DIY: ochranné rúško so sedliackym rozumom a troškou vedy

Už asi chápete, na čo narážam. Nie je ochranné rúško ako ochranné rúško a nie každá snaha prináša očakávaný efekt. V tomto článku sa teda zameriam na spôsoby, akým si môžete ochranu zhotoviť, na materiály a hlavne chcem poukázať na jej možné vylepšenia (i chyby). K niektorým záverom som dospela uvažovaním (aj s pomocou myšlienkových pochodov môjho priateľa) a nemusíte s nimi kompletne súhlasiť. Z časti však pri hodnotení rúšok použijem aj informácie z webu www.smartairfilters.com , ktorý sa veľmi podrobne zameriava na rôzne ochranné prostriedky, ich priepustnosť i efektivitu. Avšak informácie sú v angličtine a nie každý z vás tento jazyk ovláda. A niektoré informácie sú vo viacerých článkoch. Takže vám ich skúsim zhrnúť a priblížiť, ako len budem vedieť. Začneme pekne od piky - teda výberom materiálu.

Z čoho ochranné rúško vyrobiť

Výber materiálov schopných odchytiť koronavírus  - vo väčšom či menšom množstve - je pomerne pestrý. Na internete odporúčajú na doma šité ochranné rúško použiť obyčajné bavlnené tričká, kuchynské utierky, filtre z vysávača, bavlnené obliečky, obliečky s iónmi striebra (anti-mikrobiálna úprava) i papierové vreckovky, šatky i zmesové látky s bavlnou.  Niektoré materiály filtrujú lepšie, iné horšie. Efekt môže stúpnuť zdvojnásobením vrstvy. Lenže niekde je nárast účinnosti zanedbateľný a účinnosť stúpne iba o pár percent. Inde je efekt výborný a porovnateľný s chirurgickým rúškom, no vyrobené rúško bude mať slabú priepustnosť vzduchu - slabú priedušnosť. Tak v čom je háčik?

Všetci vieme, že účinnosť rúška klesá s prístupom vlhkosti vydychovaného vzduchu. Ak teda materiál neprepúšťa dobre vzduch a ochranné rúško ostane dýchaním i potením mokré, jeho účinnosť zadržiavať vírusy sa rapídne znižuje. Preto som si zo zozbieraných informácií zo spomínaného webu dovolila pripraviť takúto tabuľku, kde som vypichla tie najlepšie ako tak dostupné materiály.

Materiál	Vrstvy	Efektivita	Priedušnosť
tričko z bavlny	1	69 %	+ 8 %
tričko z bavlny	2	71 %	+ 3 %
obyčajná obliečka / plachta	2	62 %	- 4 %
obliečka so striebrom	1	61 %	- 15 %
zmesová látka s bavlnou	1	70 %	- 28 %
kuchynská utierka	1	73 %	- 38 %

Do tabuľky som zámerne nepridala ochranné rúško vyrobené z papierovej utierky / vreckovky. Aj pri dvoch vrstvách takéto rúško odchytí iba 33 % nano-častíc (zdroj: DIY Masks: Is Paper Towel Effective at Blocking Viruses?). O čosi viac odchytí šál / šatka. Už za zmienku by skôr stáli nahusto tkané ultra-absorbčné kuchynské utierky, ktoré odfiltrujú 52 % a v dvoch vrstvách 72 %. Ich priedušnosť je ale otázna a pohlcovanie vlhkosti vysoké. Keby ste už raz nemali doma čisté rúško a nebola by iná možnosť, tak riešenie to je. Lenže načo strácať čas výrobou jednorázového rúška, ktoré rýchlo zmáčate?

V tabuľke nie je ani filter z vysávača, ktorý je veľmi málo priedušný. Rovnako sú na tom dve vrstvy obliečky so striebrom, zmesovej látky a kuchynských utierok z bavlny. Je jasné, že efektivita by bola vyššia, ale keď vidíte priedušnosť jednej vrstvy, viete si domyslieť výsledok pri dvoch vrstvách. Takže vôbec neplačte, že nemáte doma obliečky so striebrom. Obyčajná poslúži oveľa lepšie a ešte lepšie je obyčajné tričko. Teraz sa pôjdeme pozrieť na spôsoby šitia.

Ako ochranné rúško ušiť

Kým som na internete pozerala rôzne návody na šitie rúška, do očí mi udrel jeden plagát od Greenpeace, v ktorom bolo demonštrované nosenie ochranných prvkov na tvári.

Respirátor / ochranné rúško a spôsoby jeho uchytenia na tvári, zdroj: Aqicn.org

Ten plagát vám sem nedávam celý, lebo je veľký (celý ho nájdete na uvedenom webe), ale prikladám výrez, ktorý ma zaujal. Na prvom obrázku je respirátor s výdychovým ventilom (ktorý by sme my - bežní občania - vôbec podľa nariadení nemali používať) a jeho uchytenie. Na druhom je  nesprávne nosený respirátor a ochranné rúško s gumičkou poza uši.

Obrázok ilustruje ochranu proti bežnému znečisteniu vzduchu v mestách, nie je to opatrenie proti šíreniu koronavírusu. Ukazuje však, čo je na nosení i výrobe tých najbežnejšie vyrábaných jednorázových i bavlnených rúšok zlé. Čo to je? TESNOSŤ - spôsob, akým ochranný prvok priľne k tvári a chráni nositeľa. Rúška sú väčšinou uchytené za ušami, preto nesedia až tak dobre. Teda väčšina návodov z internetu - ako ušiť ochranné rúško doma - môže byť nedobrá. Rovnako ako rúška šité správami obcí a miest. Pár som ich videla a podľa mňa nesedia úplne všetky dobre. Môj názor.

V tomto názore ma utvrdil aj ďalší článok (Comparison of Mask Standards, Ratings, and Filtration Effectiveness), kde bol spomenutý tzv. Fit test. Aj keď neviete po anglicky, pozrite si obrázky v tomto článku a prídete na to, že najväčším problémom po domácky vyrobených rúšok je to, že poriadne nepriliehajú k tvári. Teda cez rôzne štrbiny pri pokožke sa k vašim slizniciam dostane toľko častíc, že vás poľahky môžu nakaziť.

Ako najvhodnejší materiál sa preto osvedčuje pružná bavlna a ako najlepší spôsob šitia mi pripadá práve spôsob, kedy sa látka v dvoch vrstvách poskladá ako harmonika a nebude sa navliekať na uši, ale sa bude dávať cez hlavu. Prijateľné sú aj iné spôsoby skladania rúška, látku si môžete poprekladať akokoľvek, no určite nerobte jeden rovný pásik s gumičkami na konci. Potrebujete, aby malo rúško dostatočný priestor na vydychovaný vzduch (ako má aj respirátor) a aby tvár po okrajoch obopínalo. Vzduch má čas unikať, menej zvlhčuje rúško a neznižuje až natoľko jeho efektivitu. Človeku je aj lepšie rozumieť, čo vám hovorí, keď nemá rúško nalepené priamo na perách.

Pri šití harmonikového tvaru sú na výber dve možnosti. Buď skončíte v bode 4 a ku krajom rúška našijete dva prúžky gumy. Alebo namiesto bodu 4 pôjdete na bod 4. b) a pokračujete až do bodu 8.


Asi rozumiete, čo som tým chcela povedať. Proste potrebujeme našiť na obidve strany harmoniky taký kanálik, ktorým pôjde guma. Vďaka tomuto kanáliku - alebo tunelu - si môžeme riasenie rúška a aj natiahnutie gumy za hlavu prispôsobiť podľa seba. Zabránime tomu, aby sa nám rúško na spánkoch vlnilo a aby cez tieto štrbiny prenikali kontaminované kvapôčky.

Zopár rúšok zhodnotených z hľadiska efektivity

Teraz vám ukážem dve kupované rúška i zopár svojich pokusov o šitie. Ja teda na stroji šiť neviem. Priznám sa, nemám v tom prax, nemám dostatočne silný stroj na prešitie záhybov na dvoch vrstvách materiálu a ani mi to veľmi nejde. Každý piaty steh je krivý. Bavlnený úplet je pružný a každá skúsenejšia šička vám povie, že to na začiatočníčku nie je práve dvakrát dobrý materiál.

Kedže denne pracujem 8,5 hodiny pri počítači, snáď mi nebudete mať za zlé, že sa nepripájam k dobrovoľníkom. Sú ľudia, ktorí teraz do roboty nechodia, šiť vedia, alebo majú nesedavú prácu, v ktorej si oči neničia ani zďaleka tak ako ja. Ale ani tí nedostávajú vždy dobré návody, ako šiť rúška.
No aby ste nepovedali, že kritizujem iných, čo nebolo cieľom tohto článku, budem kritizovať AJ svoju robotu.

Ako prvé rúško som ušila ochranné rúško z mikiny. Priateľ rýchlo potreboval nejaké rúško do práce (mali im dať a nedali) a tak som vzala prvú vec, čo mi padla pod ruku. Nebol čas vymýšľať.



Ochranné rúško som vám odfotila z rubovej strany, aby ste videli, že to nie je úplne čisto bavlnený materiál a že je naozaj ručne šité. Harmoniku z tohto uhla veľmi nevidieť, ale je tam. Po bokoch rúška som našila tunely, v ktorých je navlečená gumička. Iná doma nebola. Túto gumičku priateľ nehodnotil dobre, pretože ho po dlhšom nosení tlačila za ušami. Zrejme tiež nevydrží veľa praní. Ani materiál rúška nie je najlepší. V dvoch vrstvách by poskytol lepšiu ochranu než dve vrstvy čistej bavlny, ale už v tejto jednej vrstve je rúško málo priedušné (- 28 %).

Priateľ ale na rúšku spravil jedno menšie vylepšenie. V zelených krúžkoch vidíte dva záhyby v oblasti nosa. Spravil ich zošívačkou a rúško mu tak o čosi lepšie sedí hornej časti líc. Nižšie však ukážem ešte lepšiu fintu.

Toto druhé rúško sme si kúpili od kamaráta, ktorý si ho objednal do roboty a nakúpil ich viac.


Nákup ľutujem. Rúško je navrhnuté pomerne nešťastne. Vyrobili ho síce z hrubšej bavlnenej látky a stále ostalo celkom dobre priedušné. Aj gumička je širšia a za uchom otláča nositeľa oveľa menej, keďže ide o textilnú gumičku. Nasadzuje sa ľahko (aj jednou rukou), keďže sa zakladá za uši, ako väčšina bežných rúšok, vrátane toho predošlého. Nechýba harmonikové prekladanie materiálu. No keď pozriete celkovú plochu, tak bude takéto rúško lepšie pre dieťa než pre dospelého človeka. Šetrili materiálom, preto prekryje sotva nos a ústa. Vždy sa tak nájde štrbina, ktorou môžu preniknúť vírusy k sliznici. Je lepšie, keď sa rúško aspoň malou časťou založí pod bradu - kvôli čomu v podstate odporúčajú mužom holiť sa a nenosiť dlhú bradu.

Ďalšie rúško dostal priateľ v práci. Je bavlnené a dá sa prať, ale materiál je iný. Pripomína svojou pevnosťou plachtu alebo obliečku.


Tak takéto rúško sa mi zdá z hľadiska priľnavosti riešené úplne najhoršie. Minimálna pružnosť rovná sa veľa štrbín medzi pokožkou a vrstvou látky. Keďže celú látku obšili po jej obvodoch, aby sa nestrapkala, na spodnej časti rúška lícujú až 4 vrstvy materiálu. Ten, kto ochranné rúško šil, mohol rúško prešiť ďalej od okraja, aby nešil 4 ale iba dve vrstvy, ale neurobil to. V spodnej časti teda chýba šev a medzi dvoma vrstvami látky je priestor. Tak isto nie látka preložená a prešitá v dolnej tretine rúška. Ak by tam bol ešte jeden preklad látky, možno by ochranné rúško sedelo na tvári o čosi lepšie. No niekto chcel asi ušetriť námahu i čas. Toto rúško najhoršie sedí na tvári.

Ďalšie rúško som šila ručne a z utierky. Má približne rovnakú plochu ako to prvé, pokrýva veľkú časť tváre a látka aj v jednej vrstve odchytí 73 % častíc.



Výhodami je dostatočné prekladanie látky na krajoch, ktoré poskytuje dostatočný priestor pre vydychovaný vzduch. Keď rozprávate, dobre je vám rozumieť. Tiež je super možnosť prevlečenia gumky okolo celej hlavy a to, že gumičky sú navlečené v tuneloch ako v tom prvom prípade. Rúško krásne prilieha, netlačí vás za ušami a dá sa vďaka tunelom viac nariasiť - teda pekne prispôsobiť tvaru hlavy. Nevýhodou tohto materiálu je horšia priedušnosť ( -38 %). V utierke sa naozaj rýchlo spotíte.

A je tu ešte jeden problém, s ktorým dobre mienené rady z internetu asi nerátali, keď ľuďom odporúčali kuchynské utierky. Ono totiž nie je utierka ako utierka.


Zatiaľ čo niektoré bavlnené utierky sú pekne husto tkané, iných osnova z nití je riedka a materiál deravý ako rešeto. Sami to vidíte - utierka s oranžovými pásikmi je doslova priesvitná. Asi nebudeme môcť čakať rovnakú efektivitu vo filtrovaní vzduchu. Práve preto experti zo Smartairfilter posudzovali viaceré bavlnené tkaniny. Nenapísala iba "100% bavlna", ale skúmali konkrétne bavlnené tričká, vankúše a utierky. Čo materiál, to iné tkanie, iná hustota, iná úprava, iný účel a iné vlastnosti.

Ďalšie rúško som šila na šijacom stroji, pri čom mi asistovala mama. Mama zvykla šiť už predtým a teda jej to ide omnoho omnoho lepšie než mne.


Gumičky sme opäť našili tak, aby sa rúško navliekalo cez hlavu - nie okolo uší. Mohli byť ale radšej v tuneli. Rúško však vďaka pružnosti materiálu aj tak sedí na tvári výborne, má dobrú plochu, dá sa v ňom dobre dýchať aj rozprávať. Je to jedno z tých vydarenejších.

Ďalšie rúško som šila sama. Aj tak vyzerá. Však si pozrite šev, na ktorý smerujú nožnice. Je krivý ako šľak a príliš ďaleko od okraja, preto sa na koncoch harmonika roztvára. Ale OK, veď to nejde na výstavu. Iba to horšie prilieha.


Problémom tu bola väčšia pružnosť východzieho materiálu, s ktorou som nerátala a neprispôsobila tomu ani dĺžku gumičiek (našťastie idú skrátiť, alebo len spravíme uzlík). Táto bavlnená tkanina podľa výsačky trička neobsahuje elastan, je to 100% bavlna, ale buď bola inak tkaná (podľa stupňa vyťahanosti trička mohla byť viac opotrebovaná, alebo len menej kvalitná), alebo mala nejakú povrchovú úpravu, pretože horšie drží tvar. Rúško by sa ale dalo vylepšiť a celkom jednoducho. Skrátka ho ešte prešijem bližšie pri okrajoch, aby bolo pevnejšie a nerozpínalo sa na bokoch do krídel. Nebude tak odstávať, lepšie priľne a problém bude vyriešený. Len ešte musím prísť na to, ako na svojom stroji prešiť takýto hrubý materiál, inak sa do opráv môžem pustiť ručne. No... krajčírka zo mňa nebude.

Ako sa dá každé rúško ešte viac vylepšiť?

Stačí, keď si pozriete respirátor. Ako vidíte, nielenže sa navlieka cez hlavu, ale má v hornej časti výstuž, ktorú si môžete prispôsobiť podľa nosa.


Takúto službu vám spraví napríklad plochý drôt - resp. plast vystužený drôtmi, ktorým niektorí výrobcovia uzatvárajú vrecká s pečivom. Výstuž jednoducho všijete v hornej časti rúška. Buď mu vytvoríte tunel, alebo ho našijete zvonku. Ako už kto chce. Môže to byť i klasický drôt, len si vyberte taký, ktorý drží tvar. Možno radšej hrubší a snáď tým najlepším bude medený. Ide nám len o to, aby výstuž vydržala námahu - opakované ohýbanie. Rúška predsa budeme prať, žehliť,... drôt tieto zmeny musí zvládnuť.

Tiež sa vám môže páčiť