Už ste unavení z (dez)informácií, pre ktoré sa naša cesta k slobode od COVID-19 nekončí? Tak sa na nej nemusíme dusiť! Vyberte správny materiál pre rúško.
Ako ste už pochopili z predošlého článku a mojej mini-náuky o pohybe častíc, perforácia a viditeľné póry materiálu nemusia byť vždy chybou v ochrane. Chybou je naopak slabá priedušnosť, prílišná vodoodolnosť, neprispôsobivosť a labilita materiálu.
Najväčšou slabinou ochranných rúšok a masiek je nepochybne neprispôsobivosť a strih. V rúšku až príliš tesnom v oblasti úst a líc nebude dobre rozumieť vašej reči. Navyše si každým pohybom pier a ďalších mimických svalov doslova deriete kožu. Štrbiny medzi pokožkou a rúškom sú tiež nepochybne zlé. Každé rúško i maska by mali poskytovať možnosť prispôsobenia horného okraja podľa ohybov nosa, líc a aj po bokoch musia perfektne priliehať. Svoje som o tom napísala už v aprílovom článku o DIY rúškach. A tiež v tom minulom. Dnes si povieme niečo viac o zachytávaní vírusov rúškami.
Cesta k slobode cez vhodné materiály rúška
Aby ste mali prehľad o tom, ktorý materiál je ako účinný v zachytávaní častíc a priedušnosti, budem ich filtračnú schopnosť uvádzať v percentách. Čím vyššie percento, tým viac častíc veľkosti 1 mikrónu zachytí. Priedušnosť ohodnotím číslom od 1 do 10. Desiatka znamená, že je priechod vzduchu úplne voľný, v jednotke naopak dýchať nemôžeme.
POZOR! Mnohé články na internete pripisujú týmto materiálom nižšiu účinnosť. Merania niektorých vedcov ale vychádzajú z účinnosti filtrácie 0,3 mikrónovej veľkosti častíc. Pri tejto miniatúrnej veľkosti by aj respirátor KN95 mal po správnosti mať iba 95 % účinnosť. My sa ale budeme baviť o tom, ako tieto materiály chránia pred kvapôčkovou infekciou a kvapôčky sú väčšie. Viac než 1 mikrón.
Pre porovnanie a zaujímavosť uvádzam účinnosť a priedušnosť profi-ochrany:
Merania priedušnosti a efektivity opäť spravili chlapíci zo Smart Air a kompletnú tabuľku v angličtine si môžete pozrieť aj na webe Smartairfilters.com. Ja som vám fakty spísala trošku iným štýlom a pridala aj nejaké vysvetlenia. Originál totiž nebol napísaný príliš prehľadne a jednotlivé informácie ste museli hľadať na viacerých podstránach.
Vlna, ramia, bavlna, vlna a iné prírodné materiály
Príroda sa nás nepochybne snaží chrániť, ale neplatí to v prípade každého materiálu. Niektoré nám poskytujú dobrú úroveň ochrany, iné veľmi slabú.
Rozprávanie začnem vlnou. Vlna je geniálna, no je to pomerne hrubý materiál, ktorý sa vám nikdy nepodarí silou spliesť tak, aby bola svetrovina dostatočne hustá a aby neostali oká. Z toho dôvodu ani nestrácajte čas pletením šálov, respektíve nepoužívajte ich vyslovene na ochranu pred ochorením COVID-19. Takáto ochrana je lepšia než žiadna, ale aj tak nestačí.
Šály z ramie (materiál z trávy) a bavlnený materiál bandana šatiek majú podobné výsletky ako vlna. Tieto materiály sú v USA veľmi obľúbené. Ramia je druh trávy podobný žihľave s vláknami ako ľan. Američania z tohto materiálu nosia šály. Bandanu poznáte najmä z westernov, kde si ňou kovboji pri divokom cvale na koni chránili dýchacie cesty pred prachom z prérie. A zločinci - banditi - sa ňou maskovali, z čoho bol vlastne odvodený i jej názov.
Bandana šatka, zdroj: Wish.com |
Bavlna je ďalší sľubný materiál. Na tomto blogu som vám ju vrelo odporúčala a svoj názor nemením aj napriek tomu, že schopnosť filtrovať nemá až takú hviezdnu. Napr. v porovnaní s chirurgickým rúškom. Vždy rátajte s tým, že budete musieť prešiť dve vrstvy bavlnenej tkaniny. A ochrana dosť závisí aj od hrúbky materiálu. Obliečka z bavlny alebo kvalitné tričko (nie vyťahané) určite nedokáže odchytiť 100 % častíc veľkosti jedného mikrónu. Zvláda však dosť. Akurát u obliečok už musíte rátať s horšou priedušnosťou a väčším potením.
Aj ľan a konope sa dá prať i žehliť na pomerne vysokej teplote. Dobrý tkací stroj ich dokáže utkať kvalitne a husto, aby medzi osnovami neostali priveľké diery. Pre konopné látky žiaľ údaje o efektivite filtrovania nemám, ale rozum mi hovorí, že konopné látky bývajú tkané redšie. Spoľahla by som sa preto radšej na starý dobrý ľan. Ale radšej voľte tenšiu tkaninu, v ktorej sa dá dýchať.
Tkaná syntetika
V porovnávaní schopnosti zachytávať častice dobre obstál aj polyester (ak si pravda nevezmete tie tenučké šály zošité na konci, ktorými sa ohrieva krk). Na šitie rúška sú celkom vhodné aj športové tričká z polyesteru v zmesi so spandexom. Tieto látky ide utkať nahusto, vedia prepúšťať vlhkosť, niektoré sú na dotyk príjemné a je možné ich tkať nahrubo, pričom priedušnosť ostáva vynikajúca.
Účinnosti sa porovnaním tkanín celkom dobre javia najmä odevy zo zmesi bavlny a všimnite si denim! Rifľovina vyzerá ako jeden z najsľubnejších materiálov. Priedušnosť ale bude záležať od materiálu nití, hrúbky tkaniny. S elasticitou účinnosť zrejme poklesne, ale zasa stúpne priedušnosť.
Pozor, zdvojenie vrstvy čisto syntetických alebo zmesových materiálov veľmi nepomáha zvýšiť efektivitu tak rapídne ako u čistej bavlny, pretože vlákna sú až priveľmi pravidelné. Inak by to tiež nebol zlý materiál na výrobu rúška.
Ja mám ale voči syntetike viaceré výhrady. Za prvé, väčšinou je tvrdá a trením generuje veľa tepla. Pri pohybe svalov tváre tak dochádza k väčšiemu odieraniu vrchnej časti pokožky, čo potom vedie k rozvoju ekzémov, podráždeniu pokožky, začervenaniu i tvorbe akné. Veľa syntetických materiálov má navyše schopnosť elektrizovať, čím priťahuje prakticky viac častíc k sebe. Už sme si povedali, že je lepšie, keď ten materiál jemne zvlhne a čosi na seba naviaže (však operieme), než keď pôsobí ako magnet a pritiahne všetko. Syntetika sa navyše nedá často prať ani žehliť na vyššej teplote. Ako ktorá. Vyberajte preto zodpovedne.
Aj pri tkaných materiáloch zo syntetického vlákna samozrejme existujú výnimky, ktoré nejakú tú vlhkosť pohltia a javia sa ako mäkké. Do rifľoviny by som napríklad šla. Väčšinou je ale syntetika tvrdá. Pri hrubších alebo zmesových materiáloch môže byť problémom priedušnosť. Niektoré kupované rúška navyše materiály kombinujú, čo nie je vždy výhoda. K tomu ešte prídem na konci článku.
Lisované, zatavené a iné netkané materiály
Lisovanie a použitie rozmanitých typov vlákna - prírodného aj syntetického - prinieslo do ochrany zdravia ľudí nové výhody. I nevýhody. Zisťovala som, ako dobre tieto textílie filtrujú vzduch.
Papier sa zdá byť veľmi dobrým filtrom. Najlepšie v experimentoch dopadli hutné kuchynské papierové utierky, ktoré sú prírodné, priedušné, dostatočne hrubé a ich vlákna tvoria hustú spleť.
Nevýhody: rúška neznesú vysokú vzdušnú ani vydychovanú vlhkosť, majú krátku výdrž, sú jednorazové, ľahko sa roztrhnú a niektoré utierky môžu obsahovať i látky, ktoré by sa do dýchacích ciest dostať nemali. Napr. chemikálie na úpravu farby, konzervačné chemikálie, alebo drobné častice voľnej celulózy.
Keby ste ale doma nemali žiadne čerstvo vyprané rúško a potrebovali by ste ísť napríklad vyvenčiť psíka, môžete si vyrobiť rúško z papiera. Tie menej kvalitné utierky ale dajte radšej dvojmo. Aj na úkor zhoršenej priedušnosti.
Kávový filter je väčšinou tvorený tvrdšími papierovými vláknami, ponúka ešte vyšší stupeň ochrany a je tiež celkom pevný. Spoločnosť Smart Air testovala filtre Chemex a Hero a veru nedopadli zle.
Ja by som ale z filtrov ochranu v žiadnom prípade nevyrábala. Opäť ale ide o jednorazové rúško, ktoré je - ako vidíte - navyše veľmi málo priedušné. Ťažko predpokladať, že by filtre bežne dostupné na Slovensku mali vyššiu účinnosť a lepšiu priedušnosť. Na internete som videla obrázky ľudí s kávovými filtrami, no tipujem, že sa necítili veľmi spokojne a pohodlne.
Hepa filter sa vyrába zo zmesí rôznych vlákien. Najmä zo zmesi polyesteru a drte sklolaminátu. Je to pomerne tvrdá tkanina, ale vysoko efektívne chráni dýchacie cesty. Keďže sa používa aj vo vysávačoch a rôznych vzduchových filtroch, musí byť i priedušná. Aj je, skúšala som tkaninu z jedného starého poškodeného filtra vysávača.
Hepa filter sa dá kúpiť v obchode s elektronikou. Textília je poskladaná do tvaru harmoniky a zalisovaná do rámu, z ktorého sa ale nie príliš ľahko dostane von. Musíte ju odtiaľ dolovať a môžete ju pritom aj poškodiť. Radšej si vyhľadajte nejaký návod, ako máte rámik rozstrihnúť... Navyše má textília horšiu prispôsobiteňosť kontúram tváre. Treba rátať s nejakým pružnejším pásikom látky, ktorá sa našije k okraju. Jej podobný je i vzduchový filter z auta (na fotke vľavo). Jeho textília ale zblízka vyzerala inak. Viac presvitá a asi nebude mať rovnaké vlastnosti. aj keď dýchať sa cez ňu dalo skvelo.
Keď si kúpite naozajstný hepa filter, aký na mojej fotke vidíte vpravo v tom tyrkysovom rámiku (starý poškodený filter z vysávača) a nie nejaký obyčajnejší vzduchový filter, v účinnosti by sa mal rovnať podľa meraní chirurgickej maske i respirátoru KN95. A pozrite v tabuľke na priedušnosť. Parádna.
Trošku som bola v rozpakoch, či vám mám sem zaradiť aj netradičný materiál - košíček vystuženej podprsenky. Je to špongia, ktorá je obalená mušelínom. Netkaný materiál obalený tkanou textíliou.
Polypropylénová textília, z akej sa vyrábajú opakovane používateľné nákupné tašky, tak tento nápad ma zaujal veľmi. Ako je na tom s efektivitou?
Výborne. Taška je ako taká skvelo priedušná. Žiaľ, vedci merali jej účinnosť v troch vrstvách iba pri 0,3 mikrónovej veľkosti častíc. Chýba údaj o účinnosti pri väčšich časticiach. Avšak všetky materiály, ktoré dokázali odchytiť aspoň 50 % menších častíc, efektom sa blížili k chirurgickej maske a respirátoru. Takže v dvoch vrstvách môže mať účinnosť 86 % a v troch aj 99 %. Môj odhad.
Takýchto tašiek má doma každý dosť, materiál je to ľahko strihateľný nožničkami, jemný, dobre zošívateľný a môžeme si z neho navyrábať veľa rúšok. Alebo vkladateľných filtrov do rúška z bavlny, ak si nejaké necháme po jednej strane nezošité ako také vrecko.
V článku spomínané utierky Scott's Blue Shop towels sa dosť podobajú na textíliu, z ktorej sa u nás vyrábajú handry používané v hygienických zariadeniach a priemysle. Tie originálne utierky tvorí recyklovaný papier 40% s drevitými vláknami a latexovou živicou, aby sa netrhali.
My na Slovensku máme handričky s rôznym zložením. Niektoré sú údajne z recyklovaných PET fliaš, iné z viskózy, polyesteru i polypropylénu. V Jysku som našla i prírodnú zmes 82 % viskózy a 18 % bioplastu z kukurice. Ich handričky INGVI voňajú najprirodzenejšie a neobsahujú žiadne farbivá. Perforované handričky na riad KRISTER sú farbené, ale vôňu majú tiež prirodzenú. trošku v nich cítim drevo a asi v nich nebude chémia (neviem, musím sa spýtať výrobcu). Aj sa v nich vďaka perforácii dobre dýcha. Podobné len hrubšie a bez dierok má aj Pepco. Podiel viskózy a polypropylénu neuvádza. Z lesku materiálu súdim, že viskózy tam bude viac. Utierky sú dofarbované, ale vôňa je nenápadná. Dýcha sa v nich o čosi horšie. Bude to aj tými chýbajúcimi dierkami.
Aj naše utierky majú výbornú savosť a dajú sa prať. No už po prvom praní ich môžete viac menej vyhodiť. Ak by som z nich teda niečo šila, tak jednorázové rúško a dobre by sa až tak nešilo. Materiál je tuhý a hrubý. Viem si ich predstaviť ako filter v bavlnenom rúšku. Neviem ich však bohužiaľ porovnať s originálnym produktom zo zahraničia, účinnosť môžem maximálne hádať.
Videla som detailné fotky utierok zo zahraničia a poznám aj u nás dostupné utierky. V tých našich som skúšala i dýchať. V niektorých sa mi dýchalo lepšie, v iných horšie a hrúbka bude približne rovnaká. Tipujem, že efektivitou sa teda priblížia k tým zahraničným. Priedušnosť bude závisieť od materiálu a spracovania. Pozor, niektoré utierky môžu obsahovať i látky, ktoré by sa do dýchacích ciest dostať nemali.
Zhrnutie všetkých materiálov
Zelenou označujem najvhodnejšie dostupné, žltou veľmi sľubné a modrou celkom dobre využiteľné materiály. Ružovú farbu majú tie, ktoré by som naopak nepoužila radšej vôbec pre nízku efektivitu. Bez označenia ostali sporné materiály, pri ktorých sa mi nepáči buď priedušnosť alebo ich tvrdosť.
Ako kombinovať materiály? A kombinovať vôbec?
Ak už by som mala vzájomne kombinovať nejaké materiály do vrstiev, bola by som veľmi opatrná. Kombinovanie rôznorodých textílií sa môže výrazne negatívne odraziť na priedušnosti materiálu.
Existuje jedna veličina, ktorá sa v angličtine nazýva "pressure drop" (po našom je to tzv. tlaková strata filtračného média). Vedecky sa ňou vyjadruje priepustnosť materiálu voči vzduchu. Stupnica je od nuly do 15, pričom efekt čísla 15 sa blíži vákuovému efektu. Tento efekt by ste určite nechceli, pretože tlakom sa materiál rúška prisaje k otvorom dýchacích ciest a nefiltrovaný vzduch vám začne unikať aj vnikať cez bočné strany vašej ochrany. Ochranné rúška s týmto efektom tak absolútne neplnia svoju funkciu a sú pre ľudí nebezpečné!
Prekrytie dvoch materiálov podobného rázu (napr. bavlna + bavlna) nevyvoláva negatívny efekt. Ak ale dáte medzi dva kúsky bavlny povedzme utierku z hrubej viskózy, alebo niečo s nižšou priedušnosťou, pressure drop sa zvýši. Všetko sa zmení a v rúšku sa budete veľmi potiť i horšie dýchať. Keď už teda niečo kombinujete, použite ako filter medzi dve vrstvy niečo s vysokou efektivitou a perfektnou priedušnosťou. Vhodné je tiež umiestnenie menej priedušného materiálu na vonkajšiu stranu a savého priedušného na vnútornú stranu (napr. umelina vonku, príroda dovnútra).
A potom si rúško dobre otestujte. Ak má byť vaše ochranné rúško dobre priedušné, mali by ste vedieť na poriadne nadýchnutie zo vzdialenosti 30 cm sfúknuť sviečku. Myslím tým obyčajnú parafínovú alebo kahanec. Nie sviečku Yankee Candle a iné parády v dózach, ktoré majú knôty poriadne nasiaknuté olejmi. 😉 Také neraz nesfúknete ani bez rúška, nieto s ním.
Moja alebo naša cesta k slobode? Oboje.
Ja dobre viem, že tieto obmedzenia a nariadenia vlády už nikoho z vás nebavia. Najradšej by sme všetci chodili bez rúšok a nedali sa tlačiť kadekým ku kadečomu. Všetci máme svoje práva, o tom niet pochýb. Veď na to je ústava, aby sme boli chránení. Lenže keď už hovoríme o právach, povedzme si aj o slobode.
Moja sloboda končí presne tam, kde ja začínam obmedzovať slobodu iného človeka. Keď sa ja budem správať nezodpovedne, ohrozujem tým a obmedzujem slobodu ľudí okolo mňa. Nútim ich, aby sa ma báli, aby sa držali odo mňa ďaleko. Ak ich nakazím, obmedzím ich slobodu ešte viac a môžu dokonca zomrieť.
A takto veru nevyzerá cesta k slobode. Sloboda jednotlivca = sloboda celej spoločnosti. Nežijeme predsa na opustenom ostrove. Okolo nás žijú starí, chorobami ohrození ľudia i deti. Aj nám blízke osoby. Tak to už snáď vydržíme aj s tými rúškami, vybudujeme kolektívnu imunitu, podporíme imunitu svoju a prežijeme všetci. Nuž snáď vám môj článok nejako pomohol k prehľadu. Držte sa a chráňte seba aj ostatných.
Zverejnenie komentára
Ďakujem za to, že ste si našli čas, prečítali článok a zanechali komentár k tejto téme. Vážim si to. ♥ Ostatných poprosím, aby mi sem nevkladali odkazy na Giveaway ani odkazy do e-shopov. Reklamy tu nechcem. Ďakujem.