Zbohom Blog.cz aj NewBridget

S nostalgiou spomínam, ako som pred 12 rokmi na serveri Blog.cz nevedela vybrať vhodné meno svojho prvého blogu. Dnes je všetko minulosťou.

Mať pred 12 rokmi blog, to nebolo len tak. Už v tej dobe existovali viaceré blogovacie systémy, ale väčšina z nich hovorila na autorov aj čitateľov po anglicky. Alebo boli systémy spravodajské, ktoré sa na účel vytvorenia blogu o životnom štýle nejavili ako vhodné. A tak mi už od samého začiatku mojich blogerských pokusov ostával iba server Blog.cz, ktorý pre zmenu hovoril výhradne po česky a bol veľmi staromódny.

Ťažký život blogera v systéme Blog.cz

Azda najväčšiu výhradu som mala proti nahrávaniu fotiek. Fotografie sa na blog nahrávali cez blogerský systém, ale v podstate to šlo do galérie, ktorá mala svoju samostatnú serverovú adresu známu ako Galérie.cz.

Nahrávanie viacerých obrázkov naraz niekoľko posledných rokov nefungovalo absolútne. Obrázky ste nahrávali po jednom, manuálne k nim zadávali názvy, popisy, niekedy nešli ani uložiť a aj pomenované obrázky sa na server ukladali s názvami v štýle "0ad´hb2e8895_105459409_o1", čo hralo proti snahe o zviditeľnenie blogu na Google.

Ketegorizovanie článkov bolo možné iba tak, že ste mali založené rubriky a články do nich radili. Čiže jeden článok = jedna rubrika = jedno fyzické zaradenie článku. Nič také ako viacnásobné menovky, s ktorých pomocou by ste hľadali články podľa určitej témy, neexistovalo.

Chceli ste mať na blogu pekné jednoliate pozadie v nejakých farbách, aby vyzeral moderne? Smola. Toto sa dlhé roky spraviť nedalo. Jedine, že by ste sa vzdali menu, vzhľad ktorého sa nedal personalizovať. Jeho tlačidlá vyzerali staromódne. Ako tlačidlá HTML stránkach. Presne takto.


Vidíte sami. Bol to iba text v orámovanom obdĺžniku a dala sa mu zmeniť akurát farba a tuším aj hrúbka rámika. Iné nič. Nočná mora. Ako v starom OS Windows 96. Pamätníci budú vedieť a už sa isto usmievajú.

Záblesky nádeje

Po niekoľkých rokoch prišla novinka. Server Blog.cz pridal nové voliteľné časti blogu, ktoré sa dali personalizovať aj cez HTML editor. Jeden taký box bol v bočnom menu, druhý pod hlavičkou a tretí sa dal vložiť nad pätu stránky.

Už ste nepotrebovali za každú cenu menu s rubrikami. Mohli ste si navrhnúť jeden obrázok, nasekať ho v nejakom grafickom programe a tieto diely nahrávať individuálne ako pozadia jednotlivých častí blogu. Zhruba takto nejako jednu dobu vyzeral môj novší blog. Tie medzery pravdaže nebolo vidieť. Iba vám ukazujem časti, nech si to viete predstaviť.

Bolo ale treba dávať veľký pozor na zarovnanie, okraje a nastavenie opakovania niektorých obrázkov. Inak vám snahu o dokonalosť sabotovalo rozdielne nastavenie prehliadačov a monitorov čitateľov. Niektorí užívatelia potom na veľkých obrazovkách videli obrázok pozadia nejednoliaty, ako keby ho roztrhal besný pes v zuboch.

Ale tí počítačovo si konečne mohli vytvoriť lepší dizajn a s troškou šikovnosti blogy spropagovať medzi známymi. Ich blogy sa tak objavovali na titulnej stránke servera a získavali návštevnosť.

Vtedy som usúdila, že môj úplne prvý blog naozaj nemá dobré a ľahko zapamätateľné meno. Spájalo sa s mojim prihlasovacím menom na známom serveri Pokec, podľa ktorého ma síce našli priatelia, ale pre nových čitateľov toto meno neznamenalo nič.

A presne vtedy som došla k nápadu, že budem New Bridget. Slovenská verzia Bridget Jones - Slovenka pred tridsiatkou a smoliarka v láske neistá svojim vzhľadom. Žena, ktorá ako väčšina iných rieši šaty, mejkap, diéty, mužov. A tiež často zahladzuje svoje prúsery. Blogy sa však premenovávať nedali. Založila som preto nový blog NewBridget.blog.cz a ten starý vymazala.

Práca namáhavá ale málo platná

Pokiaľ človek chce, všetko sa dá. Aj v nemodernom systéme je možné vytvoriť aspoň na pohľad moderný blog, ktorý bude obľúbeným a vyhľadávaným miestom. Keď sa ale na Slovensku rozmohli sociálne siete, snaživci mali po vtákoch. Pridať na blog Facebook, Instagram alebo akýkoľvek komponent navrhnutý v JavaScripte či inom programovacom jazyku? Vec nemožná. Blog.cz od začiatku svojej existencie až do posledného dňa podporoval iba HTML jazyk.

S troškou snahy ste si mohli maximálne vyrobiť + vložiť ikonky a s nimi na sociálne siete odkazovať. Alebo vložiť na blog niektorý z príspevkov cez HTML tagy. Rovnakým štýlom sa dalo vyrobiť menu. Ikonky aj tlačidlá bolo treba nahrať ako obrázky a každý obrázok potom prelinkovať s rubrikou / sociálnou sieťou / stránkou...



Inak neboli žiadne gadgety, widgety a ani iné personalizovateľné boxy. Okrem tých pár vyhradených. V HTML. Ale lepšie než nič...

V čom bol Blog.cz lepší než iné systémy?

Aby som nebola až taká zlá, aspoň dve výhody by sa našli. Prvá prišla s rozhodnutím eliminovať neaktívne blogy. Kto sa na svoj blog v správcovskom systéme neprihlásil nejakú dobu, toho admin emailom upozornil na nečinnosť a keď sa na blogu nič nedialo, vymazal ho. Chválabohu, Bolo veľa autorov, ktorí si s entuziazmom založili blogy a mysleli, že im aj bez stálej čitateľskej základne začnú od samého začiatku prinášať zisky. Keď sa to však nedialo, blogovanie ich prestalo baviť a prestali písať. Zbytočne zaberali priestor na serveri a doménovú adresu. Bol to podľa mňa dobrý nápad ich vymazať. Mohol by to robiť aj Blogger.

Lepší než blog je vlastný web

Začiatky blogovania boli pre mnohých autorov veľmi frustrujúce. S blogom na serveri Blog.cz nikto nemohol napredovať podľa svojich predstáv. Niektorí to vzdali, iné založili nové blogy na Blogspote (v systéme Blogger). Ja som sa tiež rozhodla pre zmenu.

Z blogu NewBridget som urobila lifestylový blog a všetky recenzie som začala orientovať na nový blog Awards4beauty.blogspot.com, kde sa dali pekne triediť menovkami a ktorého blogerský systém podporoval nové programovacie jazyky. A po novom bol konečne aj v slovenčine.

Po zmene Awards4beauty na Laborantka.sk blog NewBridget stíchol. Chcela som ho však napriek tomu udržať pri živote, aby mi ho správcovia servera nevymazali. Aspoň do doby, kým nájdem spôsob, ako spraviť export jeho obsahu, nech si to všetko môžem niekde uložiť. Škoda len tak vymazať svoju 8-ročnú robotu, nie?

Blog.cz všetko trochu "uľahčil"

Najväčší šok mal ešte len prísť. Koncom minulého mesiaca, konkrétne 23.7. sa v mojej emailovej schránke objavila správa s predmetom "Blog.cz/Galerie.cz končí". V texte stálo, že stránky už môžu blogeri využívať iba do 16.8. 2020. Okrem poďakovanie za priazeň tam nebolo žiadne vysvetlenie, prečo je to tak. Ani ospravedlnenie, že prídete o svoje dielo. Iba návod, ako si v prípade záujmu môžete blog stiahnuť + importovať do novej služby.

Všetci, ktorí nečítajú emaily, nechodia na svoj blog a ani ho nepreniesli, všetci majú smolu. Upozornenie na tieto zmeny sa zobrazovalo aj samotných blogoch autorov. Mali dosť času zistiť, že ich blogy za chvíľu zmiznú.


Dňa 16.8. server Blog.cz vypol svoj systém a ukončil svoju činnosť. Na jednej strane rozumiem, že udržať niečo tak staré v novom tisícročí si určite žiadalo nemalé prostriedky. A ďakujem, že som mohla mať svoj blog bezplatne umiestnený na internete v začiatkoch môjho písania.

Na tej druhej sa ale na Blog.cz hnevám. Nie za seba, ale pre iných. Môj blog by som bola aj tak vymazala. Avšak na serveri fungovali blogy ľudí, ktorí celé roky budovali svoje čitateľské základne, budovali si dôveru u vyhľadávacích robotov, chceli pokračovať a zo dňa na deň prišli o všetko. Google ich nenájde, už neexistujú.


Niekto bude namietať, že si predsa mohli svoje blogy exportovať do počítača a presunúť na iné blogerské servery. Každý dostal upozornenie i návody. Áno, je chvályhodné, že server nachystal takýto nástroj a ľudia mali možnosť uložiť svoju dlhoročnú prácu. Ale exportovať blog a importovať ho do novej služby - to nie je to isté ako pokračovať!

Spolu s publikovanými článkami prišli blogeri o celú blogerskú históriu, o všetky komentáre. Kým vyhľadávacie roboty zaindexujú články na nových adresách, kam sa tie články presunú, kým si autori znova vybudujú svoje meno a svoju identitu i dôveru vo vyhľadávačoch, môže to trvať aj celé roky. Minimálne pol roka isto. Dlhšie existujúce aktívne weby a blogy budú vždy vo výhode.

Problémom sú aj sociálne siete. Profily týchto blogerov na sociálnych sietiach  stále odkazujú na staré umiestnenia článkov, kde sa tie články od 17.8. nenachádzajú. Články a ani ich adresy viac neexistujú. Aj čitatelia sú zvyknutí chodiť na starú adresu.  Vyhľadávacie servery si navyše pamätajú texty starých článkov. Ich len tak neoblafnete. Pre všetkých blogerov je to v podstate ZAČIATOK OD NULY. A to ani nehovorím, že si mnohí blogeri nemali to šťastie a nemohli založiť blogy s rovnakými alebo aspoň podobnými názvami.

Schválne. Keby som si chcela založiť blog s rovnakým názvom na Blospote, táto možnosť nepripadá do úvahy. Blog s rovnakým menom a adresou si už vytvorila nejaká Alžbeta v roku 2009. Pridala naň "až 1 článok" a odvtedy nič. Veľa neaktívnych blogerov iba blokuje iným autorom miesto na serveri i názov. Je to nefér, ale nič sa s tým nedá robiť.

Tak ako je nefér, že toľko ľudí zo dňa na deň prišlo o svoj blog. Ale ani to už nezmeníme.

Takže čo som spravila ja? 

Využila som ponúknutú možnosť a prácu som si uložila, aby som ju vzápätí mohla nahrať na nové miesto. V podstate sa udialo zlúčenie blogov. Všetky články zo starého blogu New Bridget boli prenesené na www.laborantka.sk. Len si ich budem musieť spätne po jednom prejsť, zaradiť s menovkami a trošku sa pohrať s obrázkami aj odkazmi. Tak majte prosím trpezlivosť a pochopenie, ak sa teraz nejavia ako dokonalé.

Lajdácka Alžbeta mi v podstate spravila dobrú službu. Ja už nechcem byť New Bridget, Bridget Jones a ani nič podobné tejto osobe. Môžem byť pri tele, môžem vyvádzať vylomeniny, mať mindráky. Veď dobre, ani v podstate nenosím na prste snubný prsteň. A nemám dieťa (chválabohu). Ale ja nie som ona a viem sa strápniť svojim originálnym spôsobom. 😉 Zatiaľ našťastie mimo televíznych kamier.

Bola som, som a aj vždy budem LABORANTKA. Toto je moja totožnosť. A idem si privolávať šťastie v láske (so svadobným happy endom), život bez mindrákov, bez prúserov, v kráse, zdraví. Nie porovnávať svoj život so životom nejakej fiktívnej postavy, s ktorou som sa kedysi dávno stotožnila. Aj keď ona sa už vydala a je v hlave autora scenára konečne šťastná... a ja môžem byť tiež. Po svojom.

Amen.