Dôvodom, prečo som chcela vyskúšať produkty Pro Climate, bolo viac. Za prvé, ide o produkty neutrálne voči životnému prostrediu. O ďalších sa dozviete v článku.
Kto ma pozná naozaj dobre, ten o mne vie, že neznášam plytvanie cennými zdrojmi. Večne po iných zhasínam svetlá, zatváram dvere, zbieram odpadky. No keď priateľ doma začne umývať riad pod tečúcou teplou vodou a po každom tanieri či šálke aplikuje na hubku ďalšiu dávku saponátu, z toho idem zošalieť. Aj preto som aj svoj nový saponát (tiež patriaci medzi produkty Pro Climate) preliala do fľaštičky od tekutého mydla s dávkovačom. Ak už sa znenazdajky objaví pri umývadle a chytí do rúk tanier, že ho umyje, aspoň viem, že stlačí pumpičku a vytlačí iba kvapku. Pretože obal nie je stavaný na kvapkanie a on by ho určite obrátil hore dnom a... ďalej si to viete predstaviť.
Aké dopady má neuvedomelé správanie?
Osobne poznám alebo som počula o viacerých podobne zmýšľajúcich ľuďoch, ktorí si nedajú vysvetliť, že aj keď naberiem vodu do hrnca, pridám saponát a riad umyjem v tejto vode + vypláchnem studenou vodou, výsledok bude rovnako dobrý. Stále si myslia, že nie. Až budeme bývať v dome, kde bude viac miesta v kuchyni, rozhodne kúpime umývačku. Ale nateraz radšej umývam riad ja.
Táto moja alergia na plytvanie nemá základ čisto v mojej šetrnosti. Síce viem, že kubík teplej vody stojí oveľa viac než kubík studenej a že to niekto zaplatí. Ja ale vidím ďaleko rozsiahlejší dopad. Litre pitnej vody s množstvom chémie končia v čističke odpadových vôd, kde sa z pôvodnej pitnej vody stane len úžitková voda. Piť sa už nedá. Čo by inde na svete dali za pitnú vodu a na Slovensku sa posiela do kanála ako odpad! Odpad plný chémie z umývadiel, toaliet a práčok.
Ešte aj tie práčky ľudia často a úplne zbytočne zapínajú na programy s vyššou teplotou. Pritom veľa šetrných pracích prostriedkov by bielizeň vypralo aj pri nižšej teplote. Prostriedok na pranie z radu Denkmit Pro Climate nie je výnimkou. Mám ho odskúšaný a vyperie pekne aj pri tridsiatke. Len si ho nabudúce prelejem do nejakej fľaštičky s odmerkou. Dosť nešťastne sa dávkuje len odhadom. Ale je to ďalší super produkt, ktorý si kúpim.
Niekto si povie, že preháňam a ČOV vodu vyčistí. Lenže aj samotným čistením vody vzniká odpad. Kal, ktorého sa treba zbaviť. Na tieto náklady a dopady na prostredie málokto pomyslí. A aj tú teplú vodu treba tiež nejako vyrobiť. Nahriať. Ak nežijete v oblasti s vysokou geotermálnou aktivitou, pravdepodobne získavate teplú vodu elektrickým ohrevom, alebo v horšom prípade ohrevom v bojleroch ku kotlom na tuhé palivo.
Keď sa vrátim k tomu nešťastnému riadu, uznajte, minúť 2 - 3 cl saponátu a 40 - 60 litrov teplej vody pri umývaní bežného množstva riadu je hrozne veľa. V takom množstve sa človek vykúpe celý a ide o pitnú vodu, ktorá sa znehodnotí. Preto mi to vadí. Tak ako mi prekáža nadbytok chémie používaný v domácnosti na akékoľvek účely. Vždy keď môžem, volím eko variant produktu.
BTW: Trošku som mala obavy, či bude prostriedok na umývanie riadu Nature Pro Climate Ultra dobrý aj na zamastený plastový obedár priateľa. Mnohé čističe nezvyknú dostatočne odmasťovať a človek ich míňa rýchlejšie, čo nie je ekologické ani ekonomické. Nuž čo si budeme nahovárať? S Jarou, ktorá by zbavila mastnoty aj vykŕmeného brava, sa saponát Pro Climate porovnávať nedá. Nesedí tu cena v pomere k množstvu ani efektu. Ale aj tak ma potešil a patrí k tým lepším. Celkom dobre funguje a keďže nemá ani zďaleka taký negatívny dopad na životné prostredie, toto balenie nebude u nás posledné. Umyjem ním väčšinu riadu a Jar si nechám na extrémne mastné položky, napr. panvice.
Ale späť k veci. Tiež ma ide rozhodiť, keď v našej mestskej časti, kde každých 10 minút chodí trolejbus alebo autobus, kúpi každá domácnosť 2 - 3 autá a každý si svoj zadok vozí samostatne. Na našej ulici a ani tej vedľajšej už nezaparkujete. Ani keď vlastníte iba jedno auto. Bez srandy. Alebo ma hnevá, keď vidím v kontajneri na zmiešaný odpad nahádzané sklenené fľaše alebo papier. Či nezošliapnuté PET fľaše v kontajneri na plast. Čo je vari hanba zviesť sa pár zastávok prostriedkom MHD a rozmýšľať, čo dávam do koša? Mne teda nie je jedno, čo tu bude o 20 - 30 rokov a v akom prostredí budú vyrastať moje deti. Už dnes je príroda v katastrofálnom stave a za všetkým je iba človek.
Tu je takých 5 najznámejších vplyvov ľudí na životné prostredie.
Skleníkový efekt
Neekologický ohrev vody, priemyselná výroba, likvidácia odpadu v spaľovniach, všetky tieto vplyvy a aj mnohé ďalšie prispievajú zahusťovaniu našej atmosféry plynmi. Teplo slnka atmosféra pustí smerom k nám, ale nadbytok už nemá kadiaľ odchádzať. Preto sa zvlášť v lete cítime ako v skleníku a nemôžeme normálne dýchať. Z roka na rok sú letá teplejšie, je dusno a celá naša planéta sa otepľuje.
Raz som pozerala jeden dokument, kde sa hovorilo, že až sa raz oteplí Zem na kritický stupeň, môže sa tým zastaviť oceánske prúdenie. Dopad bude drvivý. Určité oblasti ostanú bez životne dôležitých zrážok, premnožia sa riasy, vodné živočíchy vyhynú a spolu s nimi o pár rokov odídeme na druhý svet i my. Ak náhodou nepomrieme skôr pri vyčíňaní živlov, ako sme to videli minulý týždeň v susednom Česku. Aj vznik tornád je dôsledkom globálneho otepľovania a zmeny klímy v jednotlivých častiach sveta. Ak by nebolo extrémne prehriateho vzduchu a strihu vetra, veterný vír v tvare lievika sa nevyformuje a tornádo nezrovná so zemou obydlia úbohých ľudí.
Acidifikácia (prekysľovanie)
Spaľovaním nekvalitného uhlia a celkovo priemyselnou činnosťou sa tiež do ovzdušia dostávajú emisie s vysokým podielom oxidov síry. Tie sa nám ako bumerag vrátia späť na zem v podobe tzv. kyslých dažďov. Zem sa okysľuje a veľkú škodu spôsobujú už tie kvapky padajúce z neba na zem.
Všimli ste si, že vypestovať doma na záhrade niektoré citlivé plodiny ako napr. BIO rajčiny, uhorky, papriky či jahody je vec takmer nemožná? Ak ste mysleli, že postreky ich zachránia, vyvediem vás z omylu. Nemajú význam. Nezničia vám ich škodcovia. Listy im v skutočnosti spaľujú a plody najviac znehodnocujú zrážky s nízkym pH. Kyslé dažde nesvedčia ani úrode plodiny, ktorá je pre Slovensko typická. Úrode zemiakov. Možno i preto sú z roka na rok práve tieto plodiny čoraz drahšie. Priplácame si za ne najmä vďaka acidifikácii.
Pre kyslé dažde nám tiež hynú zvieratá, mladé lesy, rastliny na lúkach, poškodzujú sa architektonické pamiatky a častejšie zlyhávajú mechanizmy s kovovými súčasťami. Úrazy na pracovných strojoch a zlyhania lanoviek či iných atrakcií už nie sú žiadnou raritou. Kyselina spôsobuje hrdzavenie.
Eutrofizácia (príliš veľké obohacovanie živinami)
Úžitková voda ďalej využívaná v priemysle a na zavlažovanie, ale tiež odpad a emisie vyprodukované ľudstvom, obsahujú okrem nepotrebných a škodlivých zložiek (v malom či väčšom množstve) vždy aj nejaké ďalšie prvky s úžitkovou hodnotou. Tie sa vodou i vzduchom dostávajú späť do zeme. Ale žiaľ nie presne do tej, odkiaľ boli vzaté. A pôda sa navyše i prihnojuje, pretože poľnohospodárstvo už dávno nepestuje iba nevyhnutné množstvá plodín pre našu spotrebu. Slovenský štát roky dotoval betónové "polia" a kadejakých podvodníkov, ale tí skutoční poctiví poľnohospodári sotva prežívajú. Výkupné ceny plodín sú nízke a tak potrebujú pestovať čo najviac. Aj na úkor vzniku prebytkov, ktoré končia v odpade a ten opäť pôjde z veľkej časti do zeme. Tento nekončiaci kolobeh obohacuje zem až tak, ako to ona nepotrebuje.
Do vodných zdrojov sa tak zrážkovou vodou z pôdy dostáva konkrétne nadbytok dusíka, draslíka, fosforu a aj život vo vode prekvitá. Žiaľ, eutrofizácia, čiže obohacovanie, je iba ďalší neuvedomelý ľudský zásah do biorovnováhy. Tieto prvky vo vode nepodporujú všetok život. Spôsobujú najmä premnoženie rias, ktoré pokryjú hladinu až do hĺbky, doslova odstrihnú vodné živočíchy od prívodu kyslíka a tie hynú. Aj preto sa dnes kúpanie vo väčšine prírodných jazier neodporúča. V dôsledku eutrofizácie sú hladiny jazier aj iných plôch zamorené sinicami toxickými nielen pre ryby, ale aj pre človeka.
Ozónová diera
V škole sme sa učili, že za jej vznikom je najmä priemyselná činnosť, chladničky, mrazničky a spreje využívajúce freón ako chladivo a hnací plyn. Dnes už našťastie mnohí výrobcovia od freónu upustili a plnia spreje izobutánom, ktorý má na ozónovú vrstvu takmer nulový vplyv. Zasa ale nastal rozmach klimatizácií, ktoré si dávajú ľudia do domácností, ktoré využívajú prostriedky MHD, obchody, úrady, kancelárie a má ich aj drvivá väčšina automobilov. Alebo ste si mysleli, že vám ten horúci vzduch na 18 stupňov ochladí obyčajná vrtuľa? Čerta starého. Je to lacný freón, ktorý pri únikoch ničí ozónovú vrstvu planéty, ktorá nás má chrániť pred slnečným žiarením!
Rakovina kože už teraz patrí k druhej najčastejšej onkologickej diagnóze na Slovensku. A bude horšie. Využívanie freónov na ochladenie interiérov klimatizáciou možno nemá až taký významný dopad na atmosféru ako priemysel, no planéta rozhodne ráta každý jeden kus a raz nám to všetkým spočíta.
Oxidačný smog
Ozón patrí do atmosféry. Niekedy sa z neho určitá zanedbateľná časť za pomoci búrky dostane aj na zemský povrch. Ozón poznáte podľa jeho typickej kovovej vône, ktorá sa často napodobňuje aj v parfumoch (ozónické tóny). Ako taký sa dá využiť na dezinfekciu povrchov. Zabíja patogény. Ale všetkého veľa škodí. Najmä astmatikom a alergikom ozón v nadmernom množstve vôbec nerobí dobre.
Mimochodom, vedeli ste, že príliš veľa ozónu vám môže vyrobiť aj čistička vzduchu so zastaralým ionizátorom? To, čo sa vydáva za prospešné pre alergikov, im môže v skutočnosti veľmi škodiť. No ešte viac prízemného ozónu nachádzame v mestách, kde si, ako som už spomínala, ľudia vozia zadky v autách individuálne. Prízemný ozón sa objavuje najmä v slnečnom počasí leta ako oxidačný smog. Takže už ani netreba ionizátor, v meste (a najnovšie už aj na niektorých dedinách) stačí otvoriť okno. Ak si na to dýchanie splodín z výfukov trúfate.
Ako názov napovedá, za oxidačný smog môžu oxidy uhlíka, dusíka a zmesi uhľovodíkov z výfukov automobilov. Tie sa pôsobením UV žiarenia a ďalšími reakciami premieňajú na ozón a farbia ovzdušie do modrého nádychu. V mračne starneme rýchlejšie, zároveň však škodíme aj svojim pľúcam, pokožke a slizniciam. Oxidačný smog, známy aj ako letný smog, je veľmi agresívny a nebezpečný pre zdravie.
Dajú sa tieto škody spôsobené prostrediu nejako vyčísliť?
Áno a postup tohto prepočtu dopadov vyvinula Technická univerzita v Braunschweigu podľa metodických štandardov nemeckého Spolkového úradu pre životné prostredie. A hneď aj dostali príležitosť overiť si správnosť svojej metódy v investícii do nápravy prostredia v severnom Porýní-Vestfálsku, kde ťažba a priemysel zdevastovali obrovské územie.
Do tohto investičného projektu sa zapojila dm drogéria. K náprave podnikla tri kroky a v tom poslednom treťom podľa kompenzačného modelu investuje peniaze získané predajom nových produktov Pro Climate do zveľaďovania prostredia. Zatiaľ sa to koná iba v Nemecku, no pokiaľ nový koncept zákazníkov nadchne a podporia ambiciózny projekt nákupom výrobkov, plánuje niečo podobné rozbehnúť aj v ďalších krajinách. Možno sa aj my na Slovensku dočkáme výsadby stromčekov v zničených lesoch a čistých jazier ako stvorených na kúpanie.
Ako produkty Pro Climate minimalizujú a kompenzujú škody
Produkty Pro Climate možno nazvať prvými produktmi neutrálnymi voči životnému prostrediu a klíme. To znamená, že sa vyrábajú s čo najmenšou ekologickou stopou a každý nevyhnutný negatívny zásah do prostredia aj v primeranej miere kompenzujú. Môžete sa o tom dočítať aj na webe dm drogérie, no skúsim to vysvetliť aj svojimi slovami.
Dm drogéria si v prvom kroku v spolupráci s odborníkmi posvietila na celý životný cyklus svojich produktov. Zhodnotili proces získavania zdrojov, výroby produktov, dopravy, skladovania, predaja, používania zákazníkmi i likvidácie obalov / zvyškov svojich produktov. Nevynechali jediný aspekt a všetko poctivo spočítali.
V druhom kroku bolo optimalizované všetko, čo sa optimalizovať dalo. Napríklad spôsob získavania zdrojov. Niektoré zložky ako výrobca nemusíte dovážať zďaleka. Stačí nájsť spoľahlivý a kvalitný miestny zdroj. Zmenou prešli i receptúry. Produkty v rade Pro Climate sú koncentrované. To znamená, že obsahujú menej vody. Voda je cenný zdroj a vzhľadom k tomu, že isté prípravky používame práve s vodou, naozaj nie je nutné ňou produkty riediť už pri výrobe. Namiesto skladovania draho zaplatenej vody vo fľaštičkách je vždy najlepšie navrhnúť účinný produkt šetrný k životnému prostrediu, z ktorého stačí použiť iba obmedzené množstvo.
Vyskúšala som to aj v sprche. Sprchovací gél koncentrát Pro Climate s vôňou medovky od Alverde NATURKOSMETIK stačí použiť v množstve lieskového orieška. Ak sa vám to máli a chcete, zrieďte si ho vodou a použite ako hociktorý iný sprchovací gél.
Pri používaní mi na ňom nič extra nevadí. Nevysušuje pokožku a čistí dobre. Nesedí mi len tá vôňa. Nie je zlá, akurát mám zmiešané pocity, keď sa sprchujem niečím, čo mi vôňou pripomína prostriedok, ktorým som pred chvíľkou umyla riad, i ten na pranie. Voňajú až príliš podobne. 😉
Ak by dm drogéria čapovala svoje produkty do bežných fliaš z plastu, mohla by im spraviť šikovnejší dizajn. Vymyslieť stohovateľné obaly by bolo super. Lenže všetci vieme, ako vyzerajú zberné nádoby na plast. Aj tie sú plné vzduchu pre lenivcov, ktorí vyhodený obal nikdy nijako neskrčia. Tento úsek životného cyklu tiež musíme vziať do úvahy. Nie každý človek žije uvedomelo. Nuž teda radšej dostanem produkt vo vrecúšku, ktorých sa dá do kartónu naukladať habadej, ktoré sa dajú bez problémov recyklovať a prázdne zaberú v kontajneri minimálny priestor. Dopad na životné prostredie sa tak prakticky vyrovná produktu v sklenenej fľaši.
Okrem sprchovacieho gélu a prostriedku na umývanie riadu a pranie som vyskúšala ešte hygienické vložky. Neviem, čo užitočné by som vám o nich napísala. Sú to obyčajné hygienické pomôcky, akých je v každom obchode dosť. Ich benefitom je len neutralita k životnému prostrediu a jemný materiál, menšou nevýhodou chýbajúce krídelká. Ja proste vyhľadávam vložky s krídelkami. No verím, že niektoré ženy so slabšou menštruáciou si môžu obľúbiť aj tento model. Tak ako ostatné produkty Pro Climate, ktoré snáď budú do ponuky dm drogérie pribúdať. Budem tomu len a len rada, ak budem mať väčší výber.
Aký máte vy názor na takéto produkty? Schvaľujete takéto iniciatívy, alebo to považujete za marketingový ťah? Čo pre záchranu životného prostredia robíte vy? Poteším sa, ak prispejete do diskusie a prípadne dáte i nejaké tipy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za to, že ste si našli čas, prečítali článok a zanechali komentár k tejto téme. Vážim si to. ♥ Ostatných poprosím, aby mi sem nevkladali odkazy na Giveaway ani odkazy do e-shopov. Reklamy tu nechcem. Ďakujem.