, pre ktoré ani nie sme vnútorne presvedčení a nastavení. Ani predurčený, lebo je to vzrušujúca hra naháňať ideály a mať vznešené ciele. Lenže aj tej najviac zábavnej hry sa raz presýtite. Preto neuznávam predsavzatia tak ako nemám rada testy v časopisoch.

Každý má však právo vyzerať a cítiť sa najlepšie, ako to len ide. Byť svojou najlepšou možnou verziou. A to, že chyby jestvujú, neznamená, že sa nimi nedajú docieliť dosiahnuteľné zmeny. Stačí len minimalizovať ich dopad. Aj ja mám svoje chyby. medzi ktoré patrí maškrtnosť, netrpezlivosť v niektorých ohľadoch a lenivosť. Ale tento článok som chcela venovať kampani, tak napíšem konkrétne, ktoré riešenia som už našla priamo v dm-ke.

Minimalizujem škody spôsobené maškrtením

Som sacharidový typ. Ak sa ráno nenajem, moja hlava sa ani nezapne. Na jednej strane je úctyhodné, že dokážem deň začať vyváženými raňajkami a jesť zdravo, na tej druhej ma ale moje zadelenie predurčuje aj k tendencii maškrtiť. Keďže má moja práca tvorivý charakter, zvádza ma to k nezdravému cukru. Mám rada čokoládu, cukríky aj iné sladkosti. Je to chyba a čo? Veď sa tým sladkým "neživím".

Nie som chorý vyžierač, ktorý by si nedokázal povedať DOSŤ. Ale sú dni, kedy fungujem tak trošku ako podľa zákonov divočiny. Zožeriem alebo niečo zožerie mňa. Ten predátor vychádza z mojej minulosti. Je to jedna nespracovaná trauma, o ktorej vám možno raz napíšem, ale ešte neprišiel ten čas a neviem veľmi o nej hovoriť.  Jedno je však isté. Treauma, netrauma, maškrtiť budem vždy. Svoje gény a nastavenie nezmením. Ani nič radikálne meniť nechcem. Tak som si aspoň našla v rade dmBio produktov náhradu za prázdne kalórie, ktorú používam v malých množstvách.


Keď napríklad potrebujem posypať nejaké jedlo cukrom (napr. rezance s orechmi), volím cukor z kokosových kvetov. Získava sa z kvetinového nektáru kokosových paliem a má jemnú karamelovú príchuť. Tento cukor dmBio je v BIO kvalite a teda nejde o žiadny fake cukor z trstiny alebo palmových výhonkov Môžem sa spoľahnúť, že keď s ním niečo osladím, dávam telu okrem kalórií zo sacharózy (a je ich dosť, preto opatrne) aj stopové prvky a vitamíny a mozog upokojím. Má tiež nižší glykemický index, teda sa v organizme toľko neukladá vo forme tukových zásob. Ale samozrejme z neho nebudem vypekať. To by boli jednak veľmi drahé koláče a jednak nepotrebujem priberať. Mám ho na osladenie, nie na presladenie života.

Svoj milovaný čaj našťastie sladiť nepotrebujem. Ten vypijem aj bez cukru či medu. Čo ale neznášam, je horká káva. Kávu pijem málo, no keď si ju už uvarím, osladím ju sirupom z agáve dmBIO. Iba symbolicky - pár kvapiek - aby mi z horkosti kávy nekrivilo hubu. Šťava z agávy zahustená na sirup je 3x sladšia než cukor, chutí ako pálený cukor (ako cukrové lízatká na jarmoku), má nízky glykemický index, ale pozor! Je prevažne tvorená fruktózou. Preto to ani s týmto sladidlom netreba preháňať. No vždy lepšie, než keby som do kávy nasypala klasický biely cukor a bola na ňom úplne závislá.

Zo sirupu z agávy zahusteného kokosovou dreňou, ochuteného vanilkou a štipkou soli je aj ďalší produkt dmBIO - kokosová nátierka s vanilkovou príchuťou. Nie som si istá, či by som ju natrela na chlieb. Nátierka vonia aj chutí kokosom, ale je prisladká i na mňa. No keď ma prepadne nehorázna chuť na niečo sladké, alebo potrebujem podporiť myslenie, za malú lyžičku si dám.

To, že potrebujete sladké, neznamená, že nemôžete maškrtiť zdravšie. Radšej menej a kvalitného než veľa a nekvalitného.

Konečne bojujem so zdravotnými ťažkosťami - aj s Mivolis

Mojim ďalší neduhom je netrpezlivosť. Keď musím niečo donekonečna opakovať, napr. liečebné procedúry, užívanie tabliet, podávanie informácií ľuďom (ktorí si ich nezapíšu na papier alebo do pamäti a nechce sa im premýšľať) a nevidím efekt rýchlo, žerie mi to nervy. A najviac si to vie odniesť moje zdravie, pretože telo je systém pomalý.

Uznávam, že pár mojich problémov už neraz bolo zrelých na návštevu lekára. Vy ale poznáte môj postoj k súčasnej medicíne, čakacím dobám a postupom. Moja snaha o prevenciu a liečbu preto končí v čakárni u zubára a ženskej lekárky. Tam chodím a pravidelne. Ostatné si riešim sama. Alebo aj neriešim, pretože keď pár mojich postupov nenarazí na úspech, dokážem sa zaťať (ďalší môj neduh) a tváriť sa, že problém neexistuje. Ako v jednej detskej básničke o pštrosovi. Strčím hlavu do piesku a poviem, že nie som doma.

Keď som ale bola začiatkom roka ovoniavať novinky Alverde, zvedavosť ma zaviedla do uličky so značkou Mivolis. Čakala som, tak ako väčšina iných ľudí, iba obyčajné doplnky stravy, vápnik, vitamín C a možno nejaké náplasti. Nie ucelený liečebný systém, v ktorom sa myslelo na (takmer) každú časť tela i jeho problémy. Takže som si celý ten regál prešla, každý zaujímavý produkt vzala do ruky a pekne čítala. K riešeniam mojich troch dlhšie ignorovaných problémov som vďaka zvedavému nosu prišla ako slepé kura k zrnu.


Našla som tam produkt na migrény - roll-on na bolesti hlavy. V januári si u mňa podávali kľučky dosť často. V podstate je to iba niečím zahustená Alpa a jediné, čo sa zdalo hodné troch eur, bol na celom produkte ten obal. Za predpokladu, že produkt ponatieram (alebo aj vylejem) priateľovi na telo, skúsim obal nejako otvoriť a naliať si doňho niečo iné. Napríklad voňavku vo forme parfumovaného oleja. Ale čerti ma pokúšali skúsiť ho aj na spánky a čelo. Tak, ako bolo odporúčané. A predstavte si, ono to fungovalo. Ak sa bolesť podchytí v začiatku, tak hlava síce bolí, ale menej urputne. A niekedy aj prestane. Prírodnou cestou. Mala som chuť si streliť facku, že som toto "aróma-terapeutické riešenie" dopredu odsúdila a neskúsila ho už skôr. Verím v účinok vôní, ale že vedia potlačiť migrénu? Zaujímavé.

Môjmu horčíku som na pomoc kúpila Mivolis kurkumín v kapsuľkách na celkovú podporu jeho efektu, čo by spravilo aj korenie kurkuma. Lenže kto by si ju chcel všade sypať, že? Kurkuma nepasuje do každého pokrmu. Kurkumín z dm-ky bsahuje vitamín C aj vitamín D, ktorého ja v zimnom období (pri mojej pracovnej dobe) naozaj nemám dosť. Výsledky ešte zatiaľ nevidím, musím ho užívať dlhšie než týždeň, ale očakávať môžem minimálne zlepšenie imunity, stavu kĺbov a verím, že v kombinácii s horčíkom a piperínom aj lepšie zvládanie stresu.

Tablety na podporu trávenia gluténu Mivolis sú mojim tretím najužitočnejším pomocníkom a obsahujú vápnik. Ďalší dôležitý prvok, ktorého asi nebudem mať dosť, keďže mám pomerne krehké nechty. Tým dôležitým materiálom v tabletkách je však enzým prolyloligopeptidáza pomáhajúca tráviť lepok. Na čo sú mi? Už dlhšie sa mi zdá, že ma po jedlách z múky a potravín obsahujúcich lepok nepríjemne nafukuje a niekedy ma aj preženie, pritom ani nemá z čoho. Ak si dám len trošku chleba, nič sa nedeje, no ak zjem napríklad dva rožky alebo koláč, to už nebývam v pohode - ako po typickom jedle - plná energie a dobrej nálady, ale naopak ospalá. Je to signál, že sa niečo deje a strava úplne nesedí. Mohla by byť za tým intolerancia, alebo aj rozvíjajúce sa ochorenie súvisiace s nedostatkom enzýmov tráviacich lepok. To je v našich zemepisných šírkach a úpravám jedál čoraz častejší jav. Preto teraz skúšam tieto tabletky. Vždy, keď doma s priateľom varíme / pečieme niečo, kde je lepku viac a chystám sa to skonzumovať, dám si tabletku. Zdá sa, že to pomáha. Rozdiel pociťujem minimálne na tom mieste, kam aj králi chodia pešo. Nemusím hneď zapínať hlučný ventilátor. 😉

Keď už nabudúce začnem čosi robiť pre svoje zdravie, vynaložím viac námahy aj na zotrvanie v tejto snahe. Lebo aj keď som netrpezlivá, musím si uvedomiť, že ani Rím nebol vybudovaný za jediný deň. Nie každé riešenie funguje od samého začiatku a nie každé nájdete hneď. Ale choďte do dm drogérie a na nejaké tam možno narazíte.

Prekonať lenivosť a starať sa o seba i svoje nechty

Minulý rok som dosť zanedbávala svoju pleť. Jasné, bolel ma chrbát, mala som iné problémy. No u mňa to bolo tak trošku aj z lenivosti. Nechcelo sa mi patlať masku na tvár a potom ju dávať dolu.
A tak mi treba. Vidím to na svojej pleti. Človek by si mal vždy spraviť na seba čas. Okolie sa dá oklamať mejkapom, ale seba ani svoju pleť nie. Skôr či neskôr sa pod tou stierkou zvanou líčenie objavia suchšie miesta, pigmentové škvrny, drobné linky i hlbšie vrásky. A pár minút na vstrebanie pleťovej masky ešte nikoho nezabilo.


Nehovorím, že na ne treba minúť celý majetok a celý voľný čas. Veď si skočte do dm-ky, zamierte si to rovno medzi masky Balea. Väčšina z nich je za 99 centov a podstatná informácia - nemusia sa zmývať. Stačí ich zotrieť vreckovkou a ostatok jemne vklepkať prstami. Alebo vmasírovať valčekom, ak máte. Ja už mám, takže sa mi načisto minuli výhovorky. Pekne sa ja vrátim k vyskúšaným maskám.

Ale ešte za jeden prehrešok si zaslúžim výprask. Za svoje nechty. Skúšala som gélové laky, len nech ušetrím čas a nemusím nechty lakovať každé dva či tri dni. Pri mojej kvalite nechtov, umývaní riadu ručne, varení a upratovaní totiž žiadny dlhšie nevydrží. Lakov som si však nakúpila ako hlúpa žena hrncov, takých i onakých. A všetky tie krásne odtiene mi hnijú v krabičke. Hanba. Oči nalíčené, pery i riasy tiež a nechty také nijaké.


Nepoviem, keby som nemala žiadny čas. Priateľovi výpary z laku doma nevadia. A keby aj vadili, lak si môžem vziať hocikde. Aj na chatu. Lenže i na to som mala výhovorky. Čo ak sa mi poškodí alebo za pár dní sa opotrebuje na koncoch a nebudem si mať ako odlakovať nechty? To mám ťahať so sebou odlakovač a riskovať, že ho vylejem? Jednu dobu som si kupovala odlakovacie tampóniky Ebelin v okrúhlom tégliku. Tie ale po otvorení bolo treba čo najrýchlejšie domíňať, lebo inak vyschli. Ale najnovšie značka Ebelin prišla s utierkami balenými po jednej. Cenovo sa vyplatia menej, ale nevadí. Tú jednu utieročku si vždy môžem do kozmetickej taštičky dať a nemám sa viac na čo vyhovárať. 😉

Takže to by bol taký prehľad o tom, ako denne bojujem so svojimi negatívnymi vlastnosťami. Čo robím pre svoje zdravie, svoju krásu. A prečo toto odrazu pri mojej povahe funguje? Lebo toto rozhodnutie prišlo zo srdca. Z môjho vlastného presvedčenia priblížiť sa svojmu najlepšiemu možnému obrazu.

Narážate aj vy vo svojom každodennom živote na nejaké svoje limity? Keď sa vám nechce niečo spraviť, hoci viete, že by ste mali? Pochváľte sa, nech si nepripadám ako najväčší lenivec a tvrdohlavec. 😉