Máte dlhodobo upchatý nos, sťažené dýchanie a ste unavení? Korona to asi nebude, ale môže to byť zlatý stafylokok. Veľmi odolný mikrób.
Príčinou nádchy, ktorá sa nechce porúčať, môže byť čokoľvek. Tu je zoznam toho, čo pripadá do úvahy, keď nádcha neustupuje:
- Môžete mať zapálené prínosové dutiny - prejaví sa to tlakom, opuchom a bolesťou
- Nádcha nemusí byť iba vírusová - môže byť bakteriálna
- Neinfekčná nádcha môže byť alergického pôvodu
- Existuje aj nádcha vazomotorická - vyvolaná nealergiciou reakciou na nejaké podnety
- Nádchu môžu spôsobiť nosové polypy a anomálie v anatómii nosa
- Infekčná nádcha môže rozšíriť infekciu až na na hrtan a priedušky
- Neliečená a nesprávne liečená nádcha môže prejsť až na pľúca a spôsobiť zápal
Ročne na následky prechodených chorôb alebo ich komplikácie na Slovensku zomrie niekoľko stoviek ľudí. A niektorí zomrú v podstate s otáznikmi, pretože v úmrtnom liste sa objaví iba komplikácia, ale ten pôvodný vinník ostáva neznámy. Nikto sa o to nezaujíma. Zato keď sa objavil koronavírus COVID-19, ľudstvo šalie. Mali by sme sa však minimálne rovnako obávať toho, čo už celé roky poznáme. A čo sa z roka na rok zhoršuje pre našu nevedomosť a ľahostajnosť. Tým niečím sú pomerne bežné ochorenia ako chrípka, nádcha, angína, zápal hrtana, priedušiek... ktoré neliečime, iba potláčame. V ďalšom článku aj napíšem, prečo... A so zahrnutím nádchy do tohto zoznamu vôbec nežartujem.
Banálna nádcha? Možno nie...
Pokiaľ viem, bežná pánska smrteľná choroba na 6 písmen - soplík - ešte priamo nikoho nezabila. Začína sa známymi príznakmi. Takmer rovnako ako chrípka. Nedá sa vám dýchať, alebo vám naopak stále tečie z nosa či dokonca aj z očí. Bolí vás hrdlo, hlava, pokašliavate a kýchate. Od chrípky tento stav rozoznáte tak, že pri chrípke je už únava veľmi výrazná a nič nevládzete doma spraviť. Bolí vás celý človek a návaly potenia v sprievode horúčky strieda zimnica. Takže kým na vás nejde aj tá svalová bolesť, extrémna únava a horúčky, buďte radi. Nemáte chrípku ani koronu, iba ste prechladli... Tak ako na začiatku ja.
Prvé dni ma iba pobolievalo hrdlo, potom prišlo tečenie z nosa a bolo jasné, čo je toho príčinou. Počas chladného marca ma zrejme niekde ofúkol vietor, alebo som nachladla počas noci, keď som si odkopla paplón z postele na zem. Liečba prebehla štandardne. Teplý bylinkový čaj s medom a citrusmi, kvapky Vironal, vitamín C, zinok, kurkumín, teplé oblečenie. Do nosa som striekala prírodný sprej Grepofit s výťažkom z grapefruitu a používala prístroj na naparovanie sa.
Všetko, čo som vám počas prvých dní epidémie odporúčala, všetko sú účinné zbrane proti každej bežnej viróze. Aj proti korone. Ale mne žiaľ ani po dvoch týždňoch mi nebolo lepšie. Nos sa mi začal upchávať. Nepriedušne.
Kedy sú potrebné antibiotiká?
Starý mesiac skončil a začali sa predsviatočné aprílové dni. Práve v týchto časoch zahájilo Slovensko najtvrdšie opatrenia proti koronavírusovej nákaze. Lekár so mnou skonzultoval stav po telefóne. Asi málokto sa odvážil navštíviť lekára aj osobne a priznám sa, že ja som tiež mala z toho strach. Ešte pred touto nádchou som prekonala menší kožný zápal. Takže prvý nápad, prečo liečba trvá tak dlho, bol taký, že moja imunita potrebuje viac podporiť a potrebujem iba viac času. A viac pokoja.
Ak by bola moja nádcha s komplikáciami a potrebovala antibiotiká, hlien by nebol býval priehľadný, ale by mal žltkastú až zelenkavú farbu. Alebo by v ňom boli stopy krvi od zodratého nosa. Prepáčte, že vám opisujem takúto vec až do takých detailov, ale práve podľa farby vždy viete, na čom ste. Farba hlienu je pomerne dôležitý detail, ktorý vám pomôže nájsť správnu príčinu.
Suchý vzduch - nepriateľ číslo 2
Za jednu z príčin upchatého nosa som začala považovať i suchý vzduch. Ideálna vlhkosť vzduchu v miestnosti je nad 40 %. U nás sa ale vlhkosť pohybovala od 27 do 37 % po celú zimu i teraz na jar. Málokedy sa aj napriek pravidelnému vetraniu dostaneme nad 40 %. Do každej izby v byte sme preto spolu s priateľom umiestnili nejaké izbové rastliny - hlavne lopatkovec milujúci vodu a pohlcujúci elektrosmog - a kúpila som taktiež zvlhčovač vzduchu. To je tá zelená žaba, ktorú vidíte na titulke. Mám ju z Alzy.
Ako uvoľniť nos inak než nosnými kvapkami a sprejmi
Vlhký vzduch spravil svoje. Pomohol tiež zvlhčujúci sprej, ktorý okrem výťažku s grapefruitu obsahuje tiež kyselinu hyalurónovú a termálnu vodu. Zvlhčovať sliznice pri nádche treba. Vždy, keď sa dá, vypláchnite si nos slanou vodou alebo minerálnou vodou bez bubliniek (výborná je Vincentka). Mne sa vždy dýchalo a aj dýcha lepšie.
Úplne spriechodniť nos mi pomohlo aj dychové cvičenie, ktoré vyvinuli ruskí lekári a ktoré pomáha pri bežnom upchatí nosa (ak nemáte alergiu, polypy alebo zapálené dutiny):
- Vydýchnite z nosa všetok vzduch a stlačte ho pevne prstami. Od tejto chvíle nesmiete až do samého konca otvoriť ústa ani odopchať nos, lebo by ste celý trik pokazili.
- So zapchatým nosom a zavretými ústami pohybujte jemne hlavou dopredu, dozadu, dopredu a dozadu - opakujte, koľko vám len výdrž dovolí.
- Keď sa už už musíte nadýchnuť, pusťte nos a nadýchnite sa ním zhlboka. Neotvárajte ústa!
- Jemne a opatrne vydýchnite, opäť sa zhlboka nadýchnite nosom a potom už dýchajte pokojne. Nos by mal byť buď úplne voľný alebo aspoň voľnejší. Podľa potreby zopakujte.
Keď je nádcha zarazená dutinách, alebo len máte upchatý nos k uvoľneniu a spusteniu pomáha tiež Sinupret - bylinkový liek - a akupresúra. Na internet som pre seba i pre vás našla takéto videá. Vyskúšajte, je to lepšie a bezpečnejšie než striekanie sprejov do nosa. Videá sú v angličtine, takže si ich aspoň pozrite. A pre tých, čo po anglicky nevedia, skúsim pod každým videom zhrnúť, o čo ide.
Podstatou tohto akupresúrneho cvičenia je vyvíjať tlak v oblasti obočia a nosa. Jemne si jednotlivé body pritláčajte prstami, ako ukazuje pani. Keď sa ocitnete na vonkajšej strane obočia, pomáha prstami robiť malé krúžky. Mne sa osvedčilo i jemne stláčať a povoľovať tlak (už tu prichádza úľava). Potom postupujete veľa nosných dierok po stranách nosa, pod nosom a skončíte na líčkach - pod lícnymi kosťami.
Na druhom videu sympatický modrooký doktor ukazuje dve techniky. Prvá je jednoduchá, iba si budete prechádzať popod oči a jemne pritláčať kožu prstami. Postupujte vždy od vnútornej strany nosa k vonkajšku. Aby som si nezodrala pokožku, používam masážny roller. Je to príjemnejšie. Druhý trik spočíva v priložení spodnej časti dlane rovno medzi obočie a jemne ťahať hlavu smerom nahor. V tejto polohe by ste mali zotrvať aspoň 15 -20 sekúnd a prípadne môžete tieto cviky aj zopakovať.
Ak vám po týchto cvičeniach odrazu steká hlien nadol a cítite ho v hrdle, je to dobrý výsledok. To znamená, že sa nos uvoľňuje.
Ďalší možný vinník - alergia
Tieto štyri techniky mi nos uvoľňovali veľmi dobre, ale efekt nikdy nemal dlhšie trvanie. Preto mi stále vŕtalo v hlave, či moju nádchu nemá na svedomí alergia. Síce mi to veľmi nesedelo k môjmu stavu, ale aj tak som poprosila tetu, aby mi prepustila svoj skorší májový termín na vyšetrenie.
Aby ste aj vy boli v obraze, alergická nádcha vyzerá podobne ako nádcha spustená z dutín alebo počiatočné dni nádchy. Nos nebýva vyslovene upchatý a úplne nepriechodný ako bol ten môj. Skôr vás svrbí, páli a neustále z neho tečie priehľadný bezfarebný hlien. Aj oči vás môžu svrbieť a slziť.
Ale jeden nikdy nevie, ako rôzne sa alergia môže prejavovať a ja som mala byť na čo alergická. Doma sa na nás z každého rohu valí doslova záplava chlpov našej Jack Russel teroristky Candy. Alergia sa veľmi často vyvinie v dôsledku nadmerného vystavenia alergénom, ku ktorým zvieracia srsť plná roztočov patrí. Z ciest sa veľa prášilo kvôli zimným posypom a prach sa k nám nosil do bytu. Vonku všetko začínalo kvitnúť.
V spálni sme navyše mali starý koberec - kvôli Vikinke, aby sa jej na plávajúcej podlahe toľko nešmýkali labky. (Ak sa čudujete, prečo púšťam psa do spálne... spálňa je pre Vikinku záchranným miestom pred útokmi Candy, pretože Viky jednak takmer vôbec nepĺzne. A jednak je spálňa hneď po kuchyni druhá miestnosť, kam má agresívna Candy zakázaný vstup.)
Začali sme teda s priateľom očistu bytu eliminačnou metódou. Okrem toho najväčšieho alergénu (Candy) sme dali preč všetky predmety, na ktorých sa mohol usádzať prach. Zapchali sme ventilačné otvory aj s tým, že ventilátory nám žiaľ nebudú fungovať. Odstránili sme koberec, rastlinám sme umyli poriadne listy... Na čas šli preč i vankúše z peria. Tie sme našťastie napokon mohli vrátiť späť. Na perie týchto krásnych stvorení alergiu nemám.
Ani na psy. Našťastie. S húskami, kačičkami a sliepkami ale tiež psami a mačkami sa stretávam prakticky od narodenia. Vždy som sa o ne starala a bola som schopná domov dovliecť každé zatúlané stvorenie. S perím a zvieracou srsťou bolo moje telo v kontakte väčšinu života. Až na posledné dva roky, odkedy bývam s Candy v jednom byte, to nikdy nebolo v nejakom extrémnom množstve.
Či mám alergiu, napokon neviem naisto. Špecialista na alergie neordinoval a ani neráčil dať pacientom vedieť, že im ruší termíny. Keby som do ordinácie nebola telefonovala v predstihu, tak sa trepem dlhú cestu na vyšetrenie zbytočne. Bohvie, koľko budem čakať na ďalší termín, mám si zavolať koncom tohto mesiaca. Ale aj tak si myslím, že alergiu nemám. K mame na Kysuce sme kúpili husokačky aj sliepky. A nezdalo sa, že by ma z nich šteklil nos. Alergická nebudem ani na prach. Pri úprave kurína som sa ho nadýchala dosť a nebolo mi horšie. Teoreticky mi nerobí zle ani peľ a tráva, lebo vonku sa stále cítim lepšie než vo vnútri. Vonku obvykle dýcham dobre. Môj praktický lekár mi teda odporúčal všetko známe. Vitamíny, čaje, vlhký vzduch, zvýšenú polohu hlavy pri ležaní a pokojový režim.
Opäť skúšame pokojový režim... neúspešne
Aj Veľkú noc som plánovala stráviť v úplnom pokoji. Ležať pri telke, s paplónom cez seba, nič nechystať, upratať iba zbežne, pozerať si s láskou v kľude filmy, skúsiť vyvolať potenie horúcim čajom, nech sa liečim, však nikto nemal prísť... mohlo to celé už konečne skončiť. Veď som sa už začínala cítiť lepšie. Nádcha sa mi konečne spustila z dutín. Nos bol voľnejší. Stačilo splniť plán.
Áno, prísť nikto nemal. Ale došiel a takmer na celé sviatky. Istému človeku z rodiny - večne unudenému mládencovi - sa zrejme nechcelo počas korony nakupovať potraviny do zásoby, ani si zo svojho bytu vytvoriť útulný domov s metlou, vysávačom, handrou. Prišiel si spraviť pohodlíčko k nám a moje pohodlie tak poslal do večných lovíšť. Nedokázala som stále ležať. Bolo treba aj čosi upiecť. Na pobavenie prikladám výsledok jednej snahy o vytvorenie likérových špičiek. Tých ozajstných krémových, nie z špičiek z pomrvených keksov či orechov natlačených do formičky.
Dúfam, že tento blog nenavštevujú malé deti. 😂 Fotka môjho "cukrárskeho umenia" nie je veľmi vhodná pre ich oči. Ale to vám je tak, keď nie ste úplne v poriadku a trasúcou sa rukou idete prvý krát v živote robiť takéto zložité cukrovinky. A ešte ich chcete za každú cenu poliať čokoládou... Mala som upiecť bublaninu a vykašľať sa na takéto zložité recepty. No návštevu si treba uctiť a boli sviatky. Vždy sa snažím niečo dobré upiecť.
Keď mi po sviatkoch začala stúpať teplota, chytila ma zimnica a chodili návaly potu, verte, že mi nebolo všetko jedno. Už som sa prestala smiať na vtipoch o mužoch a nádche. Kto sa smial naposledy, bol môj priateľ, ktorý nádchu nedostal. Pretože som robila maximum, len nech ho nenakazím. Jednu noc, keď mi bolo najhoršie, spal chudák v obývačke, keby na mňa náhodou liezol koronavírus. Dnes sa už len baví na spomienke, ako som z hodiny na hodinu menila svoje názory a triafala, čo za diagnózu asi mám. V horúčke som asi natrepala nezmyslov dosť. 😁
Aj koronu som isto zmienila. Ale čo vám ako prvé napadne, keď viete, že ten, kto u vás doma bol tri dni, nepatrí k opatrným ľuďom? Je fajčiar, takže rúško pod chvíľou dáva dolu, voľný čas aj počas epidémie trávi s kamarátmi niekde vonku, kde popíjajú pivo (a keby len pivo). Chodí so špinavým rúškom, bez rukavíc a večne si škriabe akné na tvári.
To posledné bolo nakoniec to vodítko, ktoré ma naviedlo správnym smerom. Ale ešte predtým som mala sto chutí na seba zavolať tím, ktorý odoberá vzorky na COVID-19 a dať sa testovať. Ibaže okrem občasnej bolesti hlavy, teploty a zimnice som nemala príznaky koronavírusového ochorenia. Stále chýbala svalová bolesť, strata chuti do jedla, extrémna únava i vysoké horúčky. Svaly aj čuch mi stále slúžili výborne. Hneď som zistila, že návštevník aj napriek môjmu vyslovenému zákazu dopratal alkohol (absencia tvrdého alkoholu bola podmienkou akceptácie dlhodobej návštevy) a s priateľom potajomky chľastali. 😠
Dúfam, že tento blog nenavštevujú malé deti. 😂 Fotka môjho "cukrárskeho umenia" nie je veľmi vhodná pre ich oči. Ale to vám je tak, keď nie ste úplne v poriadku a trasúcou sa rukou idete prvý krát v živote robiť takéto zložité cukrovinky. A ešte ich chcete za každú cenu poliať čokoládou... Mala som upiecť bublaninu a vykašľať sa na takéto zložité recepty. No návštevu si treba uctiť a boli sviatky. Vždy sa snažím niečo dobré upiecť.
A toto je stav, ktorý už hraničí s vážnym
Keď mi po sviatkoch začala stúpať teplota, chytila ma zimnica a chodili návaly potu, verte, že mi nebolo všetko jedno. Už som sa prestala smiať na vtipoch o mužoch a nádche. Kto sa smial naposledy, bol môj priateľ, ktorý nádchu nedostal. Pretože som robila maximum, len nech ho nenakazím. Jednu noc, keď mi bolo najhoršie, spal chudák v obývačke, keby na mňa náhodou liezol koronavírus. Dnes sa už len baví na spomienke, ako som z hodiny na hodinu menila svoje názory a triafala, čo za diagnózu asi mám. V horúčke som asi natrepala nezmyslov dosť. 😁
Aj koronu som isto zmienila. Ale čo vám ako prvé napadne, keď viete, že ten, kto u vás doma bol tri dni, nepatrí k opatrným ľuďom? Je fajčiar, takže rúško pod chvíľou dáva dolu, voľný čas aj počas epidémie trávi s kamarátmi niekde vonku, kde popíjajú pivo (a keby len pivo). Chodí so špinavým rúškom, bez rukavíc a večne si škriabe akné na tvári.
To posledné bolo nakoniec to vodítko, ktoré ma naviedlo správnym smerom. Ale ešte predtým som mala sto chutí na seba zavolať tím, ktorý odoberá vzorky na COVID-19 a dať sa testovať. Ibaže okrem občasnej bolesti hlavy, teploty a zimnice som nemala príznaky koronavírusového ochorenia. Stále chýbala svalová bolesť, strata chuti do jedla, extrémna únava i vysoké horúčky. Svaly aj čuch mi stále slúžili výborne. Hneď som zistila, že návštevník aj napriek môjmu vyslovenému zákazu dopratal alkohol (absencia tvrdého alkoholu bola podmienkou akceptácie dlhodobej návštevy) a s priateľom potajomky chľastali. 😠
Ale teraz k tomu vodítku. Existuje istá komplikácia nádchy, ktorej príčinu nejde vždy úplne jednoznačne odhaliť. A to je nádcha spôsobená stafylokokom. Zlatý stafylokok, to vám je koťuha poriadna. Veľakrát prebýva na sliznici úst, močového a pohlavného ústrojenstva, ale rád sa zdržiava aj v zahnisaných vyrážkach a rankách. Stačí si niečo rozškriabať a doslova ho k sebe pozvete. Svoju prítomnosť na nosnej sliznici a ani v tele nemusí dať vôbec najavo aj po celé roky. Nevylučujem, že v mojom tele sa tiež mohol nejaký nachádzať, každý máme v sebe "svoju flóru", ale pri mojej veľmi oslabenej imunite to skôr tipujem na prenos od iného človeka. Tí, ktorí o svojom stave nevedia alebo ho podceňujú (a veselo sa škriabu), sú pre okolie mimoriadne nebezpeční. Stafylokok je totiž prudko infekčný a oni ho so svojou nedbanlivosťou môžu preniesť na každý predmet, ktorého sa dotknú.
Keď sa zlatý stafylokok uhniezdi v nose, môže reagovať rôzne. Sú osoby, ktoré iba začne permanentne svrbieť nos. Iným dokáže spôsobiť až zápal sliznice, ktorá sa odlupuje po šupinkách a tvoria sa na nej bolestivé chrasty. Ak spôsobí nádchu, zvykne ho prezradiť práve farba hlienu - žlto-zelená. Vtedy lekár automaticky navrhne spraviť výter z nosa. V ojedinelých prípadoch ale nesfarbí hlien nijako (tak ako u mňa) a preto sa odrazu z obyčajnej nádchy môže stať niečo vážnejšie, čo však lekári neraz nepodozrievajú. V mojom prípade ho až viac než týždeň po inkriminovaných sviatkoch prezradila až teplota, zimnica a potenie. Extrémne potenie.
Neohrozujte seba ani iných!
Človeku nie je dvakrát veselo, keď mu imunita evidentne nefunguje a k tomu všetkému sa to deje práve v čase epidémie COVID-19. No "radosť", čo vám budem hovoriť... Ten prvý mesiac som bola doma len preto, lebo som chcela ostať v teple a liečiť sa. Druhý mesiac som už doslova trčala v spálni zatvorená ako Rapunzel vo veži. Nechcela som nikoho nakaziť stafylokokom, ale ani seba ohroziť koronavírusom. Veď ľudia so zníženou imunitou sú prví na rane.
Do obchodu som chodila raz za dva týždne. A aj to minútu po otvorení, keď tam nebolo takmer ani nohy. Bežných ľudí by ste stretli tak ako vidíte na fotke vedľa. Mňa bolo možné stretnúť iba s rúškom, rukavicami, kapucňou na hlave a okuliarmi. Ani vlastná mater by ma nespoznala v tomto mundúre.
Aby som sa vyliečila, boli mi odporúčané antibiotiká. Ak by ste mali rovnaký problém a lekár by vám ich ponúkal, berte ich a skráťte dobu liečenia na minimum. Ja som však v minulosti bola veľakrát liečená antibiotikami (už počas práce v lekárni mi ich ordinovali doslova každý mesiac) a poznám svoj organizmus. Mne už bežné antibiotiká žiaľ nezaberajú a musela by som dostať silné lieky. Následky tiež poznám. Moja črevná flóra by bola v dezolátnom stave minimálne tri mesiace. A tak som sa podujala liečiť prírodne. Najskôr som robila týždeň na obmedzené hodiny, aby som si aspoň niečo po sviatkoch porobila. Potom som si vzala dva týždne voľna a iba oddychovala, potila sa a pekne liečila.
Konzumujem veľa cesnaku. Aj medvedieho. Upravila som si stravu, aby bola zdravá a vyvážená, plná vitamínov. Pijem šťavu z aloe vera, jedlá ochucujem kurkumou a čiernym korením, užívam vitamín C so zinkom. Okrem týchto pomocníkov som nasadila Peralgin, ktorý okrem iného obsahuje cordyceps (vírusy, streptokoky a stafylokoky ho nenávidia, pôsobí aj proti alergii) a kvapky z kapucínky (česky lichořeřišnice) - ďalšie prírodné antibiotikum. Pokračujem tiež v striekaní nosného spreja s grapefruitovým výťažkom a cvičením. Už sú to štyri týždne, čo všetko toto praktikujem (a minimálne ešte minimálne mesiac budem, príroda potrebuje čas, aspoň dva mesiace), ale cítim sa výrazne lepšie. A mám dobrý pocit, že k uzdraveniu kráčam prírodnou cestou.
Môj najväčší problém bol podľa všetkého ten, že do našej domácnosti prišlo niečo nové. Nový človek = nová paletka mikróbov. S mojou oslabenou imunitou som mala návšteve povedať jasné NIE. Či už by mi dotyčný priniesol stafylokoka alebo som ho mala už predtým (nechcem mu zasa krivdiť, nie je dokázané, že má zlatého stafylokoka), imunita potrebovala čas, aby s votrelcami bojovala. A oddych. Nie niekomu chodiť za zadkom.
A tú dovolenku som si mala vziať už skôr. Mala som výčitky svedomia, že cez sviatky sa robota nakopila, že ľudí nechávam čakať a neodpovedám im na emaily. A že nepíšem články. Ale človek by mal poznať hranice svojich síl. Nie robiť do posledného dychu a potom sa zosypať. Nie je nádcha ako nádcha a nie je oddych ako oddych. Oddych znamená vypnúť počítač, vypnúť hlavu a ľahnúť. Prvé aj posledné som spravila. Už sa len budem musieť naučiť vypnúť hlavu a pocity viny, keď neodvádzam 100 % prácu. Aj ja som iba človek.
Čo vy? Aké najväčšie ponaučenie vám vaše zdravie uštedrilo. Čo najviac na celej situácii ľutujete?
Konzumujem veľa cesnaku. Aj medvedieho. Upravila som si stravu, aby bola zdravá a vyvážená, plná vitamínov. Pijem šťavu z aloe vera, jedlá ochucujem kurkumou a čiernym korením, užívam vitamín C so zinkom. Okrem týchto pomocníkov som nasadila Peralgin, ktorý okrem iného obsahuje cordyceps (vírusy, streptokoky a stafylokoky ho nenávidia, pôsobí aj proti alergii) a kvapky z kapucínky (česky lichořeřišnice) - ďalšie prírodné antibiotikum. Pokračujem tiež v striekaní nosného spreja s grapefruitovým výťažkom a cvičením. Už sú to štyri týždne, čo všetko toto praktikujem (a minimálne ešte minimálne mesiac budem, príroda potrebuje čas, aspoň dva mesiace), ale cítim sa výrazne lepšie. A mám dobrý pocit, že k uzdraveniu kráčam prírodnou cestou.
Môj najväčší problém bol podľa všetkého ten, že do našej domácnosti prišlo niečo nové. Nový človek = nová paletka mikróbov. S mojou oslabenou imunitou som mala návšteve povedať jasné NIE. Či už by mi dotyčný priniesol stafylokoka alebo som ho mala už predtým (nechcem mu zasa krivdiť, nie je dokázané, že má zlatého stafylokoka), imunita potrebovala čas, aby s votrelcami bojovala. A oddych. Nie niekomu chodiť za zadkom.
A tú dovolenku som si mala vziať už skôr. Mala som výčitky svedomia, že cez sviatky sa robota nakopila, že ľudí nechávam čakať a neodpovedám im na emaily. A že nepíšem články. Ale človek by mal poznať hranice svojich síl. Nie robiť do posledného dychu a potom sa zosypať. Nie je nádcha ako nádcha a nie je oddych ako oddych. Oddych znamená vypnúť počítač, vypnúť hlavu a ľahnúť. Prvé aj posledné som spravila. Už sa len budem musieť naučiť vypnúť hlavu a pocity viny, keď neodvádzam 100 % prácu. Aj ja som iba človek.
Čo vy? Aké najväčšie ponaučenie vám vaše zdravie uštedrilo. Čo najviac na celej situácii ľutujete?
super článok, Niki, palček hore a držkaj sa :)
OdpovedaťOdstrániť