DIY: Bazový sirup a iné bylinkové sirupy

Sirupy sú božským vynálezom. Niektoré si nalievame na lyžičku a dávkujeme, keď na nás lezie nejaká choroba. Tými ďalšími po zriedení vodou zasa zaháňame smäd. V dnešnom článku som vám chcela pôvodne predstaviť iba nápojový sirup. Konkrétne bazový sirup. Ale viem byť aj užitočnejšia a pomôcť vám využiť znalosti i na prípravu liečivých sirupov z byliniek. Oboje sa vám v živote určite zíde.

Tento článok sa môže zdať dlhý a výroba sirupu tým pádom ťažká. Ale ťažké to nie je. Iba sa vám snažím podobne objasniť celý postup, aby ste vedeli, čomu sa máte vyvarovať. Bežné recepty na internete nie vždy uvádzajú každý potrebný detail. Alebo sa v nich aj čosi píše, no chýba vysvetlenie, prečo sa to tak robí a človek náchylný na zjednodušovanie procesov tak ľahko spraví chybu. Tá vo finále vedie k pokazeniu sirupu a celá robota môže vyjsť navnivoč. Tak si poďte čosi o tom prečítať a hor sa na výrobu sirupov.

Bylinkové sirupy proti chorobám

Dnes nájdete v lekárni veľa rôznych sirupov. V niektorých sú rozpustené antibiotiká, v iných liečivá proti kašľu, bolesti či horúčke.  Veľkú obľubu si taktiež získali sirupy zložené výlučne z byliniek. Nám v lekárni sa napríklad výborne predával skorocelový sirup i sirup z materinej dúšky. Ľudia ich kupovali vo veľkom.

Pamätám si však trošku iné časy, kedy boli ceny týchto produktov výrazne nižšie. Malé balenie sa dalo kúpiť už od 20 Kč a veľké stálo len okolo 30 Kč  (1,12 €). Čo sa odvtedy zmenilo? Nemyslím si, že sa výrobcom za tých 13 rokov až tak výrazne zvýšili náklady. Ceny však vystúpili trojnásobne. Je to cena za reklamu? Je to vysoká marža distribútorov a predajcov? Alebo si výrobcovia nechávajú takto priplácať za pohodlnosť zákazníka, ktorý si môže kúpiť sirup aj v zime, keď je skorocel pod snehom?

Dnes sa vyplatí vyhrnúť rukávy. Všetko je drahé, čo si kúpite už hotové. Napríklad moja psia slečna Vikinka nedávno dostala na pľúca sirup, ktorý tvorí pamajorán obyčajný, šalvia lekárska, prvosienka jarná, glycerol, voda a konzervačná látka. Sirup Vikinke pomohol, no tiež nebol najlacnejší. Keby ste ho chceli kúpiť v obchode, nachystajte si 13 EUR. Parádna sumička za deci sirupu, však?

Tak sa pýtam, prečo by ste si s mojou pomocou nemohli vyrobiť sirup aj doma? Možno doma bylinky pestujete, alebo si ich môžete natrhať v prírode. Aj sušené môžu byť. Akurát treba rátať s vyšším množstvom materiálu. Tak vám teraz popíšem jednoduchý postup, ako to robím ja a ako sme sa to v škole učili.

Fáza 1: Príprava výluhu pre bylinkový sirup

Niekto si s tým ťažkú hlavu nerobí. Iba si natrhá čerstvú rastlinku, prevrství ju v pohári s cukrom a počká zo dva mesiace, až sama pustí šťavu. Aj takto by to teoreticky šlo. Ale nie so všetkými bylinkami, pretože niektoré ani zďaleka neobsahujú toľko vody ako trebárs lístky skorocelu. Na tie ostatné bude platiť takýto postup.

Na prípravu sirupu potrebujem iba pár vecí: nasekané bylinky, uzatvárateľnú fľašu alebo pohár, kuchynskú váhu, prevarenú vodu, cukor, drevenú varešku, sitko, lievik, kúsok flanelu alebo gázy a nejaký hrniec, v ktorom sirup uvarím. A fľaštičku na uchovávanie (ideálne z tmavého skla).

K príprave sirupu pre Vikinku som použila sušené prvosienkové kvety. Zvyšné dve bylinky mám z balkóna, kde si pestujem bylinky na varenie. Odtrhla som zopár lístočkov šalvie i pár vňatiek oregana. Všetko som nastrihala nožničkami na menšie kúsky. Pripravené bylinky som vložila do skleneného pohára, celé som to zaliala troškou prevarenej a vychladnutej vody, pohárik som uzatvorila a nechala stáť jeden deň. To stačí.


Keď budete robiť sirup vy, bylinky môžete nakrájať nadrobno ale niektoré je lepšie podrviť v mažiari. Drvia sa najmä tvrdé časti byliniek, napr. také semená alebo korene. Ich tvrdou štruktúrou by voda prešla len veľmi ťažko. V škole sme sa učili, že jemnejšie podrvené bylinky uvoľnia do vody viac svojich účinných látok, ale tiež viac balastov (balastné látky = nepotrebné), takže ono je to v podstate jedno. Ak nepotrebujete šanovať bylinky, že ich máte dosť, nemusíte ich mlieť vyslovene na kašu. Stačí, keď ich voda dokáže dobre premočiť, čo sa isto podarí.

Príprava extraktu za studena je pre mnohé bylinky šetrnejšia, pretože do vody pustia viacero látok, z ktorých niektoré by mohli byť termolabilné (tzn. citlivé na teplo). Varením by ste o obrovskú časť týchto esencií prišli. Preto ja radšej volím túto zdĺhavejšiu metódu. Pri zvlášť odolných bylinkách si môžem pomôcť aj zakvapnutím bylín liehom, kým použijem vodu. Liehu nedávam veľa, tvorí maximálne 20 % obsahu sirupu. Konečný produkt by však v takom prípade z pochopiteľných dôvodov nemali užívať vodiči automobilov a ani malé deti.

Aby ste sa nečudovali, zelené rastlinky vám vodičku môžu sfarbiť aj na zeleno, čo je chlorofyl. Toto zelené farbivo sa ale časom znehodnotí a sirup bude žltkastý, tak sa nezľaknite, keď zmení farbu. Je to normálne. Ešte dôležitá vec - majte kedykoľvek okolo pohára s bylinkami prejdete, pretrepte ním, aby voda prešla cez všetky tie rastlinky.

Keď bylinky stáli dostatočne dlhý čas, môžeme začať pracovať s hotovým bylinkovým výluhom. Ten by som odporúčala najskôr prefiltrovať cez nejakú tkaninu, aby nebol zakalený (zákal tvoria balastné látky kaziace sirupy).  Výborný na fitráciu sirupov je flanel, no postačí aj gáza v aspoň troch až štyroch vrstvách (podľa hustoty tkania) poskladaná v sitku. 

Fáza 2: Čas na váženie tekutiny a cukru

Zapamätajte si, že sirup musí mať minimálne 45 % cukru, pretože v opačnom prípade sa pokazí a to rýchlo. Maximálne prípustné a úplne ideálne množstvo je 64 %. Vo vyššej koncentrácii už cukor začína kryštalizovať. Namiesto cukru sa dá použiť aj glycerol a iné cukry, no ja robím klasické sirupy z cukru.

Ja viem, že je tých 64 % je strašne veľa pre niekoho, ale v tejto koncentrácii pôsobí cukor konzervačne, nedovolí mikróbom sa rozmnožiť a nepotrebujete pridať žiadnu chémiu. Ak dáte cukru menej, radšej si v obchode kúpte aj nejaké konzervačné prísady do džemov a nápojov. Môže byť napríklad kyselina sorbová. Len sa vám bude dosť ťažko vážiť, pretože na 100 sirupu ide len cca 1 gram. Alebo sirupu vyrobte menej, bez konzervantov, skladujte ho v chladničke a spotrebujte do dvoch - nanajvýš troch - týždňov. Aj tak sa dá.

V prípade váženia platí, že presnosť je výsadou kráľov. Na nič sa nespoliehajte a dopredu si odvážte nádobu, v ktorej budete sirup variť (odvážte aj s vareškou), pretože čo sa z vody počas varenia odparí, to treba doplniť vodou. Samozrejme prevarenou. Každý jeden gram.

Fáza 3: Varíme bylinkový sirup

Keď do výluhu pridáte cukor, začnite ho miešať a podľa potreby aj mierne ohrejte. Až bude cukor rozpustený, môžete sirup nechať prejsť varom. Úplne kratučko, stačí minúta či dve. Pretože varom sa sacharóza (cukor) premieňa na monosacharidy a s nimi sirup nebude taký stabilný. A tiež by ste tým prišli o vyššie spomínané látky citlivé na teplo.

Ďalšia vec je pena. Ani cukor, ktorý kupujeme v obchode, nie je 100 % čistý. Vždy sa v ňom nájde nejaký balast, ktorý počas varu vypláva na povrch a vytvorí penu. Presne na túto som vám odporúčala drevenú varešku. Pekne ňou tú penu pozbierajte. Zakalila by vám a znehodnotila sirup.

Hotový horúci sirup môžete v prípade potreby prefiltrovať. Ak ste filtrovali už výluh, potom je sirup pravdepodobne pekne číry a rovno ho taký horúci s pokojným svedomím nalejte čistých a najmä suchých do fliaš tesne pod vrch. Zbytočne netreba nechávať veľa priestoru pre vzduch. Ani čakať, kým sirup vychladne. Najlepšie je taký horúci ho vo fľaške uzatvoriť. Tým sa zasterilizuje sám.

Až začne sirup chladnúť, na hrdle fliaš sa vykondenzuje horúca para. Zmení sa na kvapky vody, čo je bežná vec a zároveň nebezpečné. Sirup pod touto hladinou by tak okamžite získal väčšiu koncentráciu cukru. Hneď ako sirup vychladne, pretrepte fľaštičkou, aby sa voda späť zmiešala so sirupom. A vyriešené. 

Sirup by ste mali spotrebovať do 3 mesiacov. Neradím vyrábať veľké zásoby ani ho nalievať do priveľkých fľaštičiek. Po otvorení je lepšie spotrebovať obsah do týždňa. Teoreticky by sirup vydržal aj viac, no v lete by som ho otvorený radšej dala do chladničky. Ako už bolo spomínané.

Tiež sa vám môže páčiť